Problémové správanie žiakov v základných školách

Úvod 

Permanentná akcelerácia vedecko-technického rozvoja, expanzia nových informácií a objavov, rýchly komunikačný transfer implicitne menia komplexné nazeranie na človeka a celú spoločnosť. Výsledkom je zmena a diferenciácia charakteru medziľudských vzťahov, ktoré zasahujú do našej každodennej reality. V súčasnosti mnohí odborníci poukazujú na tzv. krízu hodnôt, zdôrazňovanie individuálnych potrieb, egoizmus, čo do značnej miery determinuje aj nárast problémového správania u žiakov v škole, napr. agresívne správanie, rizikové správanie vo virtuálnom prostredí, mediálne závislosti, experimentovanie žiakov s drogami, krádeže a pod.

Digitalizácia života, prenikanie masovej kultúry, konzumného spôsobu života, jeho medializácia ovplyvňujú životy detí. S meniacou sa povahou spoločnosti sa mení aj postavenie a chápanie detí a mladých ľudí v nej. S premenou tradičnej spoločnosti na spoločnosť modernú, resp. postmodernú, vstupujú do ich životov nové javy, ktoré doteraz neboli dostatočne reflektované, napr. ohrozenia informačno-komunikačnými technológiami, znižovanie vplyvu dospelých pri výchove a učení, spôsoby trávenia voľného času a mnohé iné.

Medzi aktuálne problémy, ktoré učitelia najčastejšie v školách vnímajú, patria problémy s motiváciou detí k učeniu, nárast individualizmu, absenciu sociálnych kompetencií a i. (Inovačný prístup profesionalizácie práce s deťmi, 2014).

Triedny učiteľ, vychovávateľ, sociálny pedagóg, školský psychológ, koordinátor prevencie a ich možnosti intervencie

Žiaci v škole sú často nevyrozprávané, dospelí na nich nemajú čas, navzájom sa nepoznajú. Sociálna klíma v triede je neraz narušená nezhodami, ktoré pri neriešení zvyknú narastať a prerásť do agresívneho správania až šikanovania žiakov alebo učiteľov (Inovačný prístup profesionalizácie práce s deťmi, 2014).

Považujeme za nevyhnutné rozvíjať prosociálne správanie, kooperáciu u žiakov už na prvom stupni základnej školy.

Významná úloha v tomto smere prináleží triednemu učiteľovi alebo vychovávateľovi, ktorí so žiakmi trávia najviac času. V neposlednom rade je toto pôsobenie v intenciách odborných zamestnancov školy, akými je školský sociálny pedagóg a školský psychológ. Profesia školského sociálneho pedagóga je u nás naďalej málo známa, v školách nedostatočne zastúpená a v našej spoločnosti nedocenená. A práve školský sociálny pedagóg má v náplní práce realizovanie sociálno-pedagogickej diagnostiky, prevencie, poradenstva, reedukácie,  podporovanie etického a prosociálneho správania žiakov, čo je aj explicitne vymedzené v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení ďalších predpisov.

Kardinálnu úlohu v primárnej prevencii problémového správania žiakov v školách zastávajú pedagogickí a odborní zamestnanci školy. Z pedagogických zamestnancov ide najmä o koordinátora prevencie, ktorý zastrešuje a koordinuje prevenciu v školách, triednych učiteľov, ale aj učiteľov výchovných predmetov, osobitne učiteľov etickej výchovy. Učiteľ etickej výchovy môže aplikovať viaceré prierezové témy, ktoré vymedzuje Štátny vzdelávací program a preventívne pôsobiť na žiakov.

Primárna prevencia je v úzadí

V súčasnosti mnohé školy venujú pozornosť najmä žiakom pochádzajúcim zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Túto skutočnosť v žiadnom prípade nechceme popierať alebo spochybňovať, ale treba venovať pozornosť všetkým žiakom. Väčšinou sa v škole riešia už vzniknuté problémy, resp. realizuje sa sekundárna a terciárna prevencia. Význam a zmysel primárnej prevencie je v úzadí. A práve nešpecifická prevencia realizovaná od prvého stupňa základnej školy má svo