Interpretácia projektívnej kresby postavy

Svet, v ktorom žijeme, má mnoho tvárí. Berieme to ako fakt, hovoríme o tom, konštatujeme to. Pri posudzovaní osobnosti dieťaťa (napr. z pohľadu jeho školskej zrelosti, školskej pripravenosti) na jednej strane zbierame údaje o dieťati a následne ich interpretujeme. Vedľa toho sa však stretávame so životnými príbehmi, detskými radosťami a starosťami, ktoré vyžadujú skôr naše pochopenie než hodnotenie. A to sa odráža aj v charaktere kresby postavy dieťaťom. Práca s kresbovými projektívnymi testami patrí v psychodiagnostike k tým najatraktívnejším. Je pestrá, kreatívna, relatívne jednoduchá a často pri nej získavame informácie, ku ktorým by sme sa len veľmi ťažko dostali inou cestou.

Stručná história využitia kresby postavy

Za najstaršie sa považuje využitie kresby postavy u detí ako výkonnostného testu podľa F. Goodnoughovej: Draw-a-Man (DAM) z roku 1926. Metóda sa zaoberá vývinom detskej kresby a slúži na posudzovanie mentálneho veku kresliara – porovnávame stupeň vyzretosti kresby so skutočným vekom dieťaťa. Kreslí sa jedna postava na celú stranu papiera formátu A4.

Detská kresba postavy nám vedľa posúdenia dosiahnutého mentálneho veku môže poskytnúť informácie o vizuomotorickej koordinácii a spôsob prevedenia kresby naznačí aj niečo o osobnosti dieťaťa. Ale len výnimočne sa pri detskej kresbe postavy stretávame s projektívnymi prvkami.

O diagnostické využitie kresby postavy ako projektívneho testu sa najviac zaslúžila G. Machoverová, ktorá v roku 1949 navrhla metódu Draw-a-Person Test (DAP) na základe skúsenosti s už spomínanou metódou. Vedľa kresby jednej postavy zadávala i kresbu postáv oboch pohlaví. V súčasnosti sa najviac využíva verzia H. J. Baltruscha: Figure-Drawing-Test (FDT) z polovice päťdesiatych rokov. Autor priamo nadviazal na prácu oboch spomínaných predchodkýň (­Davido, 2021).

Výhody kresbových testov

Podľa Altmana (2011) využitie kresbových projektívnych metód v psychologickej a školskej praxi disponuje množstvom výhod.

• Práca s kresbou je „ekonomická“ – nepotrebujeme žiadne drahé vybavenie (stačí ceruza a papier), administrácia je pomerne jednoduchá, zadanie je časovo nenáročné, kresbu možno okamžite a pomerne rýchlo interpretovať.
• Kresba je najjednoduchší spôsob, ako sa v klasickej testovej situácii „vyhnúť slovám“ (ide o neverbálnu techniku), pretože väčšina myšlienkových stereotypov, sebaklamov a účelových štylizácií je zakódovaná práve vo verbálnej podobe.
• Kresba do určitej miery je „zakonzervovaním“ správania sa človeka – kresby možno v priebehu času opakovane zadávať a následne ich porovnávať, čo zvykne byť zdrojom veľmi podnetných záverov.
• Keďže je často náročné poznať a pochopiť osobnosť dieťaťa, potrebujeme čo možno najviac rôznych informácií. Potrebujeme posudzované dieťa vystaviť čo najrozmanitejším podnetom a zaznamenať tak pozorované re