Vyhľadávanie v online časopise

Online časopis

Hlavná stránka Manažment školy v praxi Ročník 2020 Vydanie 1/2020

Etický kódex ako reflexia zmeny a jej nástroj

Etický kódex je prvým krokom pri budovaní etického programu organizácie. Implementácia kódexu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Aby sa etický kódex stal súčasťou kultúry školy, je nutné tím nielen stimulovať a postrkovať k etickému správaniu, ale treba vytvoriť podmienky, aby si ľudia etické hodnoty zvnútornili.

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Revitalizácia vzťahov na pracovisku predpokladá širokú angažovanosť jednotlivých členov organizácie, pričom iniciatíva by mala vychádzať od vedenia školy. Inštitucionalizácia etických pravidiel predstavuje kvalitatívnu zmenu z teórie na praktický mechanizmus, ktorý zhmotňuje etiku v reálnom živote školy.Rozvíjaním etického kódexu vzniká etický program organizácie, ktorý dokáže reálne meniť organizáciu. Podľa Remišovej (2015) „prax jednoznačne potvrdila, že ak má organizácia etický kódex, ale nevy­tvorila ďalšie mechanizmy na jeho podporu a fungovanie, takáto organizácia používa etický kódex len na marketingové účely. Vtedy etický kódex nie je súčasťou riadenia, ani organizačnej kultúry. V takomto prípade v organizácii neexistuje komplexný sys­tém etických opatrení a nie je možné hovoriť o tom, že daná organizácia má etický program. Takáto organizácia má „len“ nefunkčný etický kódex“.

Nudging – postrčenie

Teória nudgingu vychádza z behaviorálnej ekonómie, ktorá syntetizuje poznatky neoklasickej ekonómie a psychológie. Skúma, akým spôsobom sa človek rozhoduje medzi rôznymi alternatívami vzhľadom k ziskom a stratám. Poskytuje praktický návod na konkrétne techniky tak, aby sme pri svojom výbere minimalizovali straty vyplývajúce z nášho rozhodnutia. Prečo človek koná tak, ako koná? Čo ho k tomu vedie? Ako možno ovplyvniť správanie ľudí, aby sme zachovali ich slobodu voľby a zároveň ich priviedli k etickému konaniu tak, aby sme sa vyhli priamej manipulácii? Poznanie omylov nám pomôže nastaviť štrukturálne systémy rozhodovania vychádzajúce z etického kódexu.

Štyri kritériá nudgingu - akronym EAST (behaviorálny tím pod vedením Davida Halperna, 2017):

  1.  EASY – jednoduchosť – vynaložené úsilie pre zvolenie si predvolenej možnosti musí byť nekomplikované.
  2.  ATTRACT – atraktívnosť – dôležité je zvolenie farieb, slov, umiestnenie a pod.
  3.  SOCIAL – sociálna skupina by mala vyvíjať želaný tlak na jednotlivca, sieťovať žiakov mimo jeho prirodzených sociálnych skupín (triedy). Dôležité je zdieľanie cieľov, hodnôt, postojov školy, ale aj informácií dôležitých pre fungovanie školy. Kolektívne hodnoty sa tak jednotlivým žiakom personalizujú.
  4. TIMELY – načasovanie by malo vychádzať z reálnych potrieb školy v danom čase, ktoré vychádza z poznania procesov v škole.

Postrčenia v priestore

Architekt voľby projektuje školu tak, aby poskytovala postrčenia. Mnoho postrčení jestvuje v škole na základe historického princípu bez toho, aby manažment poznal zákonitosti postrčenia.

Príklad: Zborovňa a kabinet

Zborovňa je miesto, kde učitelia trávia prestávky, kde sa majú pripraviť na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Po roku 1989 školy prechádzali na kabinetný systém. Priestor do veľkej miery formuje ľudí. Pokiaľ priestor nevytvára správne podnety, zbavujeme sa príležitostí, ako pozitívne vplývať na ľudí. Zborovňa má výhody v tom, že vytvára priestor pre horizontálnu aj vertikálnu komunikáciu. Kabinety majú výhody v tom, že učitelia majú viac súkromia pri príprave na vyučovaciu hodinu. Kabinetný systém môže podporovať hlbšie vzťahy medzi učiteľmi rovnakých aprobačných predmetov, vytvára priestor na častejšie odborné konzultácie. Zborovňa uľahčuje vertikálnu komunikáciu, kedy vedenie školy môže použiť zborovňu ako priamy jednoduchý komunikačný kanál na odovzdávanie informácii. Je však nutné komunikáciu na horizontálnej úrovni podporiť rôznymi spôsobmi efektívnej komunikácie, napr. v zborovni vytvoriť kútik, kam môžu učitelia prísť len v prípade, že sa budú chcieť podeliť s výnimočnou pedagogickou skúsenosťou alebo s výnimočnou hodinou.

Školám odporúčame vrátiť sa k zborovniam ako k priestoru výmeny skúseností a dobrej praxe. Zároveň si myslíme, že učiteľ by mal mať aj priestor v kabinete, kde si môže pripravovať pomôcky a robiť prípravy na ďalšie hodiny.

Príklad: Školské učebne

Vo väčšine škôl majú žiaci kmeňové učebne a učitelia sa „sťahujú“ za nimi. Tento spôsob podporuje žiakov v upevňovaní vzťahov v rámci triedy. V súčasnosti majú napr. stredné školy možnosť voliť si veľa predmetov a v niektorých školách si vyberať aj učiteľov, ktorí ich budú učiť. Je efektívnejšie vytvoriť odborné učebne pre učiteľov tak, aby sa žiaci sťahovali za nimi. Učitelia sa môžu pripravovať v triede, kde môžu poskytovať aj konzultácie žiakom. Pomocou rôznych vizuálnych pomôcok, tematických násteniek či výstavou žiackych prác môžu vytvárať podnetné prostredie. Ak majú žiaci meniť učebňu každú hodinu, je dôležité uspôsobenie priestorov školy, aby v nej mohli žiaci e tráviť čas zmysluplne.

Pre zlepšenie komunikácie žiakov odporúčame vytvoriť v škole relaxačné a športové zóny, ktoré podporujú komunikáciu medzi žiakmi.

 Jedným z problémov správania sa žiakov v škole je neprezúvanie sa. Sankcie sa taxatívne vymedzujú v školskom poriadku. Situáciu možno riešiť aj prostredníctvom postrčenia. 

Príklad: Školské šatne

Je dobré, ak je šatňa umiestnená pri vchode tak, aby žiaci museli prechádzať okolo šatní, príp. navedieme študentov šípkami, stopami nôh a podobne. Žiaci môžu dostať na výber, nemusia sa prezúvať, ale kúpia si jednorazové návleky. Škola na tieto účely môže zakúpiť automaty. Žiak dostane slobodu v tom, že môže mať obuv, v ktorej sa cíti pohodlne, ale bude mať na nohách návleky, resp. žiaci sa nemusia prezúvať, ale musia participovať na nákladoch na čistenie školy. Posledné dva spôsoby sú neekologické, preto je vhodnejšie postrkovať žiakov k prezúvaniu.

Postrčenia vyplývajúce zo sklonu k chybám (kognitívne skreslenia)

Pri rozhodovaní sa dopúšťame mnohých chýb, ktoré vyplývajú z toho, že sa v danom momente nesprávame racionálne. Chyby vyplývajú aj z toho, že zle selektujeme informácie, resp. ich zle spracúvame, formulujeme rozhodnutia. Niektoré z omylov sa prejavujú aj v školskom prostredí. Treba ich analyzovať a nastaviť postrčenia, ktoré ich môžu do istej miery eliminovať.

Omyl dostupnosti – Ľudia robia chyby na základe dostupnosti informácií o určitom jave. Ariely (2014) sa snažil experimentálne nastaviť postrčenia, ktoré znížia mieru podvádzania študentov: „Skupinu 450 účastníkov rozdelil na dve časti. Polovicu z nich sme požiadali, aby sa pokúsili rozpamätať sa na Desatoro a potom sme sa pokúsili donútiť ich podvádzať v našej maticovej úlohe. Ostatných sme požiadali, aby sa pokúsili spomenúť si na desať kníh, ktoré čítali na strednej škole, a potom sme ich pustili k maticiam s príležitosťou podvádzať. V skupine, ktorá si spomínala na knihy, sme zaznamenali rozsiahle, ale mierne podvádzanie. Na druhej strane v skupine, ktorú sme požiadali, aby si spomenula na Desatoro, sme nespozorovali vôbec žiadne podvádzanie“. Na základe uvedeného experimentu mali študenti povinnosť podpisovať etický kódex alebo rôznymi inými spôsobmi sa explicitne zaviazať, že nebudú podvádzať. Ariely túto povinnosť nazval morálne pripomenutia, ktoré možno využívať v rôznych situáciách.

Príklady: Morálne napomenutia

  • Pozitívne vyzdvihovanie čestných študentov, ktorý vykonali nejaký morálny počin.
  • Stena úspešných absolventov, ktorá pôsobí na žiakov motivačne.
  • Pri zaobchádzaní s majetkom školy možno napísať na batériu „Šetrite vodou!“ alebo umiestniť nápisy na smetné koše podporujúce separovanie odpadu a pod.
  • Napredtlačený test možno uviesť rôzne postrčenia, napr.: „Písomku zvládnem aj bez podvádzania!“ „V živote sa odpisovať nedá!“, „Prácu sme napísali v súlade s etickým kódexom“.
  • Kompas alebo rozcestník, ktorý usmerní žiakov alebo návštevníkov školy k osobám, ktoré potrebujú,použitie sloganov, ktoré môžu byť modifikáciou známych frazeologizmov: „Nehas, čo ťa nepáli!“ možno zmeniť na „Has všetko, aj to, čo ťa nepáli!“.

Priestor na tvorbu frazeologizmov možno vytvoriť pre žiakov a tvoriť ich na triednických hodinách.Morálne pripomenutia prinášajú najmä zmenu zavedených postupov, skracujú cestu k cieľu, ktorý chceme dosiahnuť.

Omyly vyplývajúce zo stádovitosti – Prejavujú sa predovšetkým v podobe falošnej kolegiality k členom skupiny. Môže ísť o falošnú solidaritu ku kolegovi, ktorý sa správa neeticky, situácie, kedy žiaci prejavujú falošnú kolegialitu spolužiakovi, ktorý vykonal niečo nemorálne. Pre učiteľa je náročné nájsť hranicu, ktorá u žiakov oddelí pocit prináležitosti ku skupine a z toho vyplývajúcu súdržnosť a spoluprácu od falošnej solidarity. Ďalším negatívnym dôsledkom stádovitosti môže byť rozdelenie skupín na „my“ a „oni“, ktoré môže viesť k prehlbovaniu stereotypov, predsudkov a k vzniku segregácie.

Konzervativizmus alebo sklon k status quo – V škole sa môže tento prejavovať pri voľbách riaditeľa alebo pri voľbách do školskej či triednej samosprávy. Máme tendenciu z istej zotrvačnosti voliť ľudí, ktorí funkciu dovtedy zastávali.

Sebapotvrdzujúca predpojatosť – Máme sklon vyhľadávať informácie, ktoré potvrdia náš názor, postoj. Chyba súvisí s nedostatkom kritického myslenia a v súčasnosti sa často prejavuje na sociálnych sieťach tým, že ľudia zdieľajú názory blízke a ignorujú opačné názory. Selekcia informácií môže spôsobiť, že ľudia začnú ignorovať dôležité fakty. V školskom prostredí sa to môže prejaviť v učiteľskom povolaní, kedy učiteľ vychádzajúci zo svojho hodnotového nastavenia môže úplne ignorovať kritické názory. Pre zvýšenie profesionality učiteľskej praxe treba, aby si učiteľ predstavil rôzne uhly pohľadu, pozrel sa na problém multiperspektívne.

Rámcovanie – Spôsob uvažovania, keď sa rozhodujeme podľa spôsobu naformulovania problému. Výskumy Thalera a Sunsteina (2010) preukázali, že ak máme presvedčiť pacienta o novej liečbe, jeho súhlas závisí od toho, akým spôsobom možnosti predostrieme. Rámcovanie možno použiť pri motivovaní žiakov k učeniu sa, pri riadených rozhovoroch výchovného či kariérneho poradcu o ďalšom štúdiu, pri diskusiách koordinátora prevencie so žiakmi k téme drogových či iných závislostí alebo pri pohovoroch s rodičmi o študijných výsledkoch ich detí.

Nadmerná sebadôvera–Nesprávny úsudok sa môže v škole prejaviť v mnohých oblastiach, napr.  neschopnosť žiaka rozpoznať svoje možnosti pri hlásení sa na vysokú školu, preceňovanie možností žiaka zo strany rodičov. Pomáha diskutovanie s rodičmi, žiakmi o vzťahu učebných výsledkov a jeho reálnych možnostiach pri výbere vysokej školy.

Prokrastinácia – Jedným z riešení je organizovanie brífingov na začiatku pracovného týždňa a mítingov na konci pracovného týždňa. Obe stretnutia by boli pevnou súčasťou rozvrhu hodín. Možno to podporiť checklistmi.

Príklad: Brífing, checklist

  • Na začiatku týždňa učiteľ vedie brífing, na ktorom žiaci odpovedajú na otázky, aké povinnosti si majú počas týždňa splniť. Tieto povinnosti spíšu na checklist, kde si ku každému menu individuálne každý žiak túto povinnosť napíše. Po jej splnení úlohy žiak označí povinnosť ako splnenú. Na mítingu v posledný deň vyučovania v týždni žiaci spoločne s triednym učiteľom zhodnotia úspešnosť plnenia povinností. Checklisty majú možné použitie pri tlaku na odovzdanie prác či pri dlhodobých úlohách, kedy sa vytvorí zoznam, ktorý bude ukazovať, ktorí žiaci už odovzdali prácu. Žiaci, keď uvidia, že väčšina z nich už prácu odovzdala, budú „postrčení“ k tomu, aby prácu odovzdali tiež. 

Základným aspektom postrčenia je zachovanie slobody pri výbere možnosti konania. Sloboda, voľba a zodpovednosť sú aj základné kategórie, z ktorých vychádza nudging.Aby bola zachovaná sloboda voľby, musí byť jednoduché vyhnúť sa postrčeniu.Zároveň treba zachovať autonómnosť ako súčasť vnútornej integrity jedinca. Podľa Vajdu (1993): „...morálka je možná len tam, kde je možný výber. Povinnosť je možná len tam, kde je možnosť jej neplnenia.“ Predpokladom zodpovednosti je sloboda a slobodná voľba, ktorá je konkrétnym prejavom jej uplatňovania. V konaní má byť človek autonómny.

Kant (2004) hovorí, že autonómia vôle je „uspôsobenosť vôle, ktorou si je sama sebe (nezávisle od všetkých uspôsobeností predmetov chcenia) zákonom. Princípom autonómie je: nevoliť inak, ako tak, aby maximy jej voľby boli v tom istom chcení zároveň obsiahnuté ako všeobecný zákon.“ Sloboda je nielen predpokladom, ale podľa Kanta povinnosťou. Za základný predpoklad zachovania etickosti nudgingu považujeme garanciu slobodného konania pri zachovaní autonómneho rozhodovania sa členov organizácie. Zároveň je dôležité, aby postrčenia nesledovali individuálny záujem architekta výberu a rovnako je nutný dostatok informácii pre zabezpečenie korektnosti pri výbere možností voľby.                                                           

Mediácia

Pripravovať etický kódex bez nástrojov riešenia konfliktov je samoúčelné. Efektívnym nástrojom riešenia konfliktov je mediácia. Tvorí dôležitú súčasť regulovania vzťahov v spoločnosti i v škole. Podľa Janotovej (2014) je mediácia „metóda riešenia medziľudských konfliktov, pri ktorej neutrálne kvalifikované osoby – mediátori – pomáhajú účastníkom konfliktu vo vzájomnej komunikácii a dorozumení.“ Mediátora možno označiť aj ako sprostredkovateľa, čo vychádza už zo samotného latinského pojmu „medius“, čo označuje stredný, prostredný. Mediácia vychádza zo znalosti práva, sociológie, psychológie a sociálnej práce. Podľa Holej (2003) je mediácia charakterizovaná ako „facilitované sprostredkované konanie medzi účastníkmi konfliktu, ktoré v určitých fázach využíva techniky vyjednávania.“

Nás bude zaujímať rovesnícka mediácia, ktorá má podľa Bieleszovej (2017) nasledovné špecifiká: je menej štruktúrovaná, flexibilná, býva neformálna, počíta s otvorenosťou a pracuje s nestálymi emóciami. Rovesnícka mediácia predstavuje „riešenie sporov a konfliktov medzi žiakmi formou zmierenia prostredníctvom rovesníckych mediátorov. Žiak, študent pôsobiaci v úlohe mediátora uľahčuje proces zmierovania a pokúša sa o uzavretie dohody“ (Bieleszová, 2012). Z procesu mediácie je úplne vylúčený autoritatívny prvok, ktorým je učiteľ alebo vedenie školy. Použitie mediácie v škole je rôznorodé. Možno zriadiť pozíciu detského ombudsmana medzi žiakmi, ktorý bude „spojkou“ medzi žiakmi a učiteľmi, žiackych triednych mediátorov, ktorí budú riešiť spory na úrovni triedy a „učiteľských“ mediátorov, ktorí budú riešiť problémové situácie medzi učiteľmi. Cieľom rovesníckej mediácie je vytváranie bezpečného prostredia pre žiakov školy prostredníctvom riešenia sporov s pomocou spolužiakov.

Janotová (2014) vymedzuje základné princípy mediácie, medzi ktoré patrí dobrovoľnosť, nestrannosť a nezávislosť, vyváženosť, neutralita a diskrétnosť. Dobrovoľnosť zabezpečí, že obe strany budú niesť zodpovednosť za výsledok mediácie. Pokiaľ učiteľ z pozície svojej moci a autority uskutoční so žiakom pohovor, z ktorého vyplynú isté konzekvencie, žiak sa s nimi nemusí stotožniť, a tak sa necíti nimi viazaný. Mediátor by nemal byť zainteresovaný do problému a ani osobne či finančne zaujatý v spore. Obe strany by mali mať rovnaký priestor pre prednesenie svojej interpretácie riešeného problému tak, aby bola zabezpečená vyváženosť. Aby mohol byť mediátor neutrálny, nesmie vyjadrovať hodnotiace úsudky, ktoré vyjadrujú jeho subjektívny názor, ale musí sa držať výlučne skutkových tvrdení, ktoré vychádzajú z faktov.

Bieleszová (2012) vyzdvihuje v rovesníckej mediácii aspekt sebapoznania a vzájomného spoznávania sa: „Mediácia pomáha hádajúcim sa stranám uvedomovať si vlastné hranice a hranice druhých ľudí. Ukazuje možnosti, ako efektívne brániť potreby a záujmy. Zmierovacie prvky v školskej mediácii sú najmä v snahe viesť obe strany k tomu, aby porozumeli druhej strane a jej pocitom. Vzťah strán je využívaný ako motivátor k ich pozitívnemu prístupu pri riešení konfliktu a k podpore vzájomnej spolupatričnosti.“ Z uvedeného vyplýva konkurenčná výhoda rovesníckej mediácie oproti iným spôsobom riešenia konfliktov, a tou je využitie dynamiky skupiny a vzájomných vzťahov medzi rovesníckymi mediátormi a účastníkmi konfliktu, ktoré v skupine prirodzene jestvujú.

Školské prostredie vytvára priestor pre konflikty. Všetky skupiny uvedené v etickom kódexe sa môžu dostať do konfliktu. Etický kódex formuluje pravidlá, ktoré majú predchádzať konfliktom. Ak sa však vyskytnú, mediácia môže byť spôsob, ktorý ich pomôže riešiť. Identifikovať konflikt v zárodku je náročné aj pre skúseného učiteľa. Podľa Bieleszovej (2012) „medzi potláčaním názorových rozdielov a vyjadrením odlišného postoja pri zachovaní úcty a rešpektu k partnerovi v komunikácii existuje tenká hranica“. Pre aplikovanie mediácie v školskom prostredí musia byť všetky zložky organizácie na všetkých úrovniach stotožnené s touto myšlienkou.

Literatúra:

  1. ARIELY, Dan. 2014. Ako klameme ostatných aj sami seba a ostatných. Bratislava : Premedia. s. 242. ISBN 978-80-89594-45-0.
  2. BIELESZOVÁ, Dušana, 2017. Školská a rovesnícka mediácia. Bratislava : Wolters Kluwer. ISBN 978-80-8168-735-8.
  3. BIELESZOVÁ, Dušana, 2012. Výhody rovesníckej mediácie a princípy jej uplatňovania v škole. In: Manažment školy. Roč. 13, č. 11, s. 16-19. ISSN 1338-2691.
  4. REMIŠOVÁ, Anna, 2015. Súčasné trendy podnikateľskej etiky. Od teórie k praxi. Bratislava : Wolters Kluwer. s. 75. ISBN 978-80-8168-213-1.
  5. GLUCHMANOVÁ, Marta, 2011. Profesijná etika v učiteľskom povolaní. In: Mária DUPKALOVÁ a Imrich IŠTVAN (eds.) Medzinárodná vedecká elektronická konferencia pre doktorandov, vedeckých pracovníkov a mladých vysokoškolských učiteľov. [online]. Prešov: Katedra pedagogiky FHPV. s. 175-185 [cit. 28. apríla 2018]. ISBN 978-80-555-0482-7. Dostupné z: http://videoportal.fhpv.unipo.sk/2011/konf-ped/Zbornik.pdf.
  6. JANOTOVÁ, Magda, 2014. Mediace. Praha: Ústav práva a právní vědy. Právo a management. s. 15. ISBN 978-80-87974-07-0.
  7. KAHNEMAN, Daniel, 2012. Myšlení: rychlé a pomalé. Brno : Jan Melvil. s. 27. ISBN 978-80-87270-42-4.
  8. KANT, Immanuel, 2004. Základy metafyziky mravov. Bratislava : Kalligram. s. 69. ISBN 80-7149-635-9.
  9. SIČÁKOVÁ - BEBLAVÁ, Emília, 2015. Behaviorálne základy verejnej politiky. Bratislava : UK. s. 34. ISBN 978-80-223-3928-5.
  10. THALER, Richard H., Cass R. SUNSTEIN, 2010. Nudge (Šťouch): jak postrčit lidi k lepšímu rozhodování o zdraví, majetku a štěstí. Zlín: Kniha Zlín. s. 15-16. ISBN 978-80-87162-66-8.
  11. The Behavioural Insights Team, 2017. EAST: Four simple ways to apply behavioural insights. [online]. In. Annual Review of Policy Design. Roč. 5, č. 1. ISSN: 2291-6989.
  12. VAJDA, Ján, 1993. Etika. Nitra : Enigma. ISBN 80-85471-13-2.
  13. HOLÁ, Lenka, 2003. Mediace: JANOTOVÁ, Magda, 2014. Mediace. Praha : Ústav práva a právní vědy. Právo a management. s. 15. ISBN 978-80-87974-07-0. způsob řešení mezilidských konfliktů

Autor/i:

Ďalšie články zo seriálu: Etický kódex ako reflexia zmeny a jej nástroj

Podobné články

Súvisiace pracovné situácie

  • Školy v etickom riziku - práca s dôverou, sebaúctou a otvorenosťou

    Publikované: Autor/i: Mgr. Dušana Bieleszová

    Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní etického prostredia školy zohráva manažment školy - riaditelia škôl a bezprostrední riadiaci pracovníci na všetkých úrovniach školy, resp. školského zariadenia. Škola, ktorá sa usiluje znížiť pravdepodobnosť neetického správania, by mala byť schopná rozpoznať rôzne deštruktívne faktory, ktoré by jej mohli v rôznej intenzite ublížiť. Dobrá vôľa meniť veci k lepšiemu nestačí. Dôležité je vytvoriť určitý systém inštitucionalizácie etiky do kultúry školy.  

  • Roviny rovesníckej mediácie v prostredí školy

    Publikované: Autor/i: Mgr. Dušana Bieleszová

    Riešenie konfliktu medzi žiakmi tak, že o ňom rozhodne dospelá autorita, je jednoduché, no z dlhodobého hľadiska neučí žiakov procesom zmierovania, tvorby dohôd, nevedie ich k vzájomnému rešpektu a k objasneniu pocitov, ktoré konflikt sprevádza. Rovesnícka mediácia môže byť v školskom prostredí dôležitým krokom k vytváraniu jeho schopnosti riešiť konflikty primeraným spôsobom. 

  • Riaditeľ školy ako mediátor pri riešení konfliktov

    Publikované: Aktualizované: Autor/i: Mgr. Dušana Bieleszová

    Vybudovať si kvalitný vzťah riaditeľa školy s rodičom nie je v dnešnej dobe vôbec jednoduché. Autorita lídra školy vo vzťahu k „objednávateľovi“ vzdelávania sa v čoraz menšej miere odvíja od dôležitosti funkcie, ktorou manažér školy disponuje. Rodič nie je žiakom školy. Už v procese výberu tej správnej inštitúcie pre vzdelávanie svojich detí, sa stáva jej potenciálnym partnerom.

Diskusia - Počet príspevkov: 0

zobraziť diskusiu pridať príspevok

Bezplatný odpovedný servis

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk