Vyhľadávanie v online časopise

Online časopis

Hlavná stránka Manažment školy v praxi Ročník 2018 Vydanie 6/2018

Mediálna výchova ako súčasť celoživotného vzdelávania učiteľov

Dátum: Autor/i: PhDr. Mário Dulovics, PhD. Rubrika: Súčasné trendy

Rozvíjanie mediálnej gramotnosti u žiakov v podmienkach základných a stredných škôl považujeme za aktuálnu požiadavku, ktorá je vo veľkej miere podmienená akceleráciou vývoja informačných a komunikačných technológií a expanziou sociálnych médií. Rozvoj sociálnych sietí a takmer neobmedzený prístup ku všetkým druhom médií prináša potrebu zdôrazniť ich zmysluplné a zodpovedné využívanie a s nimi súvisiace riziká. V príspevku venujeme pozornosť analýze ďalšieho vzdelávania učiteľov v oblasti mediálnej výchovy so zreteľom na prevenciu online rizikového právania.

Učitelia zohrávajú významnú úlohu pri rozvíjaní mediálnej gramotnosti a mediálnych kompetencií žiakov. Jedným z faktorov zabezpečenia kvality vzdelávacieho procesu a prevencie mediálnych ohrození je kontinuálne vzdelávanie učiteľov v oblasti mediálnej výchovy. Výskum realizovaný Centrom mediálnej gramotnosti na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave ‒ IMEC „Súčasný stav začlenenia mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na základných školách na Slovensku“ z roku 2013 mapoval výučbu mediálnej výchovy v rámci celého Slovenska. Výskumný súbor tvorilo 567 základných škôl, pričom mediálna výchova sa nevyučovala v žiadnej podobe na 137 (24 %) školách.

Z výsledkov výskumu vyplýva, že najčastejšou príčinou, prečo školy nenasadzujú mediálnu výchovu do vzdelávacích programov, je nedostatok kvalifikovaných učiteľov.

Mediálna výchova v podmienkach základných a stredných škôl

Autori E. Poláková (2013), I. Háberová (2012), I. Emmerová (2015), M. Niklová (2015) a ďalší pri vymedzení mediálnej výchovy ako prierezovej témy vychádzajú z definície Rady Európy, ktorá je vymedzená v Koncepcii mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania 2009. Mediálnu výchovu definuje ako „ ... praktické vyučovanie zacielené na budovanie mediálnej kompetencie, chápanej ako kritický a rozlišujúci postoj voči médiám s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných informácií. Umožňuje im to prístup k potrebným informáciám, ich analýzu a schopnosť identifikovať ekonomické, politické, sociálne a/alebo kultúrne záujmy, ktoré stoja za nimi. Mediálna výchova učí jednotlivcov interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu a prípadne vyslovovať názory k ponuke médií a ich výstupom“.

Mediálna výchova čerpá poznatky z viacerých vedných disciplín ako pedagogika, psychológia, sociológia a zároveň sa prelína s multikultúrnou výchovou, etickou výchovou, občianskou výchovou, badať v nej aj právny rámec atď. Vedie deti a mládež, ale  aj dospelých k zodpovednému prístupu k médiám, k dodržiavaniu pravidiel mravnosti, zákonných noriem, učí ich spôsobom, ako bezpečne využívať predovšetkým novodobé interaktívne médiá, kde dieťa/žiak nie je len recipientom mediálnych obsahov, ale aj ich spolutvorcom.

Vo všeobecnosti by sme mohli konštatovať, že mediálna výchova je biodromálny, cieľavedomý, zámerný proces získavania alebo rozširovania úrovne mediálnej gramotnosti.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam môžeme mediálnu výchovu rozčleniť do troch úrovní:

  1. primárna a všeobecná ‒ predstavuje základný rámec mediálneho vzdelávania s dôrazom na základné mediálne kompetencie, zručnosti a schopnosti vo vzťahu k médiám a novým komunikačným technológiám, formovanie kritického a selektívneho prístupu k obsahovej ponuke médií a systémom komunikácie, základnú poznatkovú úroveň jednotlivcov z oblasti médií a nových komunikačných technológií,
  2. sekundárna a aktualizačná ‒ zahŕňa aktualizáciu schopností a zručností jednotlivcov v nadväznosti na vývoj médií, nových komunikačných technológií a systémov komunikácie, nadväzuje a dopĺňa vedomosti získané vo formálnom vzdelávaní,
  3. terciárna a špecifická ‒ zahŕňa všetky potenciálne sféry ohrozenia, ochranu špecifických skupín populácie pred mediálnymi obsahmi a službami, ktoré by ich mohli svojou povahou ohroziť, prevenciu generačného zaostávania a sociálneho vylúčenia, mediálnu gramotnosť a ochranu znevýhodnených skupín a seniorov, ale aj špecifické témy a okruhy danej oblasti.

Môžeme konštatovať, že vzdelávanie a výchova zamerané na rozvoj mediálnej gramotnosti sa stali v 21. storočí celoživotnou potrebou, ktorej základy sú položené už v období detstva.

Uvedená téza nás viedla k zmapovaniu obsahu kontinuálneho vzdelávania učiteľov v podmienkach základných a stredných škôl. Realizácia empirického výskumu prebiehala v roku 2016 v Banskobystrickom, Žilinskom, Prešovskom a Trnavskom samosprávnom kraji. Zber empirických dát sme uskutočnili prostredníctvom elektronického dotazníka vlastnej konštrukcie. Výskumný súbor pedagogických zamestnancov bol tvorený 49 učiteľmi. Napriek tomu, že na výzvu zapojiť sa do výskumu reagovalo 74 škôl, 25 (33,8%) z nich sme boli nútení z ďalších analýz vylúčiť, keďže mediálnu výchovu ako prierezovú tému nemali zahrnutú v obsahu vzdelávania.

Mediálna výchova ako súčasť kontinuálneho vzdelávania učiteľov

Jedným z problémových okruhov v súvislosti s výučbou mediálnej výchovy je skutočnosť, či sú učitelia v dostatočnej miere kvalifikovaní a či sa mediálna výchova nestáva len povinnosťou vyplývajúcou z obsahu vzdelávania konkrétnej školy, ktorej obsahové zameranie je intuitívne. Čiastkovým cieľom vzťahujúcim sa na výskumný súbor učiteľov bolo zistiť, akého druhu kontinuálneho vzdelávania sa daní pedagógovia zúčastnili a či bol obsah vzdelávania zameraný aj na problematiku mediálnej výchovy a rozvíjania mediálnej gramotnosti.

Z výskumného súboru:

  • 21 (42,9 %) pedagógov uviedlo, že súčasťou ich kontinuálneho vzdelávania bola aj problematika mediálnej výchovy,
  • 9 (18,4 %) pedagógov absolvovalo vzdelávanie v oblasti mediálnej výchovy aj prostredníctvom kurzov a tréningov a
  • 2 (4,1 %) pedagógovia sa zúčastnili vzdelávania, ktoré prebiehalo iba prostredníctvom kurzov.

V nadväznosti na cieľ výskumu sa bližšie zameriame na skupinu 21 učiteľov, u ktorých bola problematika mediálnej výchovy súčasťou kontinuálneho vzdelávania. Respondentom bola v tomto prípade poskytnutá možnosť označiť viac alternatív súčasne.

 

Graf č. 1: Implementovanie mediálnej výchovy do jednotlivých druhov kontinuálneho vzdelávania

Z výpovedí respondentov vyplýva, že problematika mediálnej výchovy bola najčastejšie implementovaná do inovačného a aktualizačného vzdelávania. Inovačné vzdelávanie je v zmysle § 40 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch „vzdelávanie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca zamerané na zdokonaľovanie profesijných kompetencií potrebných na štandardný výkon pedagogickej a odbornej činnosti “. Podstatu aktualizačného vzdelávania v § 39 tohto zákona ako vzdelávanie potrebné „na udržanie si profesijných kompetencií“.

Poskytovateľom vzdelávania je vo väčšine prípadov Metodicko-pedagogické centrum (ďalej „MPC“). V jednom prípade bola ako poskytovateľ vzdelávania uvedená Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, v inom Štátny pedagogický ústav (ďalej „ŠPÚ“), či iná spoločnosť.

Z Programu kontinuálneho vzdelávania Mediálna výchova v školskej praxi, vypracovaného Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave je zrejmé, že oblasť mediálnej výchovy má svoje opodstatnené miesto v ďalšom vzdelávaní učiteľov. Uvedený program je vypracovaný pre potreby inovačného vzdelávania pedagogických zamestnancov, čo potvrdzuje naše empirické zistenia, že ide o naozaj frekventovaný druh vzdelávania, obsahovo zastrešujúci oblasť mediálnej výchovy.

Z 21 učiteľov, ktorí sa zúčastnili kontinuálneho vzdelávania, 9 (42,8 %) absolvovalo kurz alebo tréning zameraný na problematiku mediálnej výchovy. Poskytovateľmi kurzu je aj v tomto prípade MPC s dvomi výnimkami, kde bol uvedený ŠPÚ a UCM v Trnave. Dvaja učitelia v dotazníku uviedli, že sa zúčastnili vzdelávania iba prostredníctvom kurzov a tréningov.

Obsahová stránka kontinuálneho vzdelávania

V ďalšej časti empirického výskumu sme sa sústredili na obsahovú stránku kontinuálneho vzdelávania učiteľov v oblasti mediálnej výchovy.

Tabuľka č. 1.: Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania učiteľov v oblasti mediálnej výchovy

 

 

 

 

Alternatívy

1 Úplne súhlasím

2 Súhlasím

3 Neviem

4 Nesúhlasím

5 Úplne nesúhlasím

Aritmetický priemer

Hrozby médií vo vzťahu k deťom  a mládeži

12

8

1

1

-

1,6

Využívanie aktivizujúcich metód v rámci MV

8

10

1

-

-

1,6

Princípy výučby mediálnej výchovy

9

10

1

2

-

1,8

Rozvoj kritického myslenia

7

12

-

1

-

1,8

Prevencia online rizikového správania

9

7

3

2

-

1,9

Rizikové správanie žiakov v prostredí internetu

6

12

2

1

-

1,9

Rozvíjanie mediálnych kompetencií učiteľov

4

14

2

1

-

2,0

Využívanie IKT v edukačnom procese

9

8

4

2

-

2,0

Metódy, techniky podporujúce etické správanie detí vo virtuálnom priestore

6

11

2

2

-

2,0

Implementácia cieľov mediálnej výchovy do vzdelávacieho procesu

5

11

2

-

1

2,0

Vhodné využívanie médií v procese výchovy a socializácie dieťaťa

5

12

3

2

-

2,1

Reklama a mediálna manipulácia

9

6

3

4

-

2,1

Práca s IKT

9

8

2

5

-

2,1

Metódy a techniky vo výučbe MV

4

11

4

2

-

2,2

Formatívny vplyv mediálnych obsahov na deti a mládež

4

9

3

3

-

2,3

Duševné vlastníctvo a autorské práva

2

5

8

5

-

2,8

Z výsledkov empirických zistení je zrejmé, že zameranie kontinuálneho vzdelávania v medziach mediálnej výchovy má v celku široký záber.

Učitelia vyjadrovali najvyššiu mieru súhlasu so zameraním kontinuálneho vzdelávania na oblasť hrozieb médií vo vzťahu k deťom a mládeži a využívanie aktivizujúcich metód v rámci výučby mediálnej výchovy.

Závažnosť problematiky negatívnych vplyvov a hrozieb médií vo vzťahu k deťom a mládeži je čoraz viac pertraktovanou témou, ktorá si vyžaduje pozornosť a riešenie zo strany odbornej i laickej verejnosti.

Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania reflektujú túto problematiku a prispievajú svojou činnosťou k zefektívneniu prevencie online rizikového správania v školskom prostredí.  Zameranie kontinuálneho vzdelávania na využívanie aktivizujúcich metód uviedlo 18 (36,7 %) učiteľov. Aktivizujúce metódy majú v mediálnej výchove obzvlášť veľký význam, predovšetkým v rámci spôsobu výučby learning by doing“, kde dochádza k naplneniu výchovno-vzdelávacieho cieľa prostredníctvom vlastnej poznávacej činnosti a aktivity žiakov. 

Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že značná časť pozornosti sa v rámci kontinuálneho vzdelávania učiteľov sústreďuje aj na problematiku prevencie online rizikového správania (n=16 / 32,7 %), či rozvíjania kritického myslenia žiakov, s čím vyjadrilo súhlas 19 (38,8 %) respondentov.

Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania učiteľov v oblasti mediálnej výchovy možno na základe zistených skutočností kategorizovať do štyroch nasledovných oblastí:

  1. didaktika mediálnej výchovy,
  2. výskyt a prevencia online rizikového správania a rizík súvisiacich s médiami,
  3. rozvíjanie mediálnej gramotnosti u detí a mládeže,
  4. rozvíjanie mediálnych zručností u samotných učiteľov.

So zreteľom na nárast problémového správania detí a mládeže v kyberpriestore, ktorý dokumentujú mnohé výskumy (K. Hollá, 2016, C. A. Anderson a L. Berkowitz, 2013, M. B. Kastleman, 2007 a ďalší ), považujeme ďalšie vzdelávanie učiteľov v oblasti mediálnej výchovy za nevyhnutné. Prostredníctvom ďalšieho vzdelávania sa nielen rozširujú profesijné kompetencie učiteľov uplatniteľné pri výučbe mediálnej výchovy, ale dochádza aj k celkovému zefektívneniu jej kvalitatívnej úrovne a k rozvíjaniu preventívneho potenciálu, ktorý v sebe mediálna výchova bezpochybne zahŕňa.

Literatúra:

  1. ANDERSON, C. A. – BERKOVITZ, L. a kol. 2003. The Influence of Media Violnece on Youth. In Psychological Science in the Public Interest. Vol. 4, 2003. No. 3. ISSN 1529-1006.
  2. EMMEROVÁ, I. – NIKLOVÁ, M. – DULOVICS, M. 2015. Základy mediálnej výchovy pre sociálnych pedagógov a pedagógov. Banská Bystrica : Belianum, 2015. ISBN 978-80+557-0925-3.
  3. Háberová, I. 2012.Mediálna výchova v edukačnom procese. Prešov : Metodicko-pedagogické centrum, 2012. 32 s.
  4. HOLLÁ, K. 2016. Sexting a kyberšikana. Bratislava : IRIS, 2016. 165 s. ISBN 978-80-8153-061-6.
  5. KAČINOVÁ, V. – KOLČAKOVÁ, V. a kol.: Súčasný stav začlenenia  mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na základných školách na Slovensku. Trnava : 2013. 
  6. KASTLEMAN, M. B. 2007. The drug of the New Milennium. PowerThink Publishing : 2007.  225 s. ISBN 978-0967776408.
  7. 7.     Koncepcia mediálnej výchovy na Slovensku v kontexte celoživotného vzdelávania. 2009.
  8. POLÁKOVÁ, E. a kol. 2013. Internetová komunikácia, príležitosti a riziká. Banská Bystrica : Belianum, 2013. 118 s. ISBN 978-80-557-0599-6.
  9. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov.

Autor/i:

Podobné články

Diskusia - Počet príspevkov: 0

zobraziť diskusiu pridať príspevok

Bezplatný odpovedný servis

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk