Manažment školy v praxi č. 6/2018

V novom čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme ochrane osobných údajov, mediálnej výchove ako súčasti celoživotného vzdelávania učiteľov. Informácie o pripravenosti detí na školské vzdelávanie z pohľadu učiteliek 1. ročníka dopĺňame v pokračovaní príspevku. Rozobrali sme aj dôležité kompetencie pre generácie v 21. storočí a v rubrike Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka sa venujeme aj prejavom úzkosti v školskej praxi. 

 Dôležité kompetencie pre generácie v 21. storočí

"Medzi najbezpečnejšie povolania z dlhodobého hľadiska sa radia povolania, ktoré spočívajú v práci s ľuďmi, vo vyhodnocovaní ich správania a emóciíod prípadu k prípadu, či povolania, ktoré spočívajú v práci s technológiami, o ktoré sa v budúcnosti chystáme opierať. Sú to napr. povolania týkajúce sa solárnej energie, či iných zdrojov energie šetrných voči prírode, služby v zdravotníctve (sestry, doktori, opatrovatelia), alebo vo vzdelávaní (učitelia, tréneri), manažéri, predajcovia služieb a programátori a vývojári (Svetové ekonomické fórum, 2016). Štatistika vývoja práce a záujmov mladých ľudí Fóra zároveň hovorí o podnikateľskej budúcnosti. Stále viac mladých ľudí vidí svoju budúcnosť v podnikaní, ako aj v tzv.„gig economy“ (ekonomika založená na objednávaní krátkodobých služieb, teda bez viazanosti)."

Viac: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/dolezite-kompetencie-pre-generacie-v-21-storoci.m-500.html

Pripravenosť detí na školské vzdelávanie z pohľadu učiteliek 1. roč. ZŠ (3.)

"Edukačnú činnosť učiteliek odporúčame rozvíjať na dôslednej diagnostike, zamerať sa na dôsledné diagnostikovanie školskej pripravenosti. Pri diagnostikovaní detí na školskú pripravenosť voliť vhodné formy a metódy. Rozvíjať predpoklady v grafomotorickej oblasti, pozornosť venovať správnemu držaniu grafického materiálu, správne sedenie. V prípade problémových detí hľadať priestor na individuálny prístup. Podporovať aktívnu komunikáciu, rozširovať slovnú zásobu. Vhodnými inovačnými metódami, formami práce, vzdelávacími aktivitami rozvíjať pripravenosť detí na školské vzdelávanie v kognitívnej a socio-emocionálnej oblasti. Rozvíjať spoluprácu medzi MŠ a ZŠ a na jej základe stavať metodickú činnosť učiteliek. Podporovať vzájomnú spoluprácu medzi predprimárnym a primárnym stupňom vzdelávania za účelom formulovania teoretických východísk pri tvorbe kurikúl. Využívať vhodné vzdelávacie stratégie na implementáciu kurikúl do pedagogickej praxe. Vytvoriť vhodné podmienky na ľahký prechod detí z prostredia MŠ, alebo rodinného prostredia do školského prostredia, uľahčiť adaptáciu detí na školské prostredie. Organizovať otvorené hodiny v MŠ aj v ZŠ v záujme vzájomného spoznávania kurikúl materských a základných škôl. Vhodným prístupom učiteliek uľahčiť deťom začlenenie sa do sociálnej skupiny triedy."

Viac: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/pripravenost-deti-na-skolske-vzdelavanie-z-pohladu-uciteliek-1-rocnika-zs-3.m-502.html

Ochrana osobných údajov (1.)

MŠVVaŠ SR odporúča školám a školským zariadeniam, aby mali v  pracovnej zmluve všetci zamestnanci zakotvené ustanovenie: „Ak pri plnení svojich pracovných povinností prídem do styku s osobnými údajmi žiakov, prípadne ich zákonných zástupcov, budem ich spracúvať iba v rozsahu, ktorý mi vyplýva z môjho pracovného pomeru. Tieto osobné údaje nebudem využívať pre svoju osobnú potrebu a budem zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch a o bezpečnostných opatreniach, ktoré boli na škole/školskom zariadení na ochranu osobných údajov prijaté. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po zániku môjho pracovného pomeru. Som si vedomý, že pri porušení niektorej z týchto podmienok sa dopúšťam porušenia pracovnej disciplíny, za čo môžu byť voči mne vyvodené dôsledky v zmysle platných právnych predpisov.“

Viac: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/ochrana-osobnych-udajov-1.m-501.html

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (8.)

"Generalizovaná úzkostná porucha sa často vyskytuje spolu s inými úzkostnými poruchami, najčastejšie agorafóbiou, sociofóbiou a inými špecifickými fóbiami. Osoby s touto poruchou sa častejšie sťažujú na rôzne zdravotné komplikácie a bolesti tela, ktoré často nemajú tzv. organický základ (medicínsky sa nenájde telesná príčina uvádzaných ťažkostí), ale pre pacientov sú reálnymi problémami a prežívajú ich veľmi bolestivo. Horšie zvládanie najmä chronického stresu môže viesť u pacienta k zhoršeniu telesného stavu, napr. k poruchám imunitných reakcií, zhoršeniu alergie, astmy, žalúdočným, črevným, tráviacim ťažkostiam, kožným a iným zdravotným problémom, ktoré bývajú nazývané ako psychosomatické poruchy. Pri generalizovanej úzkostnej poruche ide väčšinou o chronicky prebiehajúce problémy, ktoré sa môžu zhoršovať vplyvom životných okolností, ale aj napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu (na druhej strane chronicky prebiehajúca generalizovaná úzkostná porucha môže viesť k zhoršeniu telesného zdravia človeka). Stabilné rodinné a ústretové školské prostredie ako aj nevystavovanie jedinca s generalizovanou úzkostnou poruchou chronickej nadmernej záťaži sú dôležitou pomocou chorému."

Viac: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/generalizovana-uzkost-tourettov-syndrom-a-automutilacia-v-skolskej-praxi.m-504.html

Ďalšie príspevky 6. čísla časopisu Manažment školy v praxi v elektronickej podobe - časť DIREKTOR - Časopis