Manažment školy v praxi č. 10/2020

Kritické myslenie ako naliehavosť doby/Editoriál

Na ceste k samostatnosti vyslovenia názoru, jeho prehodnotenia a pod silou racionálnych argumentov aj jeho možnej zmeny, zohrávajú vzdelávacie inštitúcie veľmi dôležitú úlohu. Formovanie kritického myslenia sa ukazuje ako naliehavé. Množstvo zdrojov a informácií dáva tušiť, že proces zmeny nemusí byť vždy jednoduchý. V príspevkoch časopisu Manažment školy v praxi Vám ponúkame spoľahlivé informácie z overených zdrojov.

Akí sme? Máme dobre nastavený smer, ciele školy? Vieme, čo chceme? Ak budeme plniť naše ciele, dostaneme sa k tomu, aby naša škola bola taká, akú ju chceme mať? Téme Autoevalvácie školy sa venuje Mária Nogová. V príspevku ukáže, že nad autoevalváciou sa možno zamýšľať s celým tímom a proces autoevalvácie možno viesť ako teambuilding.

Zdenka Matulová Juríková v príspevku Adaptačné vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení sa venuje adaptačnému vzdelávaniu z pohľadu platných právnych predpisov. Pozornosť zameriava na  začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca, ale aj uvádzajúceho pedagogického alebo uvádzajúceho odborného zamestnanca.

Téme predpokladu bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov v školách a školských zaroadeniach, ako aj následkom nesplnenia podmienky bezúhonnosti sa venuje Matej Drotár.

Prijímanie detí na povinné predprimárne vzdelávanie sa viaže na trvalý pobyt dieťaťa. Zákonodarca ustanovuje osobitosti, ktoré môžu nastať v prijímaní na povinné predprimárne vzdelávanie. V zákonom stanovenom termíne sa môže uplatniť aj inštitút nultého a prípravného ročníka. O prijímaní detí na povinné predprimárne vzdelávanie informuje Oľga Pivarníková a Lucia Pivarníková v 6. časti príspevku zameranom na Povinné predprimárne vzdelávanie.

„Morálna integrita a zodpovedné občianstvo chápané iba ako dobré srdce, sú samy osebe náchylné na manipuláciu propagandou“, píše v príspevku o Integrácii charakterového vzdelávania a kritického myslenia Martina Kosturková. Upozorňuje, že náš svet je čoraz ťažšie predvídať a riadiť. Naša budúcnosť čiastočne závisí od našich hodnôt.

Důsledky karantény na školní výkon během pandemie COVID-19 rozoberá v aktuálnom článku Markéta Švamberk Šauerová. Upozorňuje, že tam, kde sociálny tlak pôsobí ako zdroj vnútornej motivácie, aby človek podával primeraný pracovný výkon, viedla karanténa k opaku. Konštatuje: „V průběhu měsíců jsme zaznamenávali nárůst psychických obtíží u různých skupin, a to i následně po uvolnění přísných opatření. Na jedné straně jsme měli možnost vidět, jak se někteří s krizovou situací vyrovnávají velmi dobře, na straně druhé jsme měli možnost vidět i selhání profesionálů, kteří jsou do velké míry na zvládání krizových situací cvičeni.

Školský manažment ako teória a prax riadenia vzdelávacích procesov – to je názov článku Emílie Krajňákovej, v ktorom sa venujeme systémovému charakteru pedagogického riadenia, zoznamu komponentov školského manažmentu, opisuje aj  funkcie manažéra zabezpečujúce vzdelávací program a rozoberá osobnostné predpoklady na výkon funkcie vedúceho pedagogického a vedúceho odborného zamestnanca.

Ak vytvárame bariéry kritického myslenia, ponúkame istotu, ktorá sa časom môže premeniť na frustrácie a komplexy. V zrýchlenom svete prijímania informácií a faktov,  robíme náš tím neschopný vysloviť názor, naplniť vlastné potreby a prežiť pozitívne pocity rešpektu k sebe a k druhým. Je vhodné pri komunikovaní rozhodnutia mať na zreteli, že informácia je len začiatkom kritického myslenia a hodnotenie je len jednou z myšlienkových operácií pri podpore kritického myslenia.

/redakcia/