Editorial

Pred takmer troma rokmi som bola zvolená za riaditeľku školy. Stála predo mnou náročná úloha, vytvoriť tím najbližších spolupracovníkov vo vedení. Napriek tomu, že som mladý človek, mala som predstavu o dôležitých kritériách, resp. vlastnostiach, ktoré by kolegovia, zástupcovia riaditeľa školy, po mojom boku a vo vedúcej funkcii mali mať.

Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní kultúry školy zohráva jej manažment. Zdravá klíma je predpokladom dobrej kvality vzťahov. V letnom dvojčísle časopisu Manažment školy v praxi ponúkame témy, ktoré súvisia s odovzdávaním kompetencií, prácou sociálneho pedagóga, asistenta učiteľa. 

Kedy sa cítime šťastne? Väčšinou vtedy, keď vieme, že sme ako riaditelia škôl a školských zariadení zvládli náročnú životnú situáciu, prekonali zložitú pracovnú výzvu, podržali priateľa, keď to potreboval, usmernili kolegu, ktorý sa v spleti legislatívnych zmien stratil.

Vzťah k povinnostiam, zvnútornené hodnoty, zmysel pre spravodlivosť, tendencia spoliehať sa na vlastný úsudok, ale aj schopnosť predvídania správania a reagovania na podnety iných majú vplyv na naše reakcie. Rozhodnutia prichádzajúce po zrelej úvahe prinášajú úspech. Pomôcť riaditeľom škôl a školských zariadení môžu správne informácie v správnom čase. V piatom čísle odborného časopisu Manažment školy v praxi ponúkame odborne spracované témy zamerané na manažment, vzdelávanie, ľudské zdroje, prevenciu, kultúru školy aj súčasné trendy.

Udržať si vnútornú rovnováhu v náročnej pozícii, akou riadenie školy bezpochyby je, by malo byť pre manažment školy kľúčové. Pre riaditeľov škôl je dôležité spolu s prijatím funkcie pripraviť sa na prekonávanie prekážok, ktoré sa stanú súčasťou ich každodennej praxe. Pozitívna skúsenosť s výsledkom rozhodovania, vyriešeným konfliktom môže urobiť riaditeľa školy skúsenejšieho a schopnejšieho čeliť ďalším nečakaným výzvam.

Ustálené názory a postoje dávajú riaditeľovi školy pocit bezpečia. K ich ukotveniu potrebujeme spoľahlivé informácie z rôznych oblastí riadenia – z legislatívy, financovania, z oblasti prevencie, manažovania ľudských zdrojov, hodnotenia, ako aj súčasných trendov v oblasti výchovy a vzdelávania. V treťom čísle časopisu Manažment školy v praxi ponúkame ďalšie zaujímavé témy.

Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní etického prostredia školy zohráva jej manažment. Úroveň vnímania citlivosti kultúry a zdravej klímy, ktorá je predpokladom dobrej kvality vzťahov, zohráva v dlhodobých víziách školy a v ich napĺňaní zásadné miesto. Téme manažovania školy z hľadiska financovania, prevencie, ľudských zdrojov, súčasných trendov sme sa venovali aj v druhom čísle časopisu Manažment školy v praxi.

Manažovanie škôl a školských zariadení prináša v praxi mnohé situácie, na ktoré vedúci pedagogickí zamestnanci hľadajú spoľahlivé odpovede. V minulom roku sme vám ich ponúkli v časopise Manažment školy v praxi, na webovom portáli www.direktor.sk, ale aj prostredníctvom nových knižných titulov z kategórie odborných publikácií.

Rok 2018 sa onedlho zavŕši. Časopis Manažment školy v praxi, ale aj školský portál DIREKTOR, vám aj v doznievajúcom roku opäť pravidelne ponúkol aktuálne a zaujímavé čítanie k problematike regionálneho školstva na Slovensku.

„Najdôležitejšou rovinou, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu škôl, je úroveň vzťahov. Identifikovanie vnútorných vzťahov medzi jednotlivými aktérmi, príčiny a následná otvorená, konštruktívna komunikácia a diskusia je najväčším skrytým potenciálom školy, je nevyhnutným a kľúčovým predpokladom pre jej rozvoj.“ píše sa v Správe Štátnej školskej inšpekcie o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach SR za školský rok 2016/2017. Je dôležité klásť dôraz na zdravé vzťahy v školskom prostredí. Riaditeľ školy túto možnosť má.

V podmienkach slovenského školstva sa riaditeľom školy stáva pedagóg, v ktorom dozrela potreba zmeny. Získané pedagogické skúsenosti ho vedú k presvedčeniu, že disponuje životnými zručnosťami a odbornými spôsobilosťami dôležitými pre zabezpečenie ďalšieho rozvoja školy. Nezanedbateľnou výhodou je, ak má skúsenosti z nižších stupňov riadenia, napr. z pozície zástupcu riaditeľa školy. Na začiatku si zodpovedne pripraví koncepčný plán rozvoja školy, ktorý vychádza z analýzy jej aktuálneho stavu a vlastných predstáv o jej efektívnom riadení a s nadšením sa pustí do jeho plnenia.

„Až raz budem učiteľkou, budem dávať samé jednotky, zruším všetky ypsilony, deliť sa bude len dvomi a z predmetov nám ostane len hodina spevu.“ Možno si niektorí ešte pamätajú na populárny hit z 80-tych rokov 20. storočia, ktorý spievala Darinka Rolincová. Smelé utopistické plány malej slečny vykúzlili na tvárach učiteľov pobavený úsmev a asi si, okrem stanoveného štátneho vzdelávacieho programu, spomenuli aj na záväzné ministerské odporúčania a usmernenia k výchovno-vzdelávaciemu procesu.

Pedagogicko-organizačné pokyny (ďalej „POP“) ministerstvo školstva prvýkrát publikovalo v roku 1984. Odvtedy sa už stalo tradíciou, že so začiatkom nového školského roka sa vám dostáva do rúk aj tento dokument.

Školstvo na Slovensku v ostatných mesiacoch prežíva rýchle zmeny najmä na úrovní diskusií, názorov, koncepcií, reforiem, programov. Mohlo by sa zdať, že ide o dosť dynamické a chaotické diskusie zo strany politikov, praktikov, vedcov, manažmentu školstva. Napriek tomu je tu nový Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na Slovensku (ďalej „NPRVaV“), ktorý vláda na svojom rokovaní 27. 6. 2018 definitívne odobrila, prvý akčný plán na obdobie 2018 ‒ 2019 a druhý akčný plán na obdobie 2020 – 2021. Akčné plány obsahujú aj opatrenia zahrnuté v programovom vyhlásení vlády, niektoré údaje a opatrenia formulované v Správe o stave školstva od exministra D. Čaploviča a využili sa aj niektoré myšlienky a návrhy obsiahnuté v dokumente „Učiace sa Slovensko“, najmä skúsenosti zo zavádzania inkluzívneho vzdelávania vo Fínsku. Je diskutabilné, či sa dá vytvoriť koncepčný materiál z tak rozličných spoločenských, koncepčných a kulturálne zameraných zdrojov. Aj preto nová ministerka školstva nenazýva svoj program reformou školstva. Veľké reformy si vyžadujú najmä vyriešenie filozofického zamerania slovenského školstva pre budúcnosť. Vhodné je pripomenúť, že naše školstvo sa riadi najmä zákonom o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z. z., ktorý bol prvým novým školským zákonom po revolúcii v roku 1989. Uplynulo desať rokov platnosti tohto zákona a bolo by vhodné ho nielen neustále novelizovať, ale vytvoriť nový školský zákon, najmä na požiadavky meniaceho sa trhu práce a nových predstáv o kompetenciách človeka budúcnosti – človeka v čase informačnej, globalizačnej a hodnotovej revolúcie. NPRVaVvenuje osobitnú pozornosť trom prierezovým témam. Ide o rozvoj systému ďalšieho vzdelávania v rámci celoživotného vzdelávania, inklúziumarginalizovaných rómskych komunít a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia i prepojenie systému výchovy a vzdelávania s potrebami ekonomiky a trhu práce a zaoberá sa aj otázkami financovanie zamestnancov v školstve a systémom riadenia. Všimnime si bližšie len niektoré navrhované opatrenia obsiahnuté v NPRVaV.

Uvedený názov som nezvolil náhodne, ale skôr ako reálnu otázku na zamyslenie, pretože, a zrejme nepoviem nič objavné, za ostatných už temer tridsať rokov stále hľadáme optimálne smerovanie nášho školstva. O tom, že sa nám to akosi nedarí, sa taktiež nemusíme presviedčať. Z priestorových možností neuvádzam všetky doterajšie zámery spísané vo viacerých programoch a projektoch, ktoré prognózovali zásadnú premenu edukácie. Lenže, ani jeden z doterajších projektov sa neuviedol do reálnej edukačnej praxe. Nebola to chyba projektov, resp. autorov, ale predovšetkým chyba našich politikov, pretože každá nová politická garnitúra prišla s novými zámermi, s novým projektom, a tak namiesto uvádzania projektov do praxe, namiesto ich overovania a dotvárania sa hľadalo vždy čosi nové. Nečudujme sa preto, že naše školstvo, v porovnaní s inými štátmi, začalo stagnovať, ba žiada sa mi povedať, že aj upadať. Ani toto konštatovanie však nie je objavné, masovokomunikačné médiá takmer denne prinášajú pohľady, ktoré sú viac pesimistické ako optimistické.

Ak sa deti začnú učiť o bezpečnosti a ochrane zdravia (ďalej „BOZP“) tak, ako sa učia čítať a písať, stane sa prirodzenou súčasťou ich práce, hier a života. Získajú správny postoj k BOZP, ktorý si so sebou ponesú počas celého pracovného života. BOZP je lepšie zahrnúť do jednotlivých predmetov, ako ho vyučovať ako samostatný predmet. Vzdelávanie na základe aktivít a príklady zo skutočného života pomôžu odovzdať deťom a mladým ľuďom toto posolstvo. Kľúčové posolstvámožno pre rôzne vekové skupiny zopakovať rôznymi spôsobmi, či už ide o základné školy alebo stredné odborné školy.

Typický slovenský učiteľ/ka ISCED2 je 43-ročná žena s riadne ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, s 18-timi rokmi učiteľskej praxe. Menej než tretina učiteľov, ktorí sa zúčastnili štúdie si myslí, že učiteľstvo je v ich krajine docenená profesia. Na Slovensku sú to len 4 % učiteľov. Administratívna práca a udržanie poriadku v triede zaberie našim učiteľom asi 20 % času. Čo je porovnateľné s krajinami, ktoré sa zúčastnili štúdie TALIS. Zaujímavé zistenia z predchádzajúcich cyklov TALIS (výber)

Dôstojné a udržateľné zamestnanie nie je možné bez dosiahnutia dobrej úrovne BOZP. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v školách a školských zariadeniach je veľmi zložitá, pretože treba zabezpečiť BOZP nielen pre deti, žiakov, študentov, ale aj pre zamestnancov školy a školského zariadenia. Pod pojmom zamestnanci školy a školského zariadenia rozumieme učiteľov, vychovávateľov, administratívnych pracovníkov, študijných referentov, majstrov odbornej výchovy, kuchárky, vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a ďalších zamestnancov podľa zamerania a typu školy a školského zariadenia.

Rok 2018 je zvláštny z niekoľkých hľadísk. V prvom rade je to príležitosť zamyslieť sa nad fungovaním samostatnej Slovenskej republiky za posledných 25 rokov, porovnávať, v čo sme dúfali, čo sa podarilo a čo sa nepodarilo urobiť, a to aj v školstve. Z analýzy snáh, úspechov a prehier nášho školstva by bolo dobré zobrať si ponaučenie, identifikovať, kde sa robia chyby, prečo nefunguje to, čo sa reformne navrhovalo. Rok 2018 je cez číslo 8 aj rokom magickým. Či už spomenieme rok 1918, 1948, 1968, alebo aj rok 1989 (ktorý začal už vlastne v roku 1988) a pripojíme k tomu rok 2008, kedy bol prijatý doteraz platný zákon o výchove a vzdelávaná (zákon č. 245/2008 Z. z.), všade figuruje osmička. Numerologicky založení si mimovoľne môžu dať veci a udalosti do súvislostí s otázkou, či ide len o náhodu alebo aj o čosi viac...?

Už dlhšiu dobu vládne v našich obchodných centrách pestrofarebná vianočná atmosféra. Reklama ponúka plné priehrštie lákavých vianočných darčekov, ktorými, ako hlása, treba obšťastniť svojich najbližších. Medzi tých, ktorí sa najviac tešia na vianočnú nádielku, patria, samozrejme, deti, ale aj ich rodičia a všetci tí, ktorí si vychutnávajú čaro najkrajších sviatkov roka.

Ak chceme diskutovať o voľnom čase, môžeme diskusiu viesť rôznymi smermi. Dá sa len teoretizovať a voľný čas vidieť z pohľadu definícií, pravidiel či špecifík. Môžeme ho však skúmať aj z praktického hľadiska a hovoriť o tom, ako je možné ho kvalitne vyplniť, premrhať, zneužiť či dokonca speňažiť. Voľný čas je témou, ktorá vzbudzovala pozornosť v minulosti, zaujíma nás v súčasnosti a je veľkou témou aj pre budúcnosť.

Začiatok školského roka praje téme rozhovorov so žiakmi o budúcom povolaní. Diskusie by mali byť v záujme každého učiteľa ‒ z hľadiska motivácie detí, poznania ich smerovania, vnímania ich talentu.

Keď som sa nedávno rozprával s výchovnými poradcami na niektorých školách, nadobudol som pocit, že v hľadáčiku ich cieľovej skupiny sa nachádzajú najmä staršie ročníky. Pritom základom vývoja postojov detí k dôležitým veciam je nevyhnutná konfrontácia s nimi v menších dávkach oveľa skôr.

Každý začiatok školského roka je zvláštny, ale začiatok tohto školského roka 2017/18 je mimoriadne zaujímavý a nevšedný. Od roku 1989 nezačal ani jeden školský rok tak, že by školstvo nemalo svojho ministra. 31. augusta podal demisiu osemnásty minister školstva a očakáva sa menovanie devätnásteho ministra školstva v ére demokratického Slovenska.

Letné prázdniny sú v plnom prúde. Deti ich trávia na dovolenkách s rodičmi pri mori, na horách, pri táborovom ohni. Navštívia starých rodičov, známych, príbuzných. Získajú nové priateľstvá, aj nové spomienky. Tie staršie „deti“ prežijú čas prvých lások, chodenia do kina, objavia silu dôvery, aj zabudnutia. Väčšina z nich školu na dlhší čas vo svojich prioritách zaradí na posledné miesto.

Druhá polovica školského roka 2016/2017 sa niesla v znamení národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, ktorý v marci zverejnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Zverejnený národný program vyvolal v odbornej verejnosti vášnivé diskusie, tak pozitívne, ako aj negatívne. Jeho obhajcovia, ale aj kritici o ňom diskutovali na rôznych fórach, sociálnych sieťach, školských chodbách a kabinetoch, ale veríme tomu, že aj v kaviarňach, či našich domovoch.

Žijeme v informačnej spoločnosti, ktorá mení pohľad na poslanie školy. Škola sa v súčasnej dobe považuje za verejnú službu, ktorej výsledkom je vzdelaný človek. V oblasti vzdelávania patria rodine a škole komplementárne role. Líšia sa od seba v prioritách, požiadavkách, očakávaniach, v organizácii času a priestoru, vo vzťahu k deťom, v miere formálnosti a v rade ďalších aspektov. Majú však spoločný cieľ, a to zaistiť optimálny vývoj detí.

Videohry sú súčasťou kultúry už dlhú dobu. Slovenský vzdelávací systém na ne však vôbec nereaguje, dokonca sa ich obáva. Prečo by ale mali byť v „hľadáčiku“ pedagógov a riaditeľov škôl?

Videohry majú v sebe obrovský potenciál byť motivačným nástrojom podporujúcim učenie. V niektorých prípadoch dokonca vedia odprezentovať štátom predpísané témy oveľa lepšie, ako iné, menej interaktívne médiá. Videoherný priemysel reflektuje psychologické výskumy a využíva poznatky psychológov na to, aby vytvárali čoraz lepšie produkty, ktoré vyvolávajú želané správanie. V prípade videohier je to hranie sa a zábava. To, čím sa môžu inšpirovať učitelia od videoherného priemyslu, je práve efektívne využívanie poznatkov psychológie.

Vraví sa, že múdrosť prichádza s vekom. Múdrosť obohatená skúsenosťou, overená v praxi a okorenená spomienkami, ktoré sa ako záchranné koleso vynoria v dobre známych situáciách, aby nám pripomenuli, že za každým úspechom sa skrýva túžba meniť zaužívané a odvaha prekonávať prekážky.

Vianoce prichádzajú a s nimi aj čas pokoja, stíšenia sa, rodinnej atmosféry a mnohokrát aj čas úvah. Rok 2016 sa niesol v znamení škandálov, štrajkov, mediálnych vojen, prejavov nespokojnosti, kritiky, ... Pozitívnych správ sa nám dostávalo málo, negatívnych nepomerne viac, školstvo nevynímajúc.

Deti, škola, hra, fantázia, hravosť. Všetko sú to slová, ktoré si spájame s deťmi. Je tu však ešte jedno slovo – nebezpečenstvo. Môžeme hovoriť o rôznych formách a podobách nebezpečenstva, ktoré na deti číhajú doma, v škole, pri voľnočasových aktivitách. Na mladú generáciu v súčasnosti pôsobí stále viac faktorov, ktorým sme prinajmenšom v takom množstve nemuseli čeliť my.

Vzdelávanie by malo byť orientované na všetky kognitívne funkcie. Na ich vrchole je kritické a hodnotiace myslenie a najmä tvorivosť. Kognitívne funkcie nám umožňujú myslieť a spoznávať okolitý svet. Vďaka nim môžeme posudzovať javy, odôvodňovať názory, učiť sa v súvislostiach, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka.

Začína nový školský rok poznamenaný tým, že máme novú vládu, nového ministra školstva, nové programové vyhlásenie vlády, ale sú tu aj rozličné demonštrácie, petície, iniciatívy pedagogických pracovníkov, ktoré sú zamerané hlavne na zvýšenie platov, lepšie sociálne postavenie učiteľov, ale aj volajúce po podstatnejšej reforme školstva. Nie je len vhodné, ale aj poučné pripomenúť si doterajšie snahy o reformu nášho školského systému.

Po nedávnych masívnejších učiteľských štrajkoch sa čoraz častejšie začalo hovoriť nielen o potrebe čiastkových zmien v našom školstve, ale priamo o príprave veľkej reformy školstva. Tento zámer verejne oznámil po svojom nástupe do funkcie aj minister školstva Peter Plavčan: „Verím, že sa nám podarí spoločnými silami pripraviť najväčšiu reformu za posledných 25 rokov v oblasti výchovy a vzdelávania. Zhodli sme sa, že leitmotívom reformy bude snaha, aby pedagógovia aj žiaci chodili do školy s radosťou a celý systém vzdelávania napĺňal potreby spoločnosti.“

Koniec školského roka sa niesol v znamení bilancovania. Lídri škôl trávili čas s učiteľmi pri hodnotiacich pohovoroch a zástupcovia riaditeľov sa dožadovali  informácií o výchovno-vzdelávacích výsledkoch žiakov. Vedúci metodických združení a predmetových komisií pripravili závery a odporúčania pre jednotlivé vzdelávacie oblasti k budúcemu školskému roku. Koordinátori projektov písali správy a precízne archivovali dokumentáciu zrealizovaných aktivít školy. Výchovní poradcovia, školskí psychológovia a špeciálni pedagógovia sa vo vlastných reflexiách vracali k riešeniu situácií s „problémovými“  žiakmi a triedni učitelia v záverečnej reči svojim žiakom pripomenuli význam vzdelávania, silu tímovej súdržnosti a vzájomnej spolupráce.

So stúpajúcou ortuťou v našich teplomeroch sa stupňuje aj napätie v školských laviciach. Školský rok 2015/2016 sa blíži k svojmu vyvrcholeniu, pre ktorý je typický „záverečný finiš“ žiakov/študentov. Blíži sa čas jahôd, ktorý je predzvesťou koncoročného „zberu“ známok. Čas, kedy sa žiaci menia na Harry Potterov a kúzlom sa snažia vylepšiť trojku na dvojku, očarovať učiteľov pri svojich „vystúpeniach“ pred tabuľou, či keď sa počas písomiek tvária, ako keby boli pod neviditeľným plášťom a nikto nevidel papierik trčiaci z rukáva.

Asistent učiteľa nie je novým prvkom v pedagogickej praxi. Už niekoľko rokov sa s ním pomerne často stretávame nielen v špeciálnych školách, ale aj v školách bežného typu, v ktorých sú vzdelávaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. S narastajúcimi počtami týchto detí priamo úmerne stúpa aj potreba zamestnávania asistentov. Dotácia v zmysle ustanovenia ods. 2 § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je viazaná na odporúčanie príslušného školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Spätná väzba klientov, učiteľov, ale aj riaditeľov škôl nám umožňuje identifikovať niekoľko kategórií ťažkostí, s ktorými sa v školách, kde majú asistenta učiteľa, stretávame.

Polovica februára už tradične patrila najväčšiemu veľtrhu práce Profesiadays, konajúcemu sa v Bratislave. Hoci bol určený hlavne uchádzačom o zamestnanie a absolventom, zúčastnili sa ho aj žiaci základných a stredných škôl. To, ako dokázali vnímať tento pre nich „trochu iný svet“, je určitým indikátorom toho, ako súvisí vzdelávanie a trh práce, ako sa v ňom dokážu pohybovať. Pozitívnym signálom je, že sa veľtrhu zúčastnilo viac ako 400 študentov. Treba však dodať, že mnohí z nich sa na ňom cítili neisto, a niektorí boli prekvapení, kde dnes svet kariéry je. Počas veľtrhu mali možnosť na viacerých pódiách počúvať prednášky o tom, aké boli cesty k úspechu ľudí, ktorí dnes hýbu biznisom alebo svojim okolím. Mali možnosť vidieť ľudí, ktorí opustili konformitu a vydali sa svojou vlastnou cestou, informovať sa o konkrétnych pozíciách, požadovanom vzdelaní, ale aj o osobnostných črtách, ktoré sú pre zamestnávateľov zaujímavé. Profesiadays boli dni, počas ktorých ten, kto chcel, získal a získal veľa. Napriek tomu mnohí študenti zostali sklamaní. Nenašli tam totiž istotu, ktorú by im zaručoval názov (vy)študovaného odboru a priemer známok.

Byť učiteľom sa v minulosti považovalo za vznešené, znamenalo určité adekvátne spoločenské postavenie. Pedagógov si vážila nielen spoločnosť, ale aj žiaci a rodičia. Dnešná doba je príliš atomizovaná len na vzťah Ja a Ja. V takejto dobe práca pedagóga akoby strácala svoje čaro, významné poslanie v rozvoji žiaka aj spoločnosti. Akoby sa stávala odľudštenou a odcudzenou. Často počúvame, aké je zlé postavenie učiteľa, ako sa kazí základný pedagogický vzťah učiteľ – žiak. Často v ňom chýba ľudskosť, empatia, podpora a pomoc. Absentuje aj pozitívna emócia, ktorá, ak je správne uplatňovaná, dokáže aj nemožné, motivuje obe stránky výchovno-vzdelávacieho procesu, učiteľa i žiaka a prostredníctvom neho i rodiča.

Blížia sa voľby a azda pred žiadnymi voľbami u nás doteraz nebolo školstvo v takom rozruchu ako teraz. Bola demonštrácia „dlhých nosov“, darovanie krvi, baby sisters, vznikajú rozličné iniciatívy / a dosť; za živé univerzity a iné/, aktivizujú sa nové odbory, učiteľské komory, združenia, televízia a masmédiá podávajú neobvykle veľa správ o školstve, vstávajú noví bojovníci za zmeny v školskom systéme ... 

V každej profesii nesie človek na svojich pleciach obrovskú zodpovednosť za obsah komunikácie a musí byť pripravený aj na kritickú spätnú väzbu. Aby človek dokázal tento tlak zvládať, potrebuje niečo, čo mu pomáha tlak zmierňovať. Je to úžasná, lacná, efektívna a ľahko dostupná vec. V školstve chýba viac ako soľ. Uznanie.

Rada školy alebo rada školského zariadenia je v zadefinovaná v súčasne platnej legislatíve ako iniciatívny a poradný orgán školskej samosprávy. Vykonáva svoju činnosť voči škole alebo školskému zariadeniu, pri ktorých bola ustanovená a súčasne vykonáva tie činnosti, ktoré jej prislúchajú z príslušných právnych predpisov. Výsledným produktom zasadnutí rady školy nie je vydanie rozhodnutia alebo príkazu, ale návrh, stanovisko, vyjadrenie, odporúčanie.

Leto sa prehuplo do svojej záverečnej fázy, čo vždy znamená aj koniec „veľkých“ prázdnin. Letnú bezstarostnosť tak vystrieda každoročne sa opakujúci kolotoč úloh a povinností ako pre žiakov a študentov, tak aj pre učiteľov.

Nástup letného času sa u mnohých ľudí spája s príchodom slnečných a letných dní. Pre pedagógov a odborných zamestnancov v školstve je to obdobie, kedy uzatvárajú školský rok. Učitelia so žiakmi fixujú nadobudnuté učivo, venujú sa inventarizácii kabinetných zbierok, píšu posudky na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, archivujú materiál, vypĺňajú pedagogickú dokumentáciu a vykonávajú mnoho ďalších činností, o ktorých nepedagogická verejnosť nemá ani poňatia. 

Táto otázka už bola a je naďalej predmetom diskusií na mnohých odborných fórach. To, čo si pod prácou riaidteľa školy väčšinou predstavovali naši rodičia, či staršie generácie, je už  dávno minulosťou. Funkcia riaditeľa školy, chápaná ako pomyselný vrchol na kariérnej stupnici profesijne zanieteného pedagóga vzdelávacej inštitúcie, vnímaná tak verejnosťou ako aj riaditeľom samotným ako akési profesijné definitívum pedagóga, dosiahnuteľné často bez potreby či požiadavky ďalšieho vzdelávania a podmienené snáď len počtom odpracovaných rokov a naskytnutou príležitosťou, už nezodpovedá predstavám o vedúcom pracovníkovi inštitúcie, ktorej úlohou je všestranné vzdelávanie budúcich generácií. 

V živote každého z nás prichádzajú chvíle, keď máme potrebu prečítať si podnetné motivujúce myšlienky, ktoré nás prinútia zamyslieť sa nad nimi. Rôzne citáty sú pre nás akousi motiváciou, ktorá nás ženie vpred. A možno niektorí z nás hľadajú aj vlastné motto. Motto, ktoré by o našom živote veľa vypovedalo. No pri premýšľaní zistíme, že vytvoriť si ho iba tak, nie je jednoduché, ale skôr zložité. Tak ako život sám. Myšlienky sú zrazu akási mozaika, ktorú treba správne poskladať, aby sme z nej vytvorili celok. Až vtedy to má zmysel.

Koncom minulého roka sme vás na tomto mieste (MŠp 11/2014) informovali o príprave internetovej aplikácie „Direktor“pre riaditeľov a širší manažment škôl a školských zariadení  patriacim do systému regionálneho školstva, ako informačného portálu pre oblasť riadenia a prevádzkovania škôl, na podporu procesu rozhodovania manažmentu a optimalizáciu ich prevádzky. Aby sme dostáli nášmu slovu uvádzame aplikáciu „Direktor“ v týchto dňoch do skúšobnej prevádzky. 

Vzdelávanie je veľmi náročný a zložitý celoživotný proces, ktorý začína už v materskej škole. Žiaci sa mnohokrát dostávajú do rozličných vzťahov, rôznych pozícií a ocitajú sa v priestore zmien, na ktoré dnešný učiteľ potrebuje zareagovať. Súčasné trendy v školstve ponúkajú učiteľom možnosť využiť a presadiť vo vyučovaní rôzne aktivizujúce metódy, pretože sú účinné ako pre rozvoj žiaka, tak pre fixáciu jeho nadobudnutých poznatkov a motiváciu vzdelávať sa. Jednou z možností, ktorá pomôže lepšej motivácii všetkých žiakov, je implementovanie skupinového vyučovania do vyučovacieho procesu.

Zrejme nepovieme nič nové a objavné, ak vyjadríme, že v ostatných rokoch všetci žijeme v uponáhľanej dobe. Zrejme sme si pred viac ako pätnástimi rokmi, keď sme očakávali „Milénium“ začínajúce 21. storočie, do ktorého sme vstupovali s veľkým nadšením, ani neuvedomovali, že vstupujeme do obdobia, ktoré bude klásť na nás ďalšie zvýšené nároky a požiadavky v mnohých oblastiach nášho života. Aj keď nie celkom, ale obrazne pripusťme, že sme vhupli do diania, ktoré chce od nás, na rozdiel od minulosti, väčšiu angažovanosť v práci, ba aj v politike, zrýchlila sa dynamika všetkého nášho života a pod. Pravda, načrtnuté myšlienky by sa dali rozvíjať a opisovať z rôznych stránok, lebo niekomu sa dynamika, napr. v rodine prejavuje v tom, že uteká z jedného zamestnania do iného a len letmo sa venuje deťom, kým iný uteká počas roka aj viac razy, napr. z jednej cestovnej kancelárie do inej, aby si zabezpečil zahraničný pobyt pre rodinu. Avšak nie o tom chceme písať.

Uplynulo už šesť rokov od naštartovania školskej reformy, ktorá sa vo svojich začiatkoch spolu s ďalšími reformami zavádzanými v iných rezortoch považovala v danom čase a v podmienkach Slovenska za prevratnú a systémovo riešiacu potrebu prebudovania systému vzdelávania pre potreby súčasnosti. Vzorové štátne vzdelávacie programy pre jednotlivé stupne vzdelávania ponúkli reštrukturalizáciu vzdelávacieho procesu spôsobom prenesenia väčšieho podielu zodpovednosti, práv, ale aj povinností na priamych aktérov vzdelávacieho procesu – školy, ktoré si kompetencie mali pretaviť do školských vzdelávacích programov s cieľom špecializácie a zamerania sa na ťažiskový program výučby, podľa potrieb trhu práce. Je známe, že proces realizácie reformy okrem časťou odborníkov ako aj väčšinou aktérov vytýkanej nedokonalosti a krátkosti času pre jej zavedenie narazil aj na viaceré problémy na úrovni škôl, spočívajúce v ich nepripravenosti, čo malo a zrejme v niektorých prípadoch aj naďalej má za následok zjavnú kvalitatívnu nevyrovnanosť vzdelávania v jednotlivých regiónoch. Nemálo z nich sa rieši dodnes. Odhliadnuc od toho reforma beží a zaznamenáva aj čiastkové úspechy. Zostáva na jej tvorcoch a aktéroch posúdiť, či sa uberá správnym smerom.

Je tomu už 25 rokov, čo sa svet dohodol na dokumente, v ktorom uznal, že deti potrebujú špeciálnu ochranu. Dokument poznáme pod názvom Dohovor o právach dieťaťa. Stalo sa tak 20. novembra 1989.

Direktor – v Slovníku slovenského jazyka nájdeme pod týmto označením slovo „riaditeľ, správca“. Synonymický slovník upresňuje, že ide o osobu spravujúcu, resp. riadiacu istý organizačný úsek. V našom prípade tak môžeme hovoriť o osobe riadiacej školu, školské zariadenie.

„Tento môj učiteľ je fajn. Vie pohotovo reagovať na zmeny, ktoré prináša doba. Je výborným odborníkom v predmete, ale aj zručným metodikom. Deti ho zbožňujú, je pre ne prirodzenou autoritou. Vie si vybudovať rešpekt. Je náročný, ale spravodlivý a dokáže byť zároveň citlivý na individuálne potreby svojich žiakov. S rodičmi vie komunikovať s úctou, taktom a svojim kolegom vie byť veľkou oporou. Navyše, nebojí sa otvorene upozorniť na vznikajúce problémy skôr, ako by ich neriešenie mohlo nahlodať kvalitne nastavené medziľudské vzťahy, ktoré vo svojom tíme máme. Vie hľadať a ponúkať riešenia. V niektorých oblastiach je skutočne šikovnejší ako ja. Veľa sa od neho učím. Je mi oporou. Nechcem o neho prísť.“

Škola je jedinečným miestom pre príbehy s pridanou hodnotou trvalo vpísaného zážitku do spomienok každého z nás. Ak by sme sa učiteľov opýtali, akých žiakov mali možnosť na ich ceste za vzdelávaním sprevádzať, zrejme by výpočet znakov zaplavili aj starostlivo uchované príbehy. Nie jeden učiteľ by sa v spleti myšlienok priznal aj k vlastným šibalstvám páchaným v prostredí svojej triedy so svojimi spolužiakmi na svojich učiteľoch.

Základným poslaním učiteľa je kvalitná príprava detí, žiakov a študentov do života v ich vlastnej budúcnosti. Mladú generáciu treba vybaviť takými vedomosťami, zručnosťami a návykmi, ktoré dajú ich ďalšiemu štúdiu, odbornej praxi v správny čas jasný význam. Treba im poskytnúť užitočné kompetencie pre ich vedomostný a osobnostný rast v súlade s ich možnosťami. Sprevádzať ich krok za krokom na ceste dozrievania k dospelosti až do okamihu, kedy preberú zodpovednosť za svoj život uvedomujúc si dôsledky svojich rozhodnutí. Na plecia učiteľov je tak kladená náročná úloha. O to viac, keď rôzne vplyvy okolia – internet, médiá, marketingové firmy, sociálne siete, reklama sa stali prirodzene silným nástrojom formovania mienky mladej generácie a v čoraz väčšej miere majú potrebu zaujať v procese ovplyvňovania ich názorov určujúce miesto.

Školský rok 2013/2014, mimo bežných školských činností, začína aj očakávaniami o zmenách v školstve. Začína obavami, či navrhované zmeny prinesú pozitívne výsledky, začína aj nervozitou z orientácie, čo platí a čo neplatí v rámci legislatívy, v obsahu vzdelávania, v organizácii a vzdelávaní pedagógov. Aj keď väčšina diskusií sa sústreďuje na finančné otázky, najmä zásluhou „starých“ aj „nových“ odborových organizácií, ale aj zväzov a rozličných združení či mimovládnych organizácii, akosi sa zabúda na iné oblasti a podstatné problémy výchovy a vzdelávania.

Príprava nového školského roka predstavuje pre lídrov škôl jedno z najnáročnejších období. Naštartovať proces výučby, pripraviť sa na očakávané aj menej očakávané zmeny v pedagogickom zbore, oprášiť systém pravidiel zakotvených vo vnútorných dokumentoch školy, zabezpečiť povinnú jazdu vypĺňania štatistických výkazov, nachystať pokyny so zohľadnením potrebných zmien v školskom programe, preštudovať si a porozumieť novým legislatívnym pravidlám, pochopiť limity slovenskej kurikulárnej politiky, preniesť ich v rozumnej forme do školskej praxe a zároveň zaistiť čo najvhodnejšie podmienky na vstup detí, žiakov a študentov do školy za aktívneho načúvania názorov rodičovskej obce, chce veľa manažérskej odvahy a trpezlivosti.  

Aký bol školský rok 2012/2013?

Pozrime sa spätne na udalosti, ktoré dokázali rozhýbať učiteľov, otvoriť ťaživé témy a priniesť do stabilných pedagogických vôd vlny silnejších, ale o to viac potrebnejších emócií upozorňujúcich na zhoršujúcu sa kvalitu školstva a vzdelávania.

Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie - Model sebahodnotenia práce školy -  „Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ je názov národného projektu, ktorý realizuje Štátna školská inšpekcia od roku 2009 a v septembri 2013 ho ukončí. 

Šikanovanie a agresia v prostredí školy patrí medzi sociálno-patologické javy a v posledných rokoch predstavuje pomerne častý a čoraz závažnejší pro­blém. Ten sa vyskytuje aj v ďalších podobách, ako sú „bossing“ či sexuálne obťažovanie. Pre definovanie toho, čo už je a čo ešte nie je šikanovanie treba vedieť, že pri šikanovaní ide o takú formu agresie, kde je (Astor a spol., 2008) nerovnováha síl, so zreteľnou prevahou na strane agresora (Olweus, D., 2005) a viacnásobné opakovanie tohto konania. Napríklad bitka dvoch dospievajúcich chlapcov kvôli spolužiačke nemusí byť šikanovaním, ale môže ísť o bežné súperenie.

Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, ktorých expanzia nastala po roku 1989. Ich vznik bol iniciovaný nárastom sociálno-patologických javov u detí, mládeže a dospelých a jeho uplatnenie v sociálno-výchovnej praxi bolo úzko koncipované. Sociálni pedagógovia nachádzali uplatnenie v zariadeniach výchovnej prevencie. Možnosť pôsobenia v týchto zariadeniach upravoval zákon o školských zariadeniach z roku 1993. Aj keď v porovnaní s minulosťou sú možnosti uplatnenia sociálnych pedagógov v prevencii sociálno-patologických javov širšie, stále vidíme v tomto smere rezervy, pričom táto profesia v podmienkach Slovenska nie je u odbornej, ale ani laickej verejnosti dostatočne akceptovaná.

Problematika kvalitného riadenia akýchkoľvek ustanovizní, podnikov, firiem, škôl predstavuje v dnešnej dobe čoraz aktuálnejšiu tému. Ak chce organizačná jednotka prosperovať efektívne, musí na vedúce pozície vybrať vhodných pracovníkov, ktorí zabezpečia jej úspešné fungovanie. V riadiacich pozíciách musia byť dobre pripravení jedinci, ktorí dokážu motivovať svojich zamestnancov k lepším a zodpovednejším výkonom. 

Celoživotné vzdelávanie je vo významných národných a medzinárodných dokumentoch vnímané ako každá vzdelávacia činnosť, ktorej účelom je neustále zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie pre pracovný a osobný život. O celoživotnom vzdelávaní možno hovoriť vtedy, ak ide o systém, ktorý umožní prístup k vzdelávaniu od útleho detstva až po aktívny život v seniorskom veku, ktorý v sebe zahŕňa oblasť aktívneho pôsobenia a začleňovania jednotlivca do spoločnosti, zabezpečovanie vnútorného naplnenia a uspokojenia osobných záujmov a pracovných ambícií.

Aby školy, školské zariadenia a vzdelávacie inštitúcie zabezpečili nielen svoj chod, ale v niektorých prípadoch aj samotnú existenciu, nesmú byť pasívne, ale musia sa pustiť do zmien. Tie však nesmú byť iba povrchné či imidžové, ale skutočné kvalitatívne a musia ponúknuť komplexnú a novú kvalitu.

Veľa lavíc a jedna katedra. Tridsať žiakov a jeden učiteľ – to je základné vybavenie triedy. Tridsať rôznorodých osobností, individualít, rôznych myšlienkových pochodov a sociálnych prostredí. Tridsať žiakov proti jednému, ktorý si už robí nárok na vedúce postavenie, na podriadenie a rešpekt, ale k tomu sa nedostane ľahko, či priamočiaro. Napriek tomu má svoje povolanie nesmierne rád, ako aj tých, kvôli ktorým ho vykonáva. Takto by sa dal stručne charakterizovať rozmer pedagóga – učiteľa. To je zároveň aj škola, resp. to, čo tvorí jej základ, pretože bez žiakov a pedagógov nie je školou, iba budovou bez obsahu a života.

Začiatok nového roka prebiehal v spoločnosti nastolením rôznych odvážnych tém. Prispeli k tomu nielen bežné udalosti v spoločnosti, ale aj referendum, ktoré donútilo verejnosť vyjadriť vlastný názor k rôznym zásadným otázkam. Vášne medzi ľuďmi vyvolala tiež knižka nazerajúca do spálne rodičov, či konflikt na Ukrajine. Reakcie bežných ľudí neprekvapili, rôznorodosť názorov je prirodzená a daná jedinečnosťou každého z nás. Zaujal však fakt, že otázky, ktoré vyvolali jednotlivé témy, sú v našich školách len okrajovou záležitosťou. Nechceme s deťmi na ne hľadať odpovede, dokonca by sa dalo povedať, že sa vždy stanú tabu.