Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Diagnostika grafomotoriky a poruchy písania (2.)

Dátum: Rubrika: Problémy z praxe Zo seriálu: Diagnostika grafomotoriky a poruchy písania

Cieľom diagnostiky je zistiť aktuálny stav rozvoja dieťaťa za daných podmienok výchovy, vysvetliť závery a hľadať cesty ku zmene. Ako jednu z metód diagnostiky grafomotoriky môžeme využiť kresbu, ktorá je veľmi lákavá, ale jej realizácia je veľmi náročná, vyžaduje široké odborné znalosti a špeciálnu prípravu. Rozbor detskej kresby je úlohou najmä psychológov a je pomocou hlavne v predškolskom období, kedy napomáha k odhadu celkovej úrovne dieťaťa. Slúži ako ukazovateľ rozvoja jemnej motoriky, vizuálnej percepcie a senzomotorickej koordinácie.

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Vývin kresby u detí

Z psychologického a pedagogického hľadiska má kresba veľký význam pre vývojovú diagnostiku, diferenciálnu diagnostiku a diagnostiku osobnosti. Učiteľ v triede niekedy nemá k dispozícii diagnostiky žiakov v čase, kedy ich potrebuje, pretože počet odborných pracovníkov je obmedzený. Prostredníctvom použitia kresby ako diagnostického nástroja na rozvoj jemnej motoriky dokáže ohodnotiť úroveň žiaka na niekoľkých hodinách.

Podľa D. Opatřilovej (In Přinosilová, 2007) vývoj kresby možno charakterizovať nasledujúcimi štádiami (pre účely diagnostiky):

  1. Bezobsahová čmáranica – znamená prvé grafomotorické prejavy dieťaťa, ku ktorým dochádza obvykle v období medzi 12 – 18 mesiacmi. Dieťa náhodne uchopí kresliacu potrebu, rôzne s ňou manipuluje a máva, postupne si všíma, že jeho pohyb zanecháva stopu. To ho motivuje k zámernému chovaniu a dieťa začína čmárať. Svojej kresbe zatiaľ nepriraďuje žiaden obsah. Toto obdobie je prípravou k vlastnému kresleniu a trvá väčšinou do 2 rokov. Dieťa počas tohto obdobia zdokonaľuje svoju pohybovú spôsobilosť na kreslenie.
  2. Obsahová čmáranica– zahrňuje väčšinou obdobie medzi 2 a 2,5 rokom. V tejto fáze vývoja kresby do nej dieťa postupne vkladá obsah. Deje sa tak však až dodatočne, t. j. po dokončení kresby. Dieťa zatiaľ vopred nehovorí, čo ide kresliť. Obsah kresieb je v tomto období tiež veľmi premenlivý. Najčastejším námetom bývajú ľudia, zvieratá a neskôr aj veci z prostredia okolo nás.
  3. Prechod ku znakovej kresbe – býva plynulý v rámci obdobia obsahovej čmáranice, kedy sa postupne, spočiatku náhodne a nezámerne, začínajú objavovať prvé znaky. V tomto období dokáže dieťa uzavrieť kruhový pohyb, aj keď kruh ešte nie je klasicky dokonalý, pripomína skôr elipsu. Postupne sa začínajú objavovať pravé uhly. Táto schopnosť postupne umožní dieťaťu kresliť vodorovné a zvislé čiary.
  4. Znaková kresba – rozvíja sa medzi 2,5 a 3 rokmi. Dieťa začína kresliť v obrysových tvaroch a grafomotorický prejav už nevychádza z ramenného kĺbu, ale zúčastňuje sa na ňom len kĺb ruky. V tomto období sa už začína objavovať aj prvá kresba ľudskej postavy, tzv. hlavonožec.
  5. Spontánny realizmus – zahrňuje obdobie veku od 3 do 6 rokov. V tomto období kreslí dieťa obrázky zvierat, rastlín, domov, postáv, dopravných prostriedkov a pod. Dieťa kreslí podľa toho, čo na zobrazovanom predmete považuje za dôležité a významné, teda podľa svojej vlastnej predstavy. V tomto veku dieťa nekreslí podľa predlohy.
  6. Triezvy realizmus– zahŕňa obdobie mladšieho školského veku do 10 až 11 rokov. Počas tohto obdobia dochádza k zdokonaľovaniu kresby, v kresbe postavy sa objavuje pokus o zobrazenie z profilu, okolo 9 rokov zachytáva dieťa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály