Krízová intervencia v školách

V súčasnej dobe sa agresivita v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi posúva do stále nižších vekových kategórií. Tradičná stredoeurópska morálka a spoločenská etiketa sa vytrácajú nielen z činov, ale aj z aktívneho komunikačného slovníka a nahrádza ich vulgárnosť prezentovaná vzormi reality show, krutých, násilníckych počítačových hier, agresívnych animovaných rozprávok. Príklady z nich si v prvom rade berie najcitlivejší recipient – dieťa, ktorému chýba kriticky postoj a pre ktoré sa hrubosť, hostilnosť vulgárnosť, agresívnosť a násilie stávajú samozrejmým. Táto negatívna symptomatika zasahuje do veku školopovinných detí, pričom mimoškolská diagnostika agresívnosti sa rozvíja závratným tempom.

Agresívnosť a hostilita

Agresiu možno chápať ako jednorázové alebo opakujúce sa vybitie a uvoľnenie energie. Vo svojej podstate môže predstavovať určitý spôsob návykového správania a má viacero významov. Môže ísť o:

• negatívne atakové ubližovanie, poškodzovanie,
• pozitívne ofenzívne správanie sa športovcov v zápasoch a hrách,
• operatívne správanie, napr. v oblasti kreativity a presadzovania sa v šoubiznise.

Pri hľadaní odpovede, prečo sú ľudia rozdielni v agresivite, treba zdôrazniť fakt, že agresivita predstavuje multikauzálny jav a vychádza z interindividuálnych rozdielov.

Agresivitu v psychológii osobnosti vnímame ako osobnostnú črtu, ktorá charakterizuje sklon k útočnosti, je prejavom nepriateľského postoja, odporu, násilia.

Agresivitu však možno vnímať aj v pozitívnej rovine ako nadmernú snahu prezentovanú v podobe súťaživosti, expanzívnosti a sebapresadzovania. V negatívnom ponímaní ide o tendenciu k nepriateľskému, útočnému až deštruktívnemu konaniu voči objektu, k druhým osobám, zvieratám, veciam, skupinám, inštitúciám alebo voči sebe samému. Zahŕňa rôzne prejavy a formy od skrytých (napr. vo fantázii), cez verbálne a symbolické až po otvorenú agresiu (napadnutie, ničenie, zabíjanie).

Príčiny agresivity u človeka sú rôzne. Ide prevažne o multikauzálnosť spoločenskej a ekonomickej povahy. Z bezprostredných psychologických zdrojov možno menovať citovú frustráciu, nenaplnené ašpirácie, úzkosť, pocit menejcennosti, možný nedostatok až absencia psychickej a fyzickej relaxácie, ale tiež náhle a neočakávané ohrozenie a v neposlednej miere spoločenské vzory správania.

Pri vedeckom pohľade na agresivitu z biochemického hľadiska je dokázané, že prítomnosť niektorých látok v krvi môže ovplyvňovať senzitivitu voči agresívnej stimulácii a vyvolávať agresívne situácie. Agre­sívnymi môžu byť alkoholom alebo inými látkami intoxikovaní jedinci. Príkladom vplyvu biochemických procesov na agresiu je aj nízky obsah cukru v krvi. Agresivita môže byť vyvolaná aj patologickým zvýšením hladiny mužského hormónu testosterónu, ktorý bol signifikantne identifikovaný aj u páchateliek trestných činov ženského pohlavia. Pomer medzi zníženým metabolizmom serotonínu a jeho koncentrácie v mozgomiechovom moku prispieva k výraznejším prejavom agresívneho správania, ktorý je charakteristický pre mužov v mladšom veku a deviantne správajúcim sa jedincom. Na základe mnohých štúdií vedecky nie je vylúčené, že táto predispozícia súvisí do istej miery s dedičnosťou.

Agresivita najčastejšie býva výsledkom sociálneho učenia sa a vyplýva zo zámerne alebo nezámerne naučených foriem správania, zo situácie, kedy je za agresiu aktér odmenený, zo situácie, keď je za agresiu jedinec potrestaný a mení tak svoje správanie a zo situácie, keď jedinec chce trestať iných tým, že je agresívny sám k sebe.

Hostilita v psychológii predstavuje všeobecne negatívny, nepriateľský postoj voči ľuďom. Prejavuje sa precho