Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Rok 1968 - Podpora reformného úsilia v Učiteľských novinách

Kategória: Aktuality Autor/i: PhDr. Adam Bielesz, PhD.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi č. 7 - 8/2023

Pokus o reformu socializmu známy ako Pražská jar takmer okamžite prekročil hranice politickej sféry. Nevyhol sa ani školstvu, kde okrem politických tém prišli na pretras i témy spojené so zmenami školskej politiky štátu. Jedným z odrazov tejto verejnej debaty bolo široké spektrum príspevkov uverejnených v špecializovanom učiteľskom periodiku – Učiteľských novinách.

Leto v roku 1968 sa v Československu nieslo v znamení vyvrcholenia reformného procesu známeho ako Pražská jar. Pokus o reformu socializmu v Československu sa premietol do rôznych zložiek spoločnosti, školstvo nevynímajúc. S reflexiou dobového vývoja sa preto stretávame aj v Učiteľských novinách. V mesiacoch júl a august 1968 vyšlo päť čísiel Učiteľských novín. Na základe štúdia jednotlivých výtlačkov novín možno identifikovať niekoľko kľúčových tém, ktoré boli predmetom zvýšeného záujmu učiteľov.

Podpora reformnému procesu

Počas letných mesiacov vrcholil tlak predstaviteľov Sovietskeho zväzu a jeho satelitov na reformné vedenie Komunistickej strany Československa (ďalej len „KSČ“). Učiteľské noviny tento vývoj reflektovali rôzne. Koncom júla uverejnili rezolúciu učiteľov venovanú Alexandrovi Dubčekovi.1

Inú formu podpory reformnému procesu symbolizoval telegram kolektívu učiteľov Pedagogickej školy v Lučenci. Osemnásť pedagógov oznámilo, že na Fond republiky chcú venovať jedno percento hrubej mzdy.2 Ďalší učitelia sa mohli vyjadriť k dianiu pomocou jednoduchej ankety. Vzorka desiatich učiteľov sa zhodovala na podpore reformného úsilia a odmietnutí tlaku ostatných krajín východného bloku. Niektorí svoje názory doplnili postrehmi a návrhmi na zlepšenie stavu školstva v Československu.3

Pokus o reformu socializmu v Československu v rôznych podobách siahal aj priamo do československého školstva. Jednou z veľkých tém boli napríklad politické rehabilitácie. Z Učiteľských novín sa tak môžeme dozvedieť o kreovaní komisií, ktoré mali otázku rehabilitácií riešiť v školstve a v rámci jednotlivých úrovní štátnej správy.4

Súčasťou Pražskej jari bola aj federalizácia Československa. Pre školstvo to potenciálne znamenalo presun väčších kompetencií do rúk slovenských orgánov zodpovedných za školstvo. Ďalším prísľubom bolo zníženie administratívy. Školské zákony však mali ostať v platnosti pre celé územie Československa. Na Slovensku ako pozostatok povojnového vývoja existovalo Povereníctvo Slovenskej národnej rady (SNR) pre školstvo, jeho skutočný význam však bol minimálny.5

Napriek tomu, že v lete už reformný proces v Československu vrcholil, redakcia Učiteľských novín dostávala stále značné množstvo anonymných listov. Autori žiadali o pomoc, kritizovali dovtedajší stav školstva v oblasti ich pôsobenia. Ako dôvod anonymity uvádzali strach pred prípadnými postihmi.6 Ten sa však postupne vytrácal. Dôkazom môže byť krátka reportáž zo stretnutia organizovaného odborom školstva na Okresnom národnom výbore v Banskej Bystrici.7 K obsahu reformného programu KŠC na školách pridávali diskutujúci vlastné názory. Niektoré sa priamo dotýkali politických otázok, iné riešili bežné veci ako napríklad poskytovanie školských učebníc a školských pomôcok.8

Reforma stredoškolského vzdelávania

Veľkou školskou témou roku 1968 bola reforma stredoškolského vzdelávania, najmä trojročnej Strednej všeobecnovzdelávacej školy (ďalej len „SVŠ“).9 K reforme sa vyjadrovali rôzne časti pedagogickej verejnosti. Vedecká rada Filozofickej fakulty Univerzity Komenského najviac apelovala na to, aby reforma pamätala i na prípravu učiteľov do nového školského systému.10

Zmena prístupu k vzdelávaniu žiakov

Reforma socializmu otvorila tiež možnosť zamýšľať sa nad iným prístupom k vzdelávaniu žiakov. Podľa autorov jedného z článkov, koncom šesťdesiatych rokov v priemere takmer 20 % slovenských žiakov opakovalo ročník. Orgány komunistickej strany navrhovali riešiť neutešenú situáciu rozdelením žiakov do tried podľa výkonnosti. Slabší žiaci tak nemali brzdiť šikovnejších. Autor článku videl ako lepšie riešenie opustenie koncepcie klasického vyučovania, kde učiteľ ústne prednáša látku. Navrhoval pridať do učiva cvičné hárky, pracovné zošity, piktogramy či grafické prostriedky. Tieto metódy podľa neho mali vyhovovať žiakom s rôznym tempom učenia sa.11

Inak sa tému pokúsil uchopiť pracovník povereníctva SNR pre školstvo Ján Ernst. V článku na jednej strane ocenil dovtedajší vývoj od roku 1948, kritizoval však nedemokratičnosť v školstve. Skepticky sa vyjadril k návratu gymnázií v ich osemročnej podobe, keďže ich videl ako prvok, ktorý nezaručoval rovnakú príležitosť na kvalitnú výučbu. V štvorročných gymnáziách však podobnú prekážku nenachádzal.12

K reforme sa vyjadrili aj pedagogickí zamestnanci. Jeden z profesorov za dôležitú považoval osobnosť učite­ľa a rovnako i jeho vzdelanie či kombináciu predmetov ktoré vyštudoval.13 Jeden z riaditeľov kritizoval dovtedajšiu koncepciu SVŠ. V jeho predstavách malo ísť výhradne o prípravku na vysokú školu, ktorej obsah mali v určitej podobe absolvovať aj študenti odborných škôl.14 Ďalší z názorov sa tému novej koncepcie školského systému pokúsil uchopiť predstavením rôznych školských systémov v Európe. Príznačné je, že do porovnania nezahrnul žiaden štát východného bloku.15

Uherskobrodské dni Komenského

Udalosti Pražskej jari sa premietli tiež do jedného z najznámejších stretnutí učiteľov v Československu, Uherskobrodských dní Komenského, ktorého priebehu sa venovalo takmer celé jedno číslo Učiteľských novín. Jednou z pertraktovaných tém na stretnutí bola práca školských odborov. Delegáti na stretnutí školských odborárov žiadali väčšiu odbornosť, zameranie na problematiku pracovného času učiteľov či federalizáciu školských odborových organizácií v Československu.16 Na akcii sa zúčastnili aj pedagógovia či školskí zamestnanci zo Slovenska. Niektorí sa vyjadrili aj v ankete. Časť prišla do Uherského Brodu zbierať skúsenosti, časť bola rozčarovaná neúčasťou ministra školstva Vladimíra Kadleca a povereníka SNR pre školstvo Mateja Lúčana.17

Päťdňový pracovný týždeň a rušenie hodín telesnej výchovy

V roku 1968 bol zavedený päťdňový pracovný týždeň. Podľa nových pravidiel mal 1. septembra 1968 začať aj nový školský rok. O pokynoch a opatreniach povereníctva SNR pre školstvo informovali aj Učiteľské noviny. V školstve sa zásadná zmena vykonávala ešte o čosi náročnejšie ako v iných sférach spoločnosti. Do škôl sa stále chodilo na viac smien, veľa žiakov do škôl dochádzalo. V úpravách sa apelovalo na udržanie úrovne hodín či nezhoršovanie hygienického prostredia v triedach.

Prijímali sa opatrenia ako okresanie hodín telesnej výchovy či pracovného vyučovania. Zníženie hodín telesnej výchovy pri inej príležitosti podporoval jeden z príspevkov, neskôr uverejnený v Učiteľských novinách. Argumentoval tým, že deti aj mimo školy trávia dosť času fyzickou aktivitou.18 V súvislosti s novým školským rokom pripravili Učiteľské noviny reportáž v odboroch školstva a kultúry na Okresných národných výboroch vo Zvolene, Nitre a Žiare nad Hronom. Väčšina škôl v uvedených okresoch bola pripravená na nový pracovný týždeň, hoci to znamenalo dočasné komplikácie, napríklad zvýšenie počtu žiakov v triedach.19

Kvalifikovanosť vychovávateľov

Školstvo na Slovensku počas roku 1968 bolo bohaté aj na témy, ktoré sa objavovali nezávisle na politickom dianí. Na stránkach Učiteľských novín to bola napríklad debata o kvalifikovanosti vychovávateľov. Podľa dobového výskumu 47 % vychovávateľov nemalo žiadnu kvalifikáciu, vysoký bol tiež počet vychovávateľov nad 60 rokov. Vedecká rada Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove preto žiadala zriadenie študijného odboru „vychovávateľstvo”.20 Nebol to jediný názor podobného druhu, na inom mieste v Učiteľských novinách bol tento postoj doplnený tvrdením, že okrem vzdelania by vychovávatelia mali mať nárok aj na vyšší plat či sociálne postavenie rovnaké ako pedagógovia.21 S uvedeným súhlasil aj autor iného článku, bývalý vychovávateľ. Jedným dychom však dodal, že dostatočnou zárukou by aspoň dočasne mohlo byť aj stredoškolské vzdelanie.22

Školskí inšpektori

Ďalšou citlivo vnímanou kategóriou boli školskí inšpektori. Jeden z autorov vo veľkom kritizoval najmä prax z minulosti, kde rola školského inšpektora bola v prvom rade politickou otázkou a až na druhom mieste bola pedagogická erudícia.23 V súvislosti so spôsobom ich menovania sa objavil i názor, že takto vyberaní inšpektori svoju pozíciu zneužívajú na politický nátlak.24 Negatívnu rolu inšpektorov sa pokúšal paradoxne umenšiť jeden z učiteľov. V rozpore s inými príspevkami tvrdil, že skúsení inšpektori výkon učiteľskej praxe len zlepšujú. Doplnil však, že aj inšpektori by mali prechádzať v určitej forme učiteľskou praxou.25

Bilancovanie vývoja v školstve

V roku 1968 uplynulo päťdesiat rokov od vzniku Československej republiky, a preto sa veľa príspevkov v Učiteľ­ských novinách venovalo bilancovaniu dovtedajšieho vývoja či už vo všeobecnosti alebo vzhľadom na vývoj v školstve. Vtedajší dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Ľudovít Bakoš uverejnil zaujímavú prehľadovú štúdiu o vývoji školstva v Československu. Jej hlavným prínosom bola dokumentácia rastu škôl rôznych typov, spolu s napĺňaním počtu pedagógov od roku 1918. Autor neopomenul ani pomoc českých pedagógov na zvyšovaní vzdelanostnej úrovne na Slovensku.26 Dôležitý časový úsek v dejinách slovenskej pedagogiky bol jednou z hlavných tém pripravovanej konferencie Slovenskej pedagogickej spoločnosti. Jedno z čísel Učiteľských novín uverejnilo rozhovor s jej predsedom Ernestom Sýkorom. Ten okrem iného prezradil, že hlavné príspevky sa budú venovať bilancovaniu československého školstva v rokoch 1918 až 1968 a prednesú ich už spomínaný Ľudovít Bakoš a Jozef Mátej.27

Medailóniky zo života osobností

Čitateľ Učiteľských novín so záujmom o históriu si v roku 1968 mohol prečítať i niekoľko krátkych medailónikov zo života známych, ale aj neznámych osobností slovenských dejín. Za zmienku stojí napríklad pripomienka života Samuela Jurkoviča,28 Karola Viesta či Jána Volka Starohorského. Uvedené osobnosti okrem učiteľstva boli významné aj iným druhom aktivity.29

Záver

V augustových číslach Učiteľských novín sa začali objavovať humorné stĺpčeky. Okrem karikatúr s politickou či učiteľskou tematikou sa učitelia mohli pobaviť pri čítaní krátkych anekdot.30 Posledné augustové číslo Učiteľských novín vyšlo 22. augusta, t. j. v čase, keď ulice československých miest boli plné vojenských zložiek piatich štátov Varšavskej zmluvy. V čase, keď išli Učiteľské noviny do tlače, Československo ešte nebolo okupované. Pražská jar na stránkach Učiteľských novín sa tak uzavrela symbolicky v auguste 1968. Hoci ďalšie čísla Učiteľských novín ešte reflektovali reformný proces, postupujúca normalizácia mala čoskoro podobu debaty o školstve vrátiť späť do mantinelov komunistickej totality. 

  1. Slovenskí učitelia – Za socializmus, spojenectvo, suverenitu, slobodu!. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 1.
  2. Telegram... Výzva.... In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 1.
  3. Ako sme to videli. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 1-2.
  4. K rehabilitačným komisiám – Učiteľov zaujímajú mená. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 27, s. 1.
  5. MAAR, Viktor. Rozhovor s povereníkom SNR pre školstvo dr. Matejom Lúčanom – Povereníctvo znova s plnou právomocou. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 27, s. 1-2. ; O budúcnom riadení školstva. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 2.
  6. Listy redakcie cteným anonymom – Ešte nemáme odvahy. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 27, s. 3.
  7. Okresné národné výbory v rokoch 1945 až 1990 fungovali ako okresný orgán štátnej správy.
  8. LEHOCKÝ, Vladimír. Okresná konferencia o školskom programe. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 1-2.
  9. Tento typ školy sa svojim charakterom najviac približoval štvorročným gymnáziám, na ktoré boli po roku 1968 jednotlivé SVŠ transformované.
  10. Ku koncepcii novej SVŠ – Súhlasíme, ale máme pripomienky. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 27, s. 3
  11. MIKULÁŠ, Milan. Diferencovať alebo programovať na základnom stupni školy?. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 27, s. 4.
  12. ERNST, Ján. O demokracii a škole. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 28/29, s. 7.
  13. SÝKORA, Koloman. Diskutujeme o koncepcii SVŠ. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 3.
  14. KOHÚT, Pavel. Riešiť komplexne. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 3.
  15. JANUS, Henrich. Prehľad školstva v niektorých štátoch Európy. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 4.
  16. Dvojdenné rokovanie odborárov. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 28/29, s. 2. ; Prvé stretnutie. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 28, s. 2.
  17. Účastníci o svojich dojmoch na UBDK. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 28/29, s. 5.
  18. LÚČAN, Matej. Päťdňový pracovný týždeň v škole. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 1-2. ; SLANČÍK, Štefan. O znížení počtu hodín telesnej výchovy. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 34, s. 2.
  19. Okresy sú pripravené – Neprekvapí ich školský rok. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 3.
  20. KARŠAJ, František. Potrebujeme kvalifikovaných vychovávateľov. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 27, s. 3.
  21. DUPAL, Ľudovít. Ohlas na článok : Potrebujeme kvalifikovaných vychovávateľov. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 34, s. 7.
  22. BARAN, Cyril. O kvalifikácii vychovávateľov. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 34, s. 7.
  23. TROPAR, Z. Odstráňme kult menovania inšpektorov. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 2.
  24. Prečo sa boja. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 2.
  25. JANEK, Jozef. O hospitácii a inšpekciách. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 34, s. 3.
  26. BAKOŠ, Ľudovít. Päťdesiat rokov slovenského učiteľstva. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 28/29, s. 3-4.
  27. HANZLÍK, F. Rozhovor s predsedom SPS prof. dr. Ernestom Sýkorom. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 34, s. 1.
  28. CHRUPKA, Anton. Pamiatke Samuela Jurkoviča. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 3.
  29. MALACKÝ, J – GÁLIK, M. Postavy pedagogickej minulosti. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 5.
  30. Naša satira. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 4. ; Minisukne v triede. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 30/31, s. 4. ; Humor. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 32/33, s. 5. ; Humor. In Učiteľské noviny. 1968, roč. 18, č. 34, s. 7.

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/rok-1968-podpora-reformneho-usilia-v-ucitelskych-novinach.m-1667.html

Viac k téme aj tu: 

 

 

 


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk