Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Problémové správanie žiakov a reflexia v plánoch prevencie

Dátum: Rubrika: Prevencia

V príspevku sa venujeme rozlíšeniu pojmov rizikové správanie a problémové správanie. Poukážeme na nové trendy vo vývine detí a mládeže. Ponúkame závery obsahovej analýzy plánov preventívnych aktivít základných a stredných škôl na príslušný školský rok, resp. plánov práce koordinátora prevencie, ktoré by mali vychádzať zo strategických dokumentov Slovenskej republiky či Európskej únie. Upozorníme na najväčšie nedostatky posudzovaných plánov a navrhneme niektoré odporúčania v rovine prevencie problémového správania žiaka.

Pojem rizikové a problémové správanie

U žiakov základných a stredných škôl sa vyskytujú rôzne druhy nevhodného – problémového správania, ktoré ešte nemusí byť zaraďované do skupiny sociálno-patologických javov. V oblasti školskej prevencie sa častejšie používa pojem rizikové správanie, čo sa prejavuje aj v strategických dokumentoch, metodických pokynoch a ďalších materiáloch (napr. v Pedagogicko-organizačných pokynoch pre školský rok 2018/2019).

Pojem rizikové správanie by mal, ako poukazujú viacerí autori (Miovský et al., 2010, Bělík, Hoferková, 2016), zmierniť stigmatizáciu žiakov s problémovým správaním. Rizikové správanie zahŕňa široký okruh maladaptívneho správania, čo však môže spôsobovať určitú nejednoznačnosť. Z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov škôl pre nevhodné, provokujúce, agresívne či nedisciplinované správanie žiakov je adekvátne označenie problémové správanie.

V súvislosti s problémovým správaním M. Lipnická (2014) uvádza, že má najčastejšie N (negatívne) znaky, ktoré dominujú dlhodobo, často sa opakujú a nepríjemne pôsobia na iných:

  • neústupčivosť,
  • nepozornosť,
  • neprispôsobivosť,
  • neposlušnosť,
  • náladovosť,
  • nevyspytateľnosť,
  • neposednosť.

Problémové správanie môže byť aj symptómom zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia dieťaťa alebo jeho nadania. Trendy vo vývine detí a mládeže Spektrum problémového či rizikového správania žiakov je široké a neustále sa mení.

V prieskume z roku 2009 (Piovarčiová, Halašová, Miháliková, Bagalová, Gogolová, 2010), ktorého cieľom bolo identifikovať trendy vo vývine detí a mládeže, sa javia ako najnaliehavejšie:

  • malá angažovanosť rodičov pri výchove detí,
  • nárast agresie,
  • príležitosti a ohrozenia informačno-komunikačnými technológiami (ďalej len „IKT“),
  • vplyv médií.

Pre súčasnú situáciu je typické, že okrem javov, ktoré sa roky vyskytujú u detí a mládeže (záškoláctvo, užívanie drog, páchanie trestných činov a pod.), vznikajú nové trendy vo výskyte problémového správania žiakov, napr. nárazové pitie s cieľom čo najrýchlejšie sa opiť (binge-drinking) a najmä rozširujú sa nové riziká v súvislosti s IKT a online prostredím.

Kyberpriestor

Kyberpriestor nesporne prináša mnohé pozitíva a výhody. Nové technológie však môžu deti, mládež a dospelých aj ohroziť. Z rizík a ohrození kyberpriestorumožno uviesť kyberšikanovanie, závislostné správanie, sexting, sextortion, zneužitie osobných údajov, cyberhate a iné. Podľa T. Fertaľovej a kol. (2019) žiaci základných a stredných škôl sú na internete najčastejšie 2 až 4 hodiny, najviac internet využívajú na chatovanie a hranie online hier.

Vo vzťahu k internetu upozorňuje M. Dulovics (2018) na dve základné roviny rizikového správania:

  1. rizikové využívanie internetu – vyhľadávanie nevhodných obsahov, nadmerne dlhý čas strávený na internete, kontaktovanie sa s neznámymi osobami, účasť v rizikových online skupinách, neuvážené zverejňovanie osobných údajov, 
  2. rizikové správanie v prostredí internetu – šírenie nevhodných obsahov, kyberšikanovanie, nevhodné sexuálne správanie, všetky známe formy počítačovej kriminality.

Ako zistili K. Kopecký a kol. (2015) najčastejšie sú deti na Slovensku vystavené verbálnym útokom, nasleduje prienik na účet, prelomenie hesla do online účtu a pomerne rozšírené je aj vyhrážanie a zastrašovanie. Opakované útoky v kyberpriestore potvrdzuje vyše 48 % respondentov vo veku 11 – 17 rokov.

J. Holdoš a L. Druso (2018) upozorňujú na dva fenomény v súvislosti so závislosťou od sociálnych sietí:

  1. závislosť na mobilných telefónoch ako k nástroju alebo k bráne k internetu a sociálnym sieťam, v spojitosti s týmto fenoménom sa často uvádza aj nomophobia – strach zo straty mobilného telefónu,
  2. fenomén FOMO (fear of missing out) – strach, že človeku niečo dôležité uchádza, ak nie je na sociálnej sieti, výsledkom je neustále až kompulzívne kontro
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály