Články

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vydalo v septembri 2026 usmernenie, ktorého cieľom je zjednotiť postup škôl pri spolupráci s externými organizáciami, lektormi či inými tretími stranami a zároveň nastaviť jasné pravidlá pri vyberaní poplatkov od rodičov. Základným princípom zostáva bezplatnosť povinného vzdelávania a rovnaký prístup detí a žiakov k vzdelávaniu.

Školy a školské zariadenia, ktorým boli z kapitoly ministerstva školstva pridelené normatívne alebo nenormatívne finančné prostriedky, prípadne prostriedky na osobitné výdavky, vypracúvajú za predchádzajúci kalendárny rok správu o hospodárení a predkladajú ju svojmu zriaďovateľovi. Povinnosť vyplýva z § 40 ods. 1 zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení.

Prosím o radu ohľadom vyplácania príplatku za hodnotenie pre novoprijatých PZaOZ počas kalendárneho roka 2026. Uvedení zamestnanci by podľa zákona príplatok nemali mať, až od 01. 09. 2027, keď im bude hodnotenie urobené u nového zamestnávateľa. Ministerstvo školstva vydalo 14. 07. 2026 usmernenie, že aj novoprijatí PZ majú nárok na príplatok za hodnotenie, ak predložia novému zamestnávateľovi potvrdenie, že im hodnotenie bolo urobené do 31. 12. 2025, u starého zamestnávateľa. Prosím o usmernenie, či sa máme riadiť zákonom, alebo usmernením MŠ, nakoľko sa jedná o dve odlišné skutočnosti súvisiace s finančnými nárokmi zamestnancov. 

Najčastejšie riziká v školskej jedálni a ich prevencia Druhá časť článku sa sústreďuje na konkrétne riziká pri práci v školskej jedálni – pošmyknutia, používanie ostrých nástrojov, popáleniny, škodlivé látky, tepelnú záťaž, požiar a ručnú manipuláciu – a na praktické opatrenia na ich obmedzenie. Zároveň zdôrazňuje zásady bezpečnej práce a význam dokumentu o posúdení rizika ako kľúčového nástroja prevencie pracovných úrazov.

Nesie škola zodpovednosť za úraz žiaka, ktorý vznikol pri bitke chlapcov počas prestávky? Dozor bol prítomný a okamžite zasiahol. Bohužiaľ, poškodený utrpel zranenie. Prípad matka poškodeného dala formou trestného oznámenia na žiaka útočníka na políciu. 

Pedagogický zamestnanec v auguste 2026 požiadal o priznanie príplatku za profesijný rozvoj vo výške 12 % platovej tarify z dôvodu úspešného ukončenia rozširujúceho štúdia v roku 2020. Zamestnávateľ uvádza, že absolvované rozširujúce štúdium: nebolo realizované na základe potrieb zamestnávateľa, nebolo zaradené v pláne profesijného rozvoja školy ani v pláne vzdelávania pedagogických zamestnancov, nezodpovedá aktuálnej vzdelávacej potrebe školy, pedagogický zamestnanec predmet, na ktorý získal rozširujúcou kvalifikáciou odbornú spôsobilosť, v škole nevyučuje, pracovnoprávny vzťah bol uzatvorený na výkon pracovnej činnosti učiteľa aprobovaného pre iný vyučovací predmet, pričom zamestnanec spĺňal kvalifikačné predpoklady len pre tento predmet. Je zamestnávateľ v uvedenom prípade povinný priznať pedagogickému zamestnancovi príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona č. 553/2003 Z. z., alebo je oprávnený posudzovať splnenie podmienky súvislosti rozširujúceho štúdia s potrebami zamestnávateľa, vykonávanou pracovnou činnosťou pedagogického zamestnanca a plánom profesijného rozvoja školy? Môže zamestnávateľ odmietnuť priznanie príplatku za profesijný rozvoj, ak absolvované rozširujúce štúdium nemá reálnu väzbu na vykonávanú pracovnú činnosť zamestnanca, nie je využívané vo výchovno-vzdelávacom procese školy a nepredstavuje kvalifikáciu potrebnú na plnenie pracovných úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy?

Školy sa už môžu oboznámiť s kalendárom školských športových súťaží na školský rok 2026/2027, ktorý obsahuje prehľad súťaží pre základné a stredné školy vrátane termínov prihlasovania, okresných a krajských kôl a ďalších organizačných informácií.

Online a telefonická pomoc V článku poukážeme na význam online pomoci pre deti a mládež, zanalyzujeme jej možnosti, prínosy i limity a ukážeme, aká je dôležitá úloha odborníkov pri vytváraní bezpečného a efektívneho systému podpory v digitálnom prostredí.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v septembri 2026 zverejnilo metodický materiál k vedeniu osobného spisu dieťaťa pre predprimárne vzdelávanie, spracovaný podľa právneho stavu účinného od 1. septembra 2026.

Z perspektívy kognitívnych úrovní, stratégie efektívnej prevencie Problematika problémového správania žiakov patrí v súčasnosti medzi najvýraznejšie výzvy pedagogickej praxe aj riadenia škôl. Dynamika školského prostredia, meniace sa sociálne podmienky rodín a rastúca diverzita žiakov kladú na učiteľov aj vedenie škôl nové nároky. Preto treba pristupovať k problémovému správaniu realisticky a systematicky budovať podporu, ktorá učiteľom umožní zvládať tieto situácie odborne. Cieľom článku je predstaviť hlavné zistenia kvalitatívneho výskumu realizovaného formou prípadových štúdií žiakov mladšieho školského veku a interpretovať ich z hľadiska riadenia školy a fungovania podporných opatrení.

Ministerstvo školstva určilo formy súhrnného hodnotenia vyučovacích predmetov v základných školách na školské roky 2026/2027 a 2027/2028. Riaditelia škôl by mali venovať pozornosť najmä pravidlám pre 6. až 9. ročník, pre ktoré ministerstvo určilo formu súhrnného hodnotenia vybraných predmetov.

Interpretačné aspekty § 21 školského zákona Článok analyzuje § 21 školského zákona účinný od 1. septembra 2026, ktorý upravuje postavenie žiaka plniaceho povinnú školskú dochádzku na strednej škole a možnosť jeho preradenia do základnej školy. Zameriava sa na právnu povahu tohto postupu, právo zákonného zástupcu na voľbu školy a otázku, či žiakovi vzniká nárok na preradenie do konkrétnej základnej školy.

Otázky a odpovede Od 1. januára 2026 zamestnanci škôl a školských zariadení aplikujú novelizovaný zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákonom č. 294/2025 Z. z.) a vydané metodické usmernenia sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR k vykonávaniu finančnej kontroly a k vypracovaniu smernice na výkon finančnej kontroly. Odpovieme na otázky, ktoré vznikajú pri praktickom výkone finančnej kontroly v školách a školských zariadeniach.

Udržateľné riadenie školy Príspevok sa venuje psychohygiene vedúcich zamestnancov s dôrazom na delegovanie kompetencií, čo nepredstavuje len bežný nástroj organizácie práce, ale ide, primárne, o kľúčový mechanizmus ochrany duševného zdravia. Analyzuje najčastejšie bariéry v presúvaní agendy na širšie vedenie a ponúka praktický návod, ako cielenou distribúciou úloh znížiť stres, optimalizovať time management a získať priestor na strategické riadenie i regeneráciu.

Prečo sa najviac školských úrazov stáva v septembri V článku rozoberieme príčiny zvýšenej úrazovosti v septembri a ponúkneme praktické odporúčania, čo by mali školy urobiť na začiatku školského roka – od prevencie úrazov detí až po povinné a doplnkové školenia zamestnancov v oblasti BOZP, ochrany pred požiarmi a ochrany mäkkých cieľov.

V spomienkach najvyšších predstaviteľov Od 1. septembra 1986 pribudol na slovenských a českých gymnáziách nový povinný vyučovací predmet – informatika a výpočtová technika. Technologický pokrok rýchlo napredoval a nutnosť ovládať počítače sa ukazoval aj v komunistickom Československu, ktoré inak za vyspelým západom čoraz viac zaostávalo. Realita zavedenia predmetu však bola plná improvizácie. Chýbali učebnice, niekde učitelia a často aj samotné počítače. Vývoj však musel ísť vpred.

Metodické usmernenie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR približuje pravidlá určovania verejných školských obvodov materských a základných škôl podľa § 44 zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obraciame sa na Vás so žiadosťou o metodické usmernenie k vzájomnému uplatňovaniu zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a právnych predpisov upravujúcich kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov. Otázka vznikla najmä v súvislosti so zmenou možností získavania ďalšej odbornej kvalifikácie dospelými po 1. januári 2026 a s posudzovaním kvalifikačných predpokladov pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy. Zákon č. 292/2024 Z. z. v § 8 upravuje mikroosvedčenie, pričom mikroosvedčením získaným absolvovaním vzdelávania, ktoré spĺňa podmienky kvalifikačného štandardu, možno získať profesijnú kvalifikáciu. Zároveň § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanca počíta s osvedčením o profesijnej kvalifikácii vydaným inštitúciou zapísanou do registra autorizovaných inštitúcií. Príloha č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. pri viacerých kvalifikačných cestách majstra odbornej výchovy zároveň pripúšťa „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania preukázané dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona“. Radi by sme si preto overili správny výklad týchto ustanovení. Je možné, aby osoba, ktorá už spĺňa požadovaný stupeň vzdelania pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy, ale nemá stredné odborné vzdelanie v konkrétnej skupine odborov, získala požadovanú odbornú kvalifikáciu v tejto ďalšej skupine prostredníctvom systému profesijných kvalifikácií podľa zákona č. 292/2024 Z. z.? Ak áno, je na účely § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. postačujúce samotné mikroosvedčenie, ktorým sa podľa § 8 zákona č. 292/2024 Z. z. získava profesijná kvalifikácia, alebo musí byť následne vydané samostatné osvedčenie o profesijnej kvalifikácii autorizovanou inštitúciou? Možno takto získanú profesijnú kvalifikáciu považovať za splnenie požiadavky uvedenej v prílohe č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. ako „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania“, teda ako alternatívu k absolvovaniu stredného odborného vzdelania v príslušnej skupine odborov? Zároveň si dovoľujeme požiadať o objasnenie vzťahu tejto možnosti k § 24 zákona č. 292/2024 Z. z., ktorý umožňuje pri splnení ustanovených podmienok vydanie výučného listu a vysvedčenia o záverečnej skúške centrom excelentnosti alebo tréningovým centrom. Je získanie výučného listu touto cestou potrebné na splnenie kvalifikačných predpokladov majstra odbornej výchovy, alebo môže byť v prípadoch, ktoré pripúšťa príloha č. 2 vyhlášky č. 173/2023 Z. z., postačujúca samotná profesijná kvalifikácia preukázaná dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z.? Prakticky nám ide o situáciu, keď už vzdelaný dospelý človek potrebuje získať odbornú kvalifikáciu v ďalšom odbore, aby mohol vykonávať pracovnú činnosť majstra odbornej výchovy pre danú skupinu odborov. Ako majú školy v uvedených prípadoch postupovať pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov?

Dňa 31. 8. 2026 som obdržal 2 žiadosti o 3 % príplatok za profesijný rozvoj za špecializačné vzdelávanie v tomto rozsahu: Špecializačné vzdelávania – uvádzajúci pedagogický zamestnanec – rozsah 50 hodín – vydané 28. 6. 2021 Špecializačné vzdelávanie – kariérový poradca – rozsah 50 hodín – vydané 15. 2. 2024 Mám za to, že im príplatok nenáleží, a to vzhľadom na ustanovenia paragrafu 64, odst. 2, písm a) bodu 3 zákona 138/2019 Z. z. – práve tieto pozície sú vyňaté v rámci paragrafu 36 toho istého zákona a to písmena a) a j). Moja otázka je teda, či im spomínaný 3 % príplatok mám vyplácať.

Od 1. 9. 2026 sme na pozíciu pedagogického asistenta prijali novú zamestnankyňu, ktorá má vyštudovanú špeciálnu pedagogiku. V roku 2023 si Ped.F UK BA urobila rozširujúce štúdium v študijnom odbore: učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijnom programe: učiteľstvo pre primárne vzdelávanie v rozsahu 202 hodín (akreditácia 2015-18766-15A0). Dňa 1. 9. 2026 požiadala o priznanie 12 % za profesijný rozvoj za rozširujúce štúdium. Doteraz si nárok neuplatňovala, lebo bola na rodičovskej dovolenke. Adaptačné vzdelávanie má ukončené. Musíme jej ho priznať?