Vyhľadávanie v online časopise

Online časopis

Hlavná stránka Manažment školy v praxi Rubriky

Zoradiť podľa:

Z histórie školstva

Adolf Gustáv Medzihradský – učiteľ Pavla Országha Hviezdoslava

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 7-8/2019 Ročník: 2019

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 Vyšný Kubín – 1921 Dolný Kubín) – básnik, dramatik, prekladateľ, právnik. Gymnázium absolvoval v Miškovci a v Kežmarku, právnické štúdiá na Právnickej akadémii v Prešove.

Príspevky v diskusii: 0

Samuel Štúr - učiteľ Ľudovíta Štúra

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 6/2019 Ročník: 2019

Ľudovít Štúr (1815 Uhrovec – 1856 Modra) – slovenský politik, filozof, literát, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života druhej polovice 19. storočia.

Príspevky v diskusii: 0

Martin Kostelný – učiteľ Milana Rastislava Štefánika

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 5/2019 Ročník: 2019

Milan Rastislav Štefánik (1880 Košariská – 1919 Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, generál francúzskej armády, diplomat a politik v službách česko-slovenského zahraničného odboja, počas prvej svetovej vojny.

Príspevky v diskusii: 0

Ján Holdoš - učiteľ Andreja Hlinku

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 4/2019 Ročník: 2019

Andrej Hlinka (1864 Černová, dnes časť Ružomberka – 1938 Ružomberok) – rímskokatolícky kňaz, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia.

Príspevky v diskusii: 0

Ján Kalinčiak a jeho učitelia

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Zo seriálu: Prví učitelia našich osobností Vydanie: 3/2019 Ročník: 2019

Ján Kalinčiak (1822, Záturčie, dnes časť Martina – 1871, Martin) – slovenský spisovateľ, literárny kritik, pedagóg. Študoval na domácich aj zahraničných školách (Halle). Patril k popredným stúpencom Ľ. Štúra. Pôsobil ako učiteľ, rektor škôl v Modre a v Sliezskom Tešíne. Záver života strávil ako redaktor v Martine. Je autorom známej humoresky Reštavrácia (1860).

Príspevky v diskusii: 0

Gabriel Balašovic – učiteľ Adama Františka Kollára?

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 2/2019 Ročník: 2019

Adam František Kollár (1718 Terchová – 1783 Viedeň) – spisovateľ, právny historik, knihovník. Po štúdiu filozofie a teológie (v Trnave a vo Viedni) sa dostal na dvor panovníčky Márie Terézie. Bol jej vyhľadávaným poradcom v právnych a historických otázkach, podieľal sa na niektorých jej reformách, najmä na reforme školstva. Pôsobil ako riaditeľ Dvorskej knižnice vo Viedni.

Príspevky v diskusii: 0

Michal Mišovic - učiteľ Mateja Bela

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Zo seriálu: Prví učitelia našich osobností Vydanie: 1/2019 Ročník: 2019

Matej Bel(1684 Očová – 1749 Bratislava) – polyhistor, pedagóg. Po skončení štúdií v Halle (Nemecko) sa vrátil do Uhorska a pôsobil ako učiteľ a rektor viacerých škôl na našom území. Do vzdelávania presadil veľa pokrokových pedagogických noviniek. Napísal aj niekoľko učebníc a vedeckých diel, ktoré ho zaradili medzi popredných učencov Európy. Bol označovaný ako veľká ozdoba Uhorska. Jeho prvým známym učiteľom bol Michal Mišovic.

Príspevky v diskusii: 0

Školské budovy v minulosti

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 12/2018 Ročník: 2018

Školské budovy tvoria súčasť materiálno-technickej základne výchovy a vzdelávania a podávajú výrečné svedectvo o školskej minulosti.

Príspevky v diskusii: 0

Škola v Kútoch

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 11/2018 Ročník: 2018

Škola v Kútoch existovala už prinajmenšom v roku 1661, keď sa spomína jej rektor Mikuláš Metelka, o niekoľko desaťročí neskôr v roku 1667 je zachytená existencia učiteľa Martina Drbúška, ktorý učil aj v Brodskom.

Príspevky v diskusii: 0

Nižšie evanjelické patronátne gymnázium v Martine

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 10/2018 Ročník: 2018

Martinské ev. a. v. gymnázium je ďalším z radu tzv. matičných gymnázií 2. polovice 19. storočia. Vzniklo v roku 1867, násilne zaniklo v roku 1875. Jeho oficiálny názov znel Nižšie evanjelické patronátne gymnázium v Turčianskom Svätom Martine.

Príspevky v diskusii: 0

Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 9/2018 Ročník: 2018

Banská Štiavnica sa hrdo hlási k dlhej a významnej školskej histórii mesta. Popri ľudových školách, gymnáziu (neskôr lýceu), na ktorom študovali poprední národovci (A. Radlinský, J. Palárik a ďalší), evanjelickom učiteľskom ústave je to predovšetkým história prvej banskej vysokej školy v Európe (založenej v roku 1763 Máriou Teréziou) známou ako Banská a lesnícka akadémia.

Príspevky v diskusii: 0

Prvá predškolská opatrovňa na Slovensku

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 7-8/2018 Ročník: 2018

Budúci rok uplynie 190 rokov od toho, čo v Banskej Bystrici vznikla zásluhou šľachtičnej Terézie Brunšviková (1775 – 1861) prvá detská opatrovňa na Slovensku. 

Príspevky v diskusii: 0

Kežmarské lýceum

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 6/2018 Ročník: 2018

V šírení protestantského školstva a vzdelanosti zohralo významnú úlohu Kežmarské lýceum. Vzniklo z mestskej školy sídliacej pôvodne v drevenej budove, ktorá v polovici 16. storočia získala ako gymnázium protestantský charakter.

Príspevky v diskusii: 0

Špania dolina

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 5/2018 Ročník: 2018

Aj starobylá banská obec neďaleko Banskej Bystrice, Špania Dolina, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1254, má zaujímavú školskú históriu. Po prvý raz sa škola spomína v roku 1570 a tento údaj vo svojom historicko-pedagogickom diele spomína tamojší rodák univ. prof. PhDr. Peter Vajcik (1902 – 1985). 

Príspevky v diskusii: 0

Palárikovo

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 4/2018 Ročník: 2018

Aj v Palárikove (pôvodne Slovenský Meder), malej obci v okrese Nové Zámky, už v prvej polovici 18. storočia bola zachytená existencia školy, presnejšie meno jej učiteľa Jána Makó.

Príspevky v diskusii: 0

Ľudová škola v Okrúhlom

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 3/2018 Ročník: 2018

V období prvej Československej republiky vznikali najmä na východnom Slovensku nové školy a ich budovy, z ktorých mnohé mali zaujímavý osud. Jednou z takýchto škôl bola aj Štátna ľudová škola v Okrúhlom, dnes okres Svidník. Tunajšie deti do roku 1925 navštevovali školu v neďalekej Radome. Od roku 1926 mala obec už vlastnú Štátnu ľudovú školu, ktorej iniciátorom a investorom bol okrúhliansky rodák Michal Bosák, jeden z najvýznamnejších Slovákov, ktorý zohral významnú úlohu aj v dejinách USA.

Príspevky v diskusii: 0

Gymnázium Jána Francisciho Rimavského v Levoči

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 2/2018 Ročník: 2018

Popredné stredoveké slovenské mesto Levoča malo už v 15. storočí školu, na ktorú v roku 1513 bezprostredne nadviazala latinská škola. Rektorom bol Leonard Cox (asi 1495 – 1549), chýrny anglický humanistický učenec, vychovávateľ kráľa Henricha VIII.

Príspevky v diskusii: 0

Košická univerzita (UNIVERSITAS CASSOVIENSIS)

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 1/2018 Ročník: 2018

Naše putovanie po významných školských pamiatkach začneme na východe Slovenska, v Košiciach. V roku 1657, teda pred 360 rokmi, tu vznikla z iniciatívy Benedikta Kišdyho (asi 1598 – 1660), jágerského biskupa, Košická univerzita (Universitas Cassoviensis).

Príspevky v diskusii: 0

Evanjelická A. V. ľudová škola vo Veličnej

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 12/2017 Ročník: 2017

Veličná je jednou z najstarších obcí na Orave, je preto pochopiteľné, že školu tu máme zaznamenanú už v roku 1558. Aj v ďalších storočiach tu pôsobilo viacero významných evanjelických učiteľov, napr. Mikuláš Baticius (1578), Pavol Kmoško (okolo 1700).

Príspevky v diskusii: 0

Gymnázium na Groslingovej ulici v Bratislave

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 11/2017 Ročník: 2017

Bratislavské gymnázium na dnešnej Grösslingovej ulici 18 (predtým na Červenej armády) patrí k najznámejším stredným školám v Bratislave.  Má za sebou dlhú a bohatú historickú tradíciu, ktorou nadviazalo na vyššiu školu zo 17. storočia, na ktorej vyučoval o. i. aj Matej Bel, zvaný Ozdoba Uhorska a ďalší významní učitelia formujúci tvár novodobého školstva na Slovensku

Príspevky v diskusii: 0

Dedinské a malomestské školy

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 10/2017 Ročník: 2017

Veľká variabilita školských budov panovala na dedinách a v malých mestečkách, kde od 18. storočia (ale aj predtým) sa školské priestory osamostatňovali od cirkevných. Typickým príkladom bola cirkevná rímskokatolícka ľudová škola v Jakubove (dnes okres Malacky), kde v rokoch 1724/25 stála už školská budova vystavaná zo surovej tehly so slamenou strechou (typ sedliackeho domu). Učebná sieň mala plochu 42 m². Ku škole patril byt pre učiteľa.

Príspevky v diskusii: 0

Základná škola a gymnázium s maďarským vyučovacím jazykom

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 9/2017 Ročník: 2017

Jedinou bratislavskou školou (základnou a strednou), ktorá poskytuje vzdelanie žiakom a študentom v maďarskom jazyku, je škola, ktorá sídli na Dunajskej ulici.

Príspevky v diskusii: 0

Základná škola s materskou školou Dr. Milana Hodžu v Bratislave

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 7-8/2017 Ročník: 2017

V roku 2017 si táto významná základná škola s materskou školou pripomína 80. výročie od okamihu, keď do jej priestorov vstúpili po prvý raz žiaci. Vyučovanie v nej otvorili v roku 1937. Na priečelí školy sa skvel názov Štátna ľudová škola Dr. Milana Hodžu. 

Príspevky v diskusii: 0

Prešovské kolégium

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 6/2017 Ročník: 2017

Prešovské evanjelické kolégium (Collegium statuum evangelicorum superioris Hungariae) bolo založené na podnet významného filozofa Jána Bayera v roku 1665. Vyučovanie na škole začalo o dva roky neskôr. Popri siedmich slobodných umení sa na škole vyučovala aj filozofia a teológia, čím nadobudla charakter neoficiálnej univerzity a bola protiváhou vtedajšej jezuitskej univerzity v Trnave. Prednášalo sa v duchu protestantskej scholastiky, ale do výuky prenikali aj názory novovekej filozofie.

Príspevky v diskusii: 0

Martinské gymnázium a Gymnázium V. Paulinyho-Totha v Martina

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 5/2017 Ročník: 2017

Popri Prvom slovenskom evanjelickom a. v. gymnáziu v Revúcej úspešne pôsobilo aj historicky druhé tzv. matičné gymnázium v Martine s vyučovacím jazykom slovenským. Otvorené bolo v roku 1866 v Turčianskom Svätom Martine zásluhou Karola Kuzmányho (1806 – 1866, slovenského literáta a podpredsedu Matice slovenskej.

Príspevky v diskusii: 0

Prvé slovenské gymnázium v Revúcej

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 4/2017 Ročník: 2017

K najsvetlejším pamiatkam slovenského školstva druhej polovice 19. storočia patrí Prvé slovenské evanjelické a. v. gymnázium v Revúcej, ktoré bolo najvýznamnejším spomedzi troch tzv. matičných gymnázií (Revúca, Turčianský sv. Martin, Kláštor pod Znievom).

Príspevky v diskusii: 0

Humanistické gymnázium Bardejov

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 3/2017 Ročník: 2017

K popredným školám vrcholného stredoveku na Slovensku patrila celkom iste mestská škola v Bardejove, označovaná ako humanistické gymnázium. Jej počiatky siahajú pred rok 1434, keď sa po prvýkrát v listinách spomína bardejovský učiteľ ako príjemca tisícich denárov. 

Príspevky v diskusii: 0

Univerzita Istropolitana

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 2/2017 Ročník: 2017

Málokto si uvedomuje, že Slovensko má stáročnú tradíciu vysokého školstva, ktorá spadá do konca 15. storočia. V tom čase uhorský kráľ Matej Korvín v úsilí posilniť svoje postavenie a vytvoriť účinnú hrádzu vieroučnej herézii prichádzajúcej z českých krajín sa rozhodol založiť novú stredovekú univerzitu označovanú ako studium generale. Za jej sídlo vyhliadol Bratislavu. Dnes ju namiesto Academia Istropolitana správnejšie označujeme ako Univerzitu Istropolitanu

Príspevky v diskusii: 0

Veľkomoravské učilište a veľkomoravský chrám na Devíne

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 1/2017 Ročník: 2017

Príchodom byzantských vierozvestcov Konštantína a Metoda v roku 863 na Veľkú Moravu sa začali datovať počiatky staroslovienskeho písomníctva, vzdelanosti a kultúry na našom území.

Príspevky v diskusii: 0

Školstvo, študijné a školské poriadky na Slovensku v XVI. storočí

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 12/2016 Ročník: 2016

Monografia Školstvo, študijné a školské poriadky na Slovensku v XVI. storočí (Bratislava: Veda, 1955) v čase svojho publikovania priniesla po prvý raz v našej historicko-pedagogickej spisbe úvodnú štúdiu o vývoji školstva, výchovy a vzdelávania v 16. storočí na Slovensku a tento výklad oprela o originálne texty (a ich preklad) školských a študijných poriadkov a ďalších zachovaných archívnych dokumentov.

Príspevky v diskusii: 0

Kliešte na pečenie oplátok

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 11/2016 Ročník: 2016

Súčasťou každodenného života škôl v minulosti boli aj rôzne zvyky a rituály, ktorých pôvod siahal do náboženských či pohanských predstáv. Jedným z nich bolo v našich podmienkach aj pečenie vianočných oplátok.

Príspevky v diskusii: 0

Žiacka knižka

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 10/2016 Ročník: 2016

Klasická žiacka knižka bola zavedená do života žiakov základných škôl v roku 1951 z iniciatívy vtedajšieho celoštátneho ministra školstva Zdeňka Nejedlého.

Príspevky v diskusii: 0

Dekanský talár

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 9/2016 Ročník: 2016

Tradičné univerzitné ceremónie vzbudzujú záujem prítomných nielen svojou slávnostnou atmosférou, ale aj nezvyčajným odevom univerzitných funkcionárov, rektorskými a dekanskými talármi. Jeden z nich, talár dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského zo školského roku 1939/1940, uchováva vo svojich zbierkach aj Múzeum školstva a pedagogiky.

Príspevky v diskusii: 0

Oceľové pero

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 7-8/2016 Ročník: 2016

Ak dnes bežne píšeme guľôčkovým (večným) perom, sotva si uvedomujeme, že pero ako písacia potreba má za sebou niekoľko tisíc rokov starú históriu. Najstarším typom boli brká (z krídel husí, labutí či moriek), ktoré sa používali až do novoveku. 

Príspevky v diskusii: 0

Ceruzka z roku 1968

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 6/2016 Ročník: 2016

Ceruzka je jednou zo signifikantných školských písacích pomôcok žiaka, ale je nevyhnutnou aj pre pracovníkov v rôznych profesiách. Ako pomôcka na písanie je tvorená uhlíkovou tyčinkou zasadenou do dreveného puzdra valcovitého tvaru. Hoci vo fonde Múzea školstva a pedagogiky máme ceruzky rôzneho druhu, farieb, účelu, či dizajnu, jednou z historicky najzaujímavejších je ceruzka známa pod názvom „Pravda vítězí“. Ide o ceruzku, ktorá vznikla v roku 1968 v poprednej „ceruzkárni“ českobudějovického závodu KOH-I-NOOR HARDTMUTH, v povojnovom období jeden zo závodov s najväčšou produkciou ceruziek na svete.

Príspevky v diskusii: 0

Školská tabuľa

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 5/2016 Ročník: 2016

Školská tabuľa je jedným z prvkov základného vybavenia školskej triedy, bez nej si ani v súčasnosti nevieme školské vyučovanie predstaviť, a to aj napriek tomu, že už aspoň dve-tri desaťročia poznáme viaceré varianty i alternatívne podoby školských tabúľ.

Príspevky v diskusii: 0

Prvá učebnica žiaka socialistickej školy

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 4/2016 Ročník: 2016

Každý zo starších návštevníkov múzea si iste pamätá slová, ktoré sa naučil zo šlabikára: „Mama má Emu, Ema má mamu“. Autorom tohto šlabikára je slovenský pedagóg prof. PhDr. Juraj Brťka, CSc. (1912 – 1997), ktorý je tvorcom prvých povojnových učebníc pre prvý ročník elementárnych tried – šlabikára, čítanky a živej abecedy.

Príspevky v diskusii: 0

Školská lavica

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 3/2016 Ročník: 2016

Charakteristickým vybavením vyučovacích tried v minulosti aj dnes sú školské lavice. Aj keď sa v súčasnosti využívajú na vyučovacie účely aj iné typy nábytku, školská lavica stále zostáva hlavným poznávacím znakom školskej triedy.

Príspevky v diskusii: 0

Bridlicová školská písacia tabuľka

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 2/2016 Ročník: 2016

Bridlicová školská písacia tabuľka je klasická učebná žiacka pomôcka na písanie, ktorá sa u nás používala od 18. storočia prakticky až do konca I. ČSR. Predstavuje obdĺžnikový plát vyleštenej bridlice čiernej farby zasadený do rámu zvyčajne z mäkkého dreva spevneného klincami (v niektorých regiónoch Slovenska sa tento rám nazýval luper), v luxusnejšom prevedení do rámu zo zinku a mosadze.

Príspevky v diskusii: 0

Kohútik - učebná pomôcka počiatočného čítania

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 1/2016 Ročník: 2016

Prvou učebnicou sprostredkujúcou poznávanie písma je šlabikár, ktorý mal svojho predchodcu – ABC tabuľku, tzv. kohútik. Išlo o drevenú tabuľku s držadlom pripomínajúcim kuchynský lopárik. Na jeho plochu sa nalepovali z oboch strán papierové lístky: na jednej strane to bolo tzv. abecedárium, ale aj slabikovacie schémy a číslice od 1 do 0, na druhej strane list s textom modlitby, čiernobielym alebo farebným vyobrazením kohúta, ktorý symbolizoval úsilie žiaka po poznaní.

Príspevky v diskusii: 0

John Dewey - tvorca pragmatickej peagogiky

Dátum: Autor/i: doc. Ing Emília Krajňáková, CSc. Vydanie: 11/2015 Ročník: 2015

John Dewey ako oddaný stúpenec Hegelovej filozofie sformoval vlastnú koncepciu pragmatickej pedagogiky. Už v roku 1896 založil na chicagskej univerzite laboratórnu školu ako jednu z prvých experimentálnych škôl na svete, aby v praxi overil svoje nové pedagogické názory, ktoré následne publikoval pod názvom „Moje pedagogické krédo“. Neskôr vydal aj knihu „Škola a spoločnosť“.

Príspevky v diskusii: 0

JÁN KVAČALA (1862 – 1934)

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 10/2015 Ročník: 2015

Ohlas viacerých slovenských bádateľov v oblasti dejín školstva a pedagogiky nepresiahol hranice Slovenska, ale európskou bádateľskou autoritou sa v tejto oblasti stal ThDr. et PhDr. Ján Radomil Kvačala (1862 – 1934). Je považovaný za zakladateľa modernej komeniológie, ktorá je súčasťou historicko-pedagogickej vedy. Skúma život a dielo Jána Amosa Komenského (1592 – 1670) a jeho vplyv na formovanie modernej pedagogickej vedy, filozofie a kultúry, v ktorej Československo a v jeho rámci aj Slovensko vykonali mnoho záslužnej práce. Základy tejto historicko-pedagogickej disciplíny položil svojim rozsiahlym dielom práve Ján Kvačala.

Príspevky v diskusii: 0

Leonard Stoeckel (1510 – 1560)

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 7-8/2015 Ročník: 2015

Spoľahlivé historické správy o školách a učiteľoch na Slovensku sa zachovali až z 13. storočia. Máme indície, že v nejakej podobe na našom území existovali zárodky vzdelávacích a výchovných inštitúcií už v dobe veľkomoravskej (Staroslovienske učilište, 863 ‒ 885). Zmienky o pedagogických dokumentoch a pedagogických reformátoroch nám chýbajú. Začínajú sa objavovať až o niekoľko storočí neskôr.

Príspevky v diskusii: 0

Perličky z dejín školstva

Dátum: Autor/i: PhDr. Vladimír Michalička, CSc. Vydanie: 12/2014 Ročník: 2014

Záverečný príspevok z histórie školstva v tomto roku prináša drobné zaujímavostí zo školskej histórie. 

Príspevky v diskusii: 0

Bezplatný odpovedný servis

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk