Artefiletika ako nástroj psychickej podpory žiakov (1.)

Školský úspech a jeho vplyv na žiakov s poruchami učenia

Podpora žiakov v zmysle väčšej psychickej odolnosti, podpora ich jedinečnosti a posilnenie duševnej rezistencie sa v posledných rokoch stala veľmi aktuálnou. Evidujeme nárast duševných ochorení, ktoré sú zrkadlom uponáhľanej doby. Tieto prejavy môžu byť spôsobené aj stresom hromadiacim sa v rodinnom i školskom prostredí. Vplyvom pandémie COVID-19 sa na Slovensku zvýšil výskyt úzkostných i depresívnych porúch (Adamčíková, M.; Zavarská, Z.; 2019). Rozvíjaním duševnej pohody žiakov dokážeme plnohodnotne pôsobiť na ich osobnosť a pomáhať im identifikovať a ventilovať vlastné emócie.

Prvým krokom k dosahovaniu školských úspechov je to, ako sa žiak v škole cíti, s akým pocitom prichádza a s akým pocitom zo školy odchádza.

Žiaci potrebujú byť v školskom prostredí videní, vypočutí a prijatí. Tieto tri aspekty sú odrazom správneho fungovania (Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu, 2022).

Žiaci v školskom prostredí trávia väčšinu svojho času. Je na nich vytváraný tlak v zmysle podávania dobrých výkonov a sú fixovaní na výsledok a nie na proces, ktorým si osvojujú vedomosti. Okrem kladenia dôrazu na výkon je dôležité podporovať ich osobnostné predpoklady. Adolescenti s poruchami učenia musia vynakladať oveľa viac úsilia, čo môže mať dopad aj na ich psychickú pohodu. O. Zelinková (2003) uvádza, že cieľom reedukácie by mala byť aj psychická podpora žiakov v zmysle podpory sebavedomia, sebaúcty a pozitívneho sebahodnotenia. Autorka L. Šimečková (2012) hovorí, že poruchy učenia je potrebné riešiť komplexne. To znamená vnímať celú osobnosť žiakov a nezameriavať sa len na pomoc v akademickej oblasti. Nahromadenie školského neúspechu často vedie k strate sebavedomia a sebadôvery, čo sa odzrkadľuje vo vzťahu k sebe, ale aj ostatným.

Okrem vonkajších vplyvov na žiakov pôsobí aj vývinové obdobie, v ktorom sa práve nachádzajú, a ktoré je charakteristické istými prejavmi. V špecifikácii adolescencie od E. H. Eriksona (1960 in Hall, C. S.; Lindzey, G., 1999) sa táto fáza vyznačuje túžbou po zmysluplnej roli a mieste v spoločnosti. Ide o isté presadenie sa a adaptáciu na prostredie. Dospievajúci intenzívne vnímajú svoju osobnosť a jej špecifiká. Vnímajú sami seba ako osoby, ktoré by chceli byť schopné kontrolovať svoje túžby, potreby a ciele. Majú potrebu niekam patriť a byť plnohodnotnou súčasťou kolektívu. Sú často vystavení konfliktným situáciám a požiadavkám na zaujatie stanoviska. Nevedia sa adekvátne rozhodovať, čo môže zapríčiňovať strach z odmietnutia. To často vedie k pocitom nehodnosti a neúcty k sebe samému.

Obdobie adolescencie (od 15 do 22 rokov) sa vyznačuje plnou reprodukčnou zrelosťou. Dospievajúci radi skúšajú nové veci, podnety. Skúmajú svet oveľa citlivejšie a hlbšie ako v iných vývinových obdobiach. Často sú konfrontovaní novými skutočnosťami, nevedia ich spracovať a určiť, či sú negatívne alebo pozitívne. Dospievanie sa spája s emočnou instabilitou, častými a nápadnými zmenami nálad, impulzivitou v správaní, nestálosťou a nepredvídateľnosťou reakcií. Dochádza aj k výkyvom v školskom prospechu kvôli problémom pri koncentrácii. V tomto vývinovom období sa u dospievajúcich stretávame aj s rýchlejšou a častejšou unaviteľnosťou (Langmeier, J.; Krejčířová, D., 2006).

J. A. Beane (1983) uvádza, že v období ranej adolescencie sú sebavnímanie, sebaúcta, sebaobraz a hodnotový systém ovplyvnené: