Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Témy 6. čísla časopisu Manažment školy v praxi

Kategória: Aktuality

V 6. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme správe registratúry v školách a v školských zariadeniach. Pozreli sme sa na špeciálnopedagogické poradenstvo. Ponúkame odporúčania k zavádzaniu nultých ročníkov. V rubrike Vzdelávanie sa venujeme disciplíne ako efektívnemu faktoru prevencie problémového správania žiaka. Nevynechali sme ani tému komunikácie z pohľadu jej efektivity a nezabudli sme ani na dôležité termíny pre manažment škôl a školských zariadení. 

Z časopisu vyberáme:

M. Gabarík: Špeciálno-pedagogické poradenstvo

Zmenu, akou je inkluzívne vzdelávanie, by mali ešte pred jej zavedením akceptovať učitelia, rodičia (nielen detí s postihnutím), lokálne autority, aj vzdelávacie inštitúcie poskytujúce pregraduálne aj postgraduálne vzdelávanie pre učiteľov, aj vláda a jednotlivé ministerstvá. Každá časť spoločnosti by potom mala byť svojím podielom zúčastnená na zavedení a vylepšovaní tejto zmeny.

Zaujímavý v tomto ohľade je výskum Horneovej a Timmonsovej (2009), ktoré skúmali názory učiteľov na inklúziu v Kanade. 75 % ich respondentov si myslí, že inklúzia je najlepší spôsob, ako zabezpečiť potreby všetkých študentov. 90 % tvrdí, že rôznorodosť v triede obohacuje učebné prostredie. Všetci respondenti tvrdia, že ostatní žiaci akceptujú spolužiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami v ich triede. 

Z praxe, ale aj z výskumu (Gabarík, Dudová, 2012) vieme, že táto podmienka u nás je zatiaľ nesplnená. Približne polovica učiteľov, bez ohľadu na počet rokov praxe, vzdelanie v špeciálnej pedagogike a kariérové pozície, nemá pozitívny pohľad na integráciu/inklúziu. Možno predpokladať ešte väčší nesúhlas rodičov intaktných žiakov, ktorí majú byť spolužiakmi žiakov so ŠVVP, nakoľko predpokladajú zanedbávanie ich detí na úkor detí s postihnutím či narušením. 

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/specialnopedagogicke-poradenstvo-1.m-308.html

I. Emmerová: Disciplína - efektívny faktor prevencie problémového správania žiaka

Pri riešení problémov v správaní treba vykonať starostlivé prešetrenie prípadu (napr. šikanovania či nálezu drogy v škole). Škola musí vyhotoviť písomný záznam, treba zabezpečiť ochranu prípadným obetiam (napr. pri šikanovaní). Nevyhnutná je intenzívna spolupráca triedneho učiteľa, výchovného poradcu, koordinátora prevencie. Ak škola disponuje školským psychológom a sociálnym pedagógom, tak aj školského psychológa a sociálneho pedagóga. Škola kontaktuje rodičov či zákonného zástupcu žiaka. V závažnejších prípadoch treba vec nahlásiť Policajnému zboru SR alebo sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže a sociálnej kuratele. Všetci žiaci by mali byť vhodne informovaní o prípade. Žiak, ktorý sa dopustil nevhodného konania, musí byť potrestaný v zmysle školského poriadku. Triedu, v ktorej sa problém vyskytol, treba monitorovať a realizovať v nej primárnu aj sekundárnu prevenciu. Je vhodné zvolať mimoriadnu triednu schôdzku a informovať rodičov. Spolupracovať s odborníkmi zo zariadení výchovného poradenstva a prevencie.

Žiaci musia vedieť, že ak im niekto ublíži, alebo majú akýkoľvek vážny problém, môžu sa v škole obrátiť na triedneho učiteľa, iného učiteľa, prípadne sociálneho pedagóga, školského psychológa (ak na danej škole pôsobia). Musia vedieť, že to má význam. So žiakmi treba neustále komunikovať. Nepripustiť, aby sa porušovanie pravidiel v škole prehliadalo. Pravidlá a ich dodržiavanie sú základom disciplíny v škole a stávajú sa efektívnym faktorom prevencie problémového či rizikového správania sa žiakov.

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/disciplina-efektivny-faktor-prevencie-problemoveho-spravania-ziaka.m-310.html

M. Švamberk Šauerová: Efektivní a neefektivní způsoby komunikace

Je důležité, aby učitel v oblasti komunikace věnoval přiměřenou pozornost reflexi a sebereflexi a věnoval pozornost pravidelné evaluaci vyučovacího procesu za použití autodiagnostických nástrojů (blíže např. Švamberk Šauerová, 2016)Je nutno všímat si těch situací, kde máme jako učitelé pocit, že naše komunikace není v pořádku nebo se dostáváme se žákem do nějakého konfliktu. V takových případech je velmi důležité porovnat své zkušenosti se zkušenostmi ostatních pedagogů:

  • „Proč se mi komunikuje s Frantou špatně, když Jitce to s tím klukem tak výborně jde?“

Využít můžeme techniky, kdy si sestavíme sloupec žáků, s nimiž se nám daří komunikovat bez obtíží a uvedeme si u nich určité vlastnosti či osobnostní charakteristiky a sloupec žáků, s nimiž se nám komunikovat nedaří. Stejně tak si můžeme vypsat jména žáků, s nimiž se nám nekomunikuje dobře a zkusíme si všímat situací, kdy se nám komunikace daří a kdy komunikace neprobíhá dle našich představ. Zaznamenáváme si okolnosti, kterých jsme si při komunikaci všímali, zaznamenáváme si i pocity, které v nás komunikace se žákem vyvolala. Podobně si můžeme provádět záznam u žáků, s nimiž komunikace probíhá pozitivně a pokusíme se přenést strategie z komunikace s těmito žáky do komunikace s těmi, s kterými se nám to nedaří.

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/efektivni-a-neefektivni-zpusoby-komunikace.m-311.html

I. Konečná Veverková: Správa registratúry v školách a školských zariadeniach

Školy a školské zariadenia ako pôvodcovia registratúry boli povinné predložiť prepracovaný registratúrny poriadok a registratúrny plán príslušným archívom, resp. ich pracoviskám do 1. apríla 2016 (§ 25 vyhlášky). Podľa informácií príslušných archívov v prípade závažných dôvodov možno písomne požiadať o odklad, maximálne však do 30. júna, aby mohla byť smernica účinná od 1. júla 2016.

Viac na: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/sprava-registratury-v-skolach-a-skolskych-zariadeniach-1.m-307.html

T. Soroková: Leadership ako moderná psychologická koncepcia vedenia ľudí

Líder stojí na čele tímu, inšpiruje, motivuje a presviedča. Vodcovstvo je najjemnejším, najosobnejším a najťažšie definovateľným aspektom riadenia, pričom riadenie sa chápe ako vzájomný vzťah, v ktorom zohráva životne dôležitú úlohu dôveryhodnosťSprávny vodca musí vedieť takýto vzťah vytvoriť a presvedčiť svoj tím o dôvodoch, ktoré sa prihovárajú za spoločné ciele, o spoľahlivosti spoločných cieľov, o potrebnej stratégii na ich dosiahnutie. Dôveryhodnosť vodcu zvyšuje jasne formulovaný a všeobecne akceptovateľný systém morálnych hodnôt. Pre pedagogickú prax je nevyhnutné, aby spoji v sebe kvality: dôveryhodnoť, spravodlivosť, schopnosť počúvať, iniciatívnosť, schopnosť motivovať.  

Stred akéhokoľvek hodnotového systému tvorí postoj k moci. V našich školách ešte stále dominuje osobná moc, ktorá má rôzne podoby. Tá môže trvať nejakú dobu, ale po určitom čase nadobudne neudržateľnú mieru a prevalí sa v podobe rôznych icuficiencií, či priam medializovaných škandálov. Nie nepodstatným prvkom dôveryhodnosti je oddanosť spoločnému cieľu. S dôveryhodnosťou sa spája kvalita komunikácie, ktorá je záležitosťou špecifických schopností. Jednou z nich je napríklad narábanie s informáciami. Ak si niekto zmonopolizuje informácie ako zdroj osobnej moci, demotivuje ostatných. Ak, naopak, berie informácie ako niečo, čo treba využívať a riešiť spoločne, vyvoláva lojalitu a súdržnosť. Skutočný líder sa dokáže vyhnúť riziku nadraďovania a vyvyšovania sa nad ostatných, pokušeniu sústrediť priveľa moci a príliš personalizovať riadenie.

Viac nahttps://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/leadership-ako-moderna-psychologicka-koncepcia-vedenia-ludi.m-312.html

V 6. čísle časopisu Manažment školy v praxi nájdeme aj tieto témy: 

Termíny pre mesiac jún nájdeme v časti Riadenie školy v príspevku:

                                 Nové publikácie                                                                  Pripravujeme

    

 


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov