Jazykové hry v predprimárnom vzdelávaní

Jazykové hry v kurikule

V Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016, s. 21, 22, 25) vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia v podoblasti 1. 2 Artikulácia a výslovnosť je stanovený výkonový štandard „Vyslovuje správne, zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny“.

Prislúchajúci obsahový štandard poskytuje „námety na konkrétnu činnosť učiteľky, ktorú realizuje, aby deti dosiahli stanovený výkonový štandard“, konkrétne „Pri hlasnom čítaní deťom učiteľka dbá na zreteľnú artikuláciu. Krátke literárne útvary (básničky, riekanky, vyčítanky) si deti osvojujú spamäti, recitujú ich s dôrazom na správnu výslovnosť. Jazykové hry učiteľka spestruje využívaním špecifických riekaniek so zameraním na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek, slabikotvorných spoluhlások r, ŕ, l, ĺ, a pod.)“.

Evalvačné otázky učiteľku vedú v hodnotení učenia sa a pokrokov dieťaťa, v tejto podoblasti prostredníctvom otázok: „Ako vyslovuje jednotlivé hlásky? S výslovnosťou ktorých hlások má problémy? Vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž)? Vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky l/ĺ, r/ŕ?

Jazykové hry v metodike

V metodickej príručke k vzdelávacej oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách Jazyk a komunikácia jej autorky Zápotočná a Petrová (2016, s. 10) odporučili, aby učiteľky „túto schopnosť u detí rozvíjali prostredníctvom špecifických riekaniek, či jazykolamov, ktorými si cibria precíznosť vnímania kvality hlások reči, ich konkrétnu artikuláciu“. Upozornili, že „možnosti učiteľky v dosahovaní tohto štandardu sú limitované normálnym vývinom vnímania zvukov reči u dieťaťa“. Dieťa je schopné všímať si „nesprávnu výslovnosť hlások u druhých detí a u seba“ a snaží sa „vyslovovať zreteľne všetky hlásky (U1)“. Učiteľka môže sledovať, „či dieťa vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž) (U2), a neskôr, či vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky (l/ĺ, r/ŕ) (U3)“. V prípade odchýlok od normy učiteľka odporúča rodičom dieťaťa návštevu logopéda.“ Autorky za hlavnú metódu učenia sa dieťaťa aj v oblasti správnej výslovnosti hlások považujú hru, konkrétne jazykové hry.

Pojem jazykové hry

Pojem jazykové hry do jazykovedy a filozofie jazyka zaviedol L. Wittgenstein (podľa Sačková, 2021). Označil ním komunikačné jednotky (individuálne výpovede) tvorené jazykovými výrazmi (sú zložené z jazykových znakov na vyjadrenie významov ľubovoľného vzťahu medzi označujúcim a označovaným) a špecifickou súvislosťou, v ktorej sa použije. V jazykových hrách ide o rôznorodosť jazykových výrazov spojených s určitou vonkajšou situáciou, činnosťou, javom, porozumením a prežívaním človeka. Wittgenstein vychádzal z názoru, že samotné učenie sa a používanie jazyka predstavuje jedinečnú ľudskú aktivitu neoddeliteľne spojenú s rozličnými aktivitami aj takými, v ktorých sa používa jazyk hravou formou.[1] Jazykovými hrami sa učíme jazykové výrazyna základe individuálneho chápania, predstáv a prežívania v rôznych kontextoch a podľa toho ich aj používame. Preto majú jazykové hry skôr implicitné pravidlá.

Pravidlá jazykových hier

Pravidlá jazykových hier nemožno presne stanoviť a hodnotiť ich dodržiavanie pre ich tvorivú podstatu. Zrozumiteľnou a jasnou inštrukciou treba ukázať dieťaťu cestu, ktorá ho povedie k viacerým krokom uskutočnenia činnosti prostredníctvom jazykových výrazov.Krok, ktorý si dieťa zvolí, môže byť podobný, ale nemusí byť totožný s krokom, ktoré si zvolí iné dieťa, hoci sa spolu učia o tom istom. Určitý krok, ktorý si dieťa zvolí, treba považovať za krok, ktorý ho vedie v hraní sa, hoci u viacerých hrajúcich sa detí sú tieto kroky podobné. Jazyková hra v sebe zahŕňa všetky okolnosti, za ktorých prebieha, a tak podobne ako jazyk, je spleťou jedinečných jazykových výrazov a ich podobností. Navzájom sa stretávajú a križujú. Wittgenstein tieto podobnosti prirovnal k „rodinnej príbuznosti“.

V takom pragmatickom prístupe k jazyku je význam slova daný jeho používaním v jazyku a jeho fungovaním v systéme určitej činnosti v jednotlivých jazykových hrách. Slová dieťa používa na základe jemu zrozumiteľných aspektov a postoja k nim. Je pochopiteľné, že jedno slovo môže vidieť v rozličných aspektoch (Wittgenstein, 1979, 2002; podľa Sačková, 2021). Pri spontánnom vynachádzaní a používaní slov v rámci jazykových výrazov si dieťaťa neuvedomuje, že sa hrá jazykovú hru. Naopak, jazykovú hru môže zámerne používať učiteľka. Dôležité je, aby si pritom uvedomovala jej hravé znaky.

Znaky jazykových hier

Znaky jazykových hierich odlišujú od jazykových cvičení. Jazykové hry podnecujú deti, aby používali všetky im známe jazykové výrazy a stratégie, aby pre seba zmysluplne nachádzali nové a experimentovali s nimi (Fontana, 1997). Cieľom jazykových hier nie počuť správne odpovede, reprodukovaný text, zopakované slová a vety. Jazykové hry rozvíjajú divergentné myslenie dieťaťa. Preto, ak sa dieťa učí naspamäť a recituje krátke literárne útvary, nemožno to považovať za jazykovú hru.

Jazyková hra má vytvárať príjemnú atmosféru, vyvolať záujem a aktivitu detí, viesť ich k tvorivosti a láske k materinskému jazyku (Pišlová, 2008). K tomu memorovanie často až drilovanie napr. pri nácviku vystúpení detí neprispieva. Hranie sa jazykových hier má viesť deti v uvedomovaní si pestrosti jazykových výrazov. Pramenia zo spontánnosti detí a samoúčelnosti hrania sa.Ak je deťom umožnené prejavovať sa autenticky a s pocitom bezpečia, keď nemusia dbať na správne výkony, tak môžu tvoriť a baviť sa hravými činnosťami. Zároveň musia byť vychovávané k slušnosti, tolerancii a ohľaduplnosti k iným, aby sa o významoch (slov, viet, textov) rozprávali bez hádok a zosmiešňovania. Práve jazykové hry môžu prispievať k zábavnému, až k humornému prežívaniu procesu učenia sa jazyka. Možno sa ich hrať so slovami, vetami aj krátkymi textami.

Zameranie jazykových hier

Jazykové hry so slovami deťom umožňujú hovoriť slová, ktorým rozumejú, ktoré poznajú len pasívne, aj ktoré nekonvenčne vymýšľajú napr.:

• na označenie určitých zvukov, situácií, činností, vecí, postáv, javov (neologizmy, napr. klumk, žblnkadlo, utrienáčik, opratňovať ....);
• zámenou slabík alebo hlások;
• synonymá, homonymá, antonymá;
• na určitú začiatočnú alebo koncovú hlásku, slabiku;
• slová, ktoré sú zvukovo podobné;
• a iné.

Jazykové hry s vetami deťom umožňujú tvoriť vety pri:

• vymýšľaní (ne)logických, ale autentických jazykolamov, napr. Mačka mňauká mňau, mňau, mňau, psíček havká hav, hav, hav ....; Vrany krákali, vrany krákali .... krá, krá, krá, kačky kačkali .... a iné;
• dokončovaní významov začatých viet, napr. Mamička mi povedala, .......;
• skladaní slov s rovnakou začiatočnou hláskou na základe radenia obrázkov a dopĺňania slovies, napr. na hlásku Z (obrázok dievčatka) Zuzana (Zdenka, Zara, Zuna ....) zasadila (zakopala, zaorala ....- obrázky - zemiaky a zeler.);
• odpovedaní na otvorené otázky týkajúce sa bežného života, napr. Čo urobíš, keď má niekto (mamička, otecko, súrodenec ...) sviatok? .... keď spadne hrnček a rozbije sa ? ...... keď si zašpiníš oblečenie? .... keď stupíš do mláky a zamočíš si topánočky, keď ťa uštipne komár a pod..;
• odpovedaní na jednoduché problémové otázky, napr. Čo môže zafarbiť a znečistiť vodu? Ako vzniká odpad? Čo všetko môžeme merať (pravítkom), metrom? a iné;
• opisovaní vonkajších znakov osôb, vecí, javov a situácií, napr. Ako vyzerá osobné auto .... zakvitnutá lúka, topiaci sa ľad, dúha a pod.);
• a iné.

Jazykové hry s textami deťom umožňujú tvorivo pracovať s krátkymi textami pri:

• objasňovaní a porovnávaní významov zvukovo podobných slov a viet, napr. Aký je dub a aký je zub? Aká je lavica a aká je levica? Aká je zastávka a aká je zástavka? Aký je nos a aká je noc?;
• vymýšľaní a opisovaní aj neobvyklého použitia vecí, napr. Ako môže použiť farebné papiere, ..... špagát, ..... lepidlo, .... farby? a pod.;
• tvorbe hádaniek opisovaním znakov vnímaných osôb, vecí alebo javov;
• vyjadrovaní predstáv, túžob a prianí;
• objasňovaní významov obsahu riekanky, krátkej básne, príbehu;
• a iné.

Ukážky jazykových hier

Hra: Uhádni, čo mám v rukách?

Hra: Tvoríme príbeh

Hra: Čo by si robil/a, keby .....?

Hra: Významy pojmov

Hra: Kým chcem byť, keď vyrastiem?

Odporúčania na záver

Jazykové hry vyžadujú od detí sústredenie pozornosti, rozmýšľanie nad viacerými možnosťami, pamäťové schopnosti, aktívnu rečovú percepciu i produkciu. Čas, za ktorý sa deti dokážu na hru koncentrovať, rozhoduje o ich trvaní. Zvyčajne sú krátkodobé. Učiteľka v hraní sa s deťmi pokračuje, keď pozoruje, že ich hra baví a sú v nej aktívne. Nie je vhodné, ak učiteľka posudzuje správne a nesprávne odpovede detí. Deti nebudú nabudúce odvážne vo vymýšľaní, keď zistia, že síce im učiteľka túto možnosť dá, ale vzápätí povie, ako to malo správne byť.

Deti môže podporovať vo vymýšľaní aj napriek tomu, že ich „výmysly“ sú nelogické a s konvenčnými pravidlami jazyka nemajú nič spoločné. Určite deti budú používať neologizmy, aj slová z cudzích jazykov. Takto môžu spoznávať jazykovú varietu výrazov aj vlastné jazykové možnosti. Aby sa výpovede detí nezabudli, je vhodné, aby ich učiteľka zapisovala pred deťmi na papier veľkými tlačenými písmenami. Môže postupovať selektívne, lebo z vyjadrení viacerých detí určite všetko zapísať nemôže. Následne prečíta zapísané a v rozhovore vedie deti v objasňovaní významov slov, viet alebo krátkych textov tak, ako to deti vedia a chcú.

Je vhodné rešpektovať rozhodnutie dieťaťa, že sa do hry nezapojí, použije slovo neviem, alebo nevysvetlí význam, ktorý vymyslelo. Dôležité je deti chváliť, keď sa snažia hovoriť svoje myšlienky. Ako uviedol Fontana (1997, s. 96) „jazyk tu nie je na to, aby deťom postavil do cesty ešte ďalšiu prekážku, ešte ďalšiu možnosť, ako urobiť niečo zle. Je tu k ich vlastnému prospechu, a pokiaľ im je predkladaný zmysluplným a pomoc obsahujúcim spôsobom, rýchlo postrehnú jeho praktickú hodnotu“.