Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Preukazovanie bezúhonnosti u pedagogických a odborných zamestnancov

Predmetom článku je úprava bezúhonnosti, ako aj následky nesplnenia podmienky bezúhonnosti zo strany pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov. Priblížili sme niektoré situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť v praxi, ako aj návrhy ich riešenia. Nová legislatívna úprava bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov so sebou priniesla pozitíva aj negatíva, na ktoré poukazujeme v ďalšom texte. Čas ukáže, či pozitíva prevážia negatíva a dosiahne sa stanovený cieľ, t. j. pedagogickí a odborní zamestnanci spĺňajúci predpoklad bezúhonnosti.

Dňa 1. septembra 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 138/2019 Z. z.). 1. októbra 2019 došlo k novele uvedeného zákona a touto úpravou sa zaviedlo nové ponímanie bezúhonnosti, ako aj spôsob jej preukazovania. Od 15. októbra 2019 došlo opätovne k úprave bezúhonnosti ďalšou novelou zákona č. 138/2019 Z. z. Touto novelou sa spresnili niektoré povinnosti a termíny, ktoré sa týkali preukazovania bezúhonnosti z dôvodu, že prvotná úprava bola veľmi stručná a nepostačujúca.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za:

  1. obzvlášť závažný zločin,
  2. úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselný trestný čin proti rodine a mládeži, úmyselný trestný čin proti majetku, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný, úmyselný trestný čin proti republike, úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach, úmyselný trestný čin proti iným právam a slobodám, úmyselný trestný čin proti mieru a ľudskosti, úmyselný trestný čin terorizmu a extrémizmu, úmyselný trestný čin vojnový alebo
  3. trestný čin spáchaný z nedbanlivosti priamo pri výkone pracovnej činnosti.

Z uvedeného logicky vyplýva, že ten kto bol právoplatne odsúdený za niektorý z vyššie uvedených trestných činov, sa nepovažuje za bezúhonného.

Za určitých okolností možno považovať za bezúhonného aj toho, kto bol právoplatne odsúdený za taký trestný čin (s výnimkou obzvlášť závažného zločinu), ale toto odsúdenie mu bolo zahladené, alebo sa na neho podľa zákona pozerá, ako keby nebol odsúdený.

Osobitná skupina trestných činov

Zákon č. 138/2019 Z. z. vymedzuje aj osobitnú skupinu trestných činov, pri ktorých sa prísnejšie posudzuje splnenie podmienky bezúhonnosti.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin súlože medzi príbuznými, trestný čin opustenia dieťaťa, trestný čin zanedbania povinnej výživy, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, trestné činy korupcie, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie, trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení a trestný čin ohrozovania mravnosti, za bezúhonného sa nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. V týchto prípadoch je rozhodujúce len odsúdenie bez ohľadu na prípadné zahladenie odsúdenia alebo na prípady, kedy sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že došlo k sprísneniu preukazovania bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov.

Preukazovanie bezúhonnosti

Z ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. vyplýva, že bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, a to každých päť rokov počas trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa najneskôr k 31. máju príslušného roka. Ustanovenie § 15 ods. 11 zákona č. 138/2019 Z. z. zakotvuje pravidlo, podľa ktorého, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neposkytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 3 údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov, nepovažuje sa na účely zákona za bezúhonného. Takí zamestnanci sa automaticky nepovažujú za bezúhonných bez ohľadu na obsah odpisu z registra trestov.

Keďže ide o novú právnu úpravu ustanovila sa pre všetkých pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov povinnosť poskytnúť na účel preukázania bezúhonnosti podľa predpisov účinných od 1. októbra 2019 okresnému úradu v sídle kraja údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov najneskôr do 31. decembra 2019, inak sa nepovažuje na účely tohto zákona za bezúhonného.

Okresný úrad v sídle kraja bol povinný tieto údaje zaslať Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky do 29. februára 2020. Generálna prokuratúra SR bola povinná poskytnúť okresným úradom v sídle kraja odpisy z registra trestov do 30. júna 2020.

Vzhľadom k vyššie uvedeným termínom možno konštatovať, že celý proces preukazovania bezúhonnosti sa dostal do poslednej etapy, ktorá je v pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja. V rámci nej majú okresné úrady vyhodnotiť všetky odpisy z registra trestov poskytnuté Generálnou prokuratúrou SR a následne oznámiť zamestnávateľom, či ich pedagogickí a odborní zamestnanci spĺňajú alebo nespĺňajú podmienku bezúhonnosti. Zákon č. 138/2019 Z. z. nestanovuje termín, dokedy sú okresné úrady povinné splniť uvedenú povinnosť. Kladne možno hodnotiť novú právnu úpravu z toho hľadiska, že riaditelia škôl nemusia skúmať sami, či je splnená podmienka bezúhonnosti. Vzhľadom na komplikovanú právnu úpravu v tomto smere je žiaduce, aby sa k bezúhonnosti vyjadril štátny orgán.

Došlo aj k určitému odbremeneniu pedagogických a odborných zamestnancov, keďže si už nemusia vyhotovovať výpisy z registra trestov na svoje náklady. Ak zamestnávateľ žiada pedagogického alebo odborného zamestnanca pri nástupe do zamestnania výpis z registra trestov alebo dokonca odpis z registra trestov, robí tak bez právneho dôvodu a nad rámec zákona. V súčasnosti je možné, aby novoprijatí zamestnanci poskytli údaje pre vyžiadanie odpisu z registra trestov elektronicky z pohodlia domova na internetovej stránke https://crinfo.iedu.sk/RISPortal/bezuhonnost/.

Dôležitým faktom vzťahujúcim sa na nových zamestnancov je, že bezúhonnosť podľa § 15 ods. 12 zákona č. 138/2019 Z. z. preukazujú len úspešní uchádzači.

Oznámenie bezúhonnosti zamestnávateľovi

Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z. okresný úrad v sídle kraja na základe odpisu registra trestov na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 3 preukázateľne oznámi zamestnávateľovi skutočnosť, či pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti; okresný úrad v sídle kraja obsah odpisu registra trestov zamestnávateľovi neoznamuje. Okresný úrad v sídle kraja po zaslaní oznámenia príslušný odpis registra trestov bezodkladne zlikviduje.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, zamestnanci sa nemusia obávať zneužitia osobných a citlivých údajov o svojej osobe. Zamestnávateľ sa nedostane k žiadnym informáciám z odpisu z registra trestov.

To znamená, že aj keď sa v odpise z registra trestov nachádza záznam o odsúdení, ktoré nemá vplyv na bezúhonnosť zamestnanca, zamestnávateľ sa o tom nedozvie. Je vylúčené, aby sa pracovné okolie zamestnanca dozvedelo o takých záznamoch v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti. Údaje sa nebudú uchovávať ani na okresných úradoch, keďže tieto sú povinné ich zlikvidovať.

V zmysle predchádzajúcej legislatívy (zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa bezúhonnosť preukazovala výpisom z registra trestov, a len pred nástupom do zamestnania. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec mal aj doposiaľ povinnosť oznámiť zamestnávateľovi podanie obžaloby na jeho osobu vo veci spáchania úmyselného trestného činu alebo trestného činu spáchaného z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo s výkonom odbornej činnosti. Nesplnenie tejto povinnosti však nebolo zo strany zamestnávateľa kontrolovateľné.

Plošné preukazovanie bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa môže dotknúť zamestnancov, ktorí opomenuli svoju povinnosť oznámiť podanie obžaloby na ich osobu a medzitým súd právoplatne rozhodol.

Rovnako je možné, že nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa preukáže u tých zamestnancov, ktorí sa už na účely zákona č. 138/2019 Z. z. nepovažujú za bezúhonných, aj keď sa podľa starej legislatívnej úpravy za bezúhonných považovali. Môže ísť o zamestnancov, ktorí sa dopustili niektorého z trestných činov podľa § 15 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z., ale toto odsúdenie bolo zahladené, a preto sa nenachádzalo vo výpise z registra trestov.

Nesplnený predpoklad bezúhonnosti a postup zamestnávateľa

Ako má teda postupovať zamestnávateľ v prípade, ak mu príslušný okresný úrad oznámi skutočnosť, že niektorý z jeho pedagogických alebo odborných zamestnancov nespĺňa predpoklad bezúhonnosti?

Takýto zamestnanec nespĺňa predpoklad stanovený zákonom a nemal by preto vykonávať pracovnú činnosť pedagogického, resp. odborného zamestnanca. So zamestnancom nespĺňajúcim podmienku bezúhonnosti treba skončiť pracovný pomer. Skončenie pracovného pomeru je v kompetencii zamestnávateľa.

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) prichádza do úvahy výpoveď daná zamestnávateľom, ale aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.

Aplikácia toho ustanovenia je však v danom prípade problematická. Jednak je to kvôli tomu, že zamestnávateľ sa od okresného úradu nedozvie, aký trestný čin zamestnanec spáchal. Ďalším problémom môžu byť aj lehoty z dôvodu, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol. Problematickou je predovšetkým objektívna jednoročná lehota, lebo zamestnávateľ nevie, kedy sa stal právoplatným rozsudok súdu, ktorým bol zamestnanec odsúdený (odhliadnuc od skutočnosti, že sa to dozvie priamo od dotknutého zamestnanca). Zamestnávateľovi tak zostáva len možnosť skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Pre prípad nesplnenia podmienky bezúhonnosti pedagogického alebo odborného zamestnanca môže zamestnávateľ uplatniť výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce. Podľa uvedeného ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Bezúhonnosť je v súlade s § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z. jedným z predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.

Dôležitou skutočnosťou je, že predpoklady na výkon pracovnej činnosti musí pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti. V žiadnom prípade teda nemožno akceptovať ako postačujúci fakt, že zamestnanec spĺňal podmienku bezúhonnosti v čase nástupu do zamestnania.

Aj pri výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. d) treba dodržať všetky podmienky stanovené Zákonníkom práce. Zamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu (ak disponuje voľnými miestami). Do úvahy však pripadajú len miesta nepedagogických zamestnancov (pre miesto pedagogického alebo odborného zamestnanca nespĺňa predpoklad bezúhonnosti). Aj to je však otázne, vzhľadom na to, že pri výkone práce vo verejnom záujme sa vo všeobecnosti tiež vyžaduje bezúhonnosť.

Výpoveď daná z dôvodu, že zamestnanec nespĺňa predpoklad stanovený osobitnými predpismi, t. j. predpoklad bezúhonnosti musí byť vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

Podľa § 64 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi, ak z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona. Stratu predpokladu bezúhonnosti pedagogického alebo odborného zamestnanca bezpochyby považujeme za spôsobenú z vlastnej viny. Preto sa pri výpovedi podanej z dôvodu straty bezúhonnosti nepoužije ustanovenie § 64 Zákonníka práce o zákaze výpovede. Zamestnancovi možno dať výpoveď aj v čase keď je práceneschopný, v dobe keď je zamestnankyňa tehotná, na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke a pod.

Výpovedná doba je v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce:

  1. dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok,
  2. jeden mesiac, ak pracovný pomer zamestnanca trval ku dňu doručenia výpovede menej ako jeden rok.

V oboch prípadoch platí, že kolektívna zmluva môže upravovať aj dlhšiu výpovednú dobu oproti úprave v Zákonníku práce. Zákonník práce v tomto prípade nepriznáva zamestnancovi nárok na odstupné. Pokiaľ ide o odchodné, tak to prináleží zamestnancovi v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 76a Zákonníka práce bez ohľadu na spôsob a dôvod skončenia pracovného pomeru.

Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov

Nie je vylúčené, že v praxi sa môžu vyskytnúť aj prípady, kedy riaditeľ školy alebo školského zariadenia s právnou subjektivitou nebude postupovať podľa zákona a nerozviaže pracovný pomer so zamestnancom, ktorý nie je bezúhonný. V takom prípade by došlo zo strany riaditeľa k porušeniu § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z. a § 5 ods. 2 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 596/2003 Z. z.).

Podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. zriaďovateľ odvolá riaditeľa za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z explicitného znenia zákona vyplýva pre zriaďovateľa povinnosť (nie možnosť) odvolať riaditeľa, ak dôjde k závažnému porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Okrem vyššie uvedeného porušenia konkrétnych ustanovení právnych predpisov treba brať do úvahy aj fakt, že školy a školské zariadenia sú zamestnávateľmi, ktorí zamestnávajú zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Z toho dôvodu je riaditeľ povinný počínať si tak, že stále uprednostní verejný záujem (v tomto prípade záujem na nezamestnávaní osôb, ktoré nie sú bezúhonné) pred súkromným záujmom (záujem konkrétnej osoby byť zamestnaný na konkrétnom mieste, resp. záujem riaditeľa mať na konkrétnom pracovnom mieste konkrétnu osobu).

Ak bude uprednostnený osobný záujem pred verejným záujmom dochádza k rozporu záujmov a k porušeniu zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Hodnotiac všetky uvedené faktory možno konštatovať, že porušenie vyššie uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov dosahuje intenzitu závažného porušenia, a teda je dôvodom pre odvolanie riaditeľa z funkcie. Samozrejme nesmieme zabúdať, že každý prípad má svoje osobitosti a treba stále prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu.

Keďže ide o novú právnu úpravu, ktorá ešte nie je v praxi ustálená možno očakávať určité nepredvídané a problémové situácie. Nie je vylúčené, že s niektorými okolnosťami sa bude musieť vysporiadať zákonodarca a pristúpiť k novelizácii zákona.



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály