Poruchy správania detí predškolského veku

Vnútorné príčiny vzniku porúch správania 

Medzi vnútorné príčiny porúch správania možno zaradiť zvýšenú vnímavosť organizmu voči patologickým podnetom na podklade dedičnosti a vrodených dispozícii, pričom určitú úlohu hrá faktor veku a pohlavia. Na každého jedinca má veľký vplyv genetický materiál rodičov (Majzlanová, 1998).

Chaloupka a kol. (1986) poukazujú  na niekoľko patogénnych činiteľov v oblasti vplyvov na vznik porúch správania:

• hereditálne činitele ako je genetická podmienenosť a zvýšená vnímavosť organizmu,
• psychologické a biologické činitele ako ranná detská skúsenosť, typ temperamentu, úroveň rozumových schopností, disharmonický vývin osobnosti,
• nedostatočne spracované defekty a ich nedostatočná kompenzácia,
• psychopatologické faktory v zmysle neurotickej orientácie jedinca, ľahká mozgová dysfunkcia, psychózy, psychopatie.

Pogády a kol. (1990) uvádzajú genetické vplyvy  v jednotlivých oblastiach:

• biofyzické komponenty ‒ skoro 100 % genetiky,
• kognitívno-afektické aspekty – 40 – 60 % genetiky,
• postoje, hodnoty, štýl správania ‒ len minimum genetiky.

Wemer (1973) zaraďuje  medzi vnútorné podmienky konštitučnej osobnosti jedinca jeho pocit odlišnosti, neistoty.  Autor uvádza, že niektoré vývinové obdobia sú zvlášť predisponované pre vznik porúch správania, napr. puberta.

Vonkajšie príčiny vzniku porúch správania        

Behaviorálni psychológovia tvrdia, že správanie podlieha zákonom učenia. Jeho základy sa vytvárajú  medzi šiestym až dvadsiatym siedmym mesiacom života, predovšetkým v styku s matkou. Podľa Majzlanovej (1998) sa ďalšie skúsenosti vytvárajú tak, že dieťa rozširuje svoje vzťahy na otca a súrodencov. Tieto pôsobia kladne alebo záporne na prvotné skúsenosti, prípadne sa deformujú. Dieťa si ich v tomto období osvojuje mimovoľne. Podľa Komárika (1999) behavioristické koncepcie vychádzajú z toho, že každé konanie je výsledkom učenia a každá porucha správania je  buď naučené maladaptívne správanie alebo nedoučené adaptívne správanie.

Z vonkajších  podmienok, ktoré môžu mať  na správanie dieťaťa negatívny vplyv Wemer (1973) uvádza tieto:

• požiadavky prostredia sú príliš malé, alebo príliš veľké, prípadne kolísavé,
• sociálne zdôrazňovanie dieťaťa (rozmaznávanie),
• negatívne sociálne vyznačovanie (chlad až nenávisť),
• poskytovanie individuálnej voľnosti (príliš veľa alebo príliš málo),
• emocionálna obklopenosť dieťaťa (bezpečnosť, istota, bezdomovosť).

Dlhodobejšie  neuspokojovanie základných potrieb, ktoré sú základnými motívmi ľudskej činnosti, môže negatívne ovplyvniť správanie dieťaťa. Podobne môže pôsobiť aj patologické alebo kriminogénne prostredie v rodine.

Multifaktorálny prístup k vzniku porúch správania

Vznik porúch správania nemôžeme vysvetliť jednou príčinou, ani jednoduchým súčtom niekoľkých príčin. Poruchy správania nevznikajú automaticky. Pri prehodnocovaní porúch správania  musíme brať do úvahy súbor vnútorných a vonkajších faktorov a ich vzájomný vzťah.

Podľa Thomasa a Cheesa (1977) biologické a psychologické  podmienky pôsobia vo vzájomnej interakcii a vplývajú na osobnosť dieťaťa, jeho spôsoby správania od ranného detstva. Charakteristiky temperamentu ovplyvňujú vo významnej miere  výchovné postoje ich rodičov a rodičovské praktiky vplývajú zasa na detský vývoj a správanie.

U detí predškolského veku môže ísť o tieto charakteristiky:

• temperament, ktorý ovplyvňuje určitú neregulovateľnosť pri jedení, spánku  a iných biologických potrebách,
• nízka adaptácia dieťaťa na nové prostredie, nové situácie,
• častá zlá nálada a mrzutosť dieťaťa.

Majzlanová (1998) pri vonkajších  príčinách porúch správania uvádza štyri základné typy vplyvov:

• Rodina, napr.absencia matky alebo otca, konflikty medzi rodičmi, nevyvážené súrodenecké vzťahy, narušené správanie rodičov (najmä psychotické poruchy a ťažká antisociálnosť), rodičovská hostilita, odmietanie, abúzus alkoholu, či iných drog, nejednotná alebo extrémne voľná výchova. Niektorí autori poukazujú z hľadiska vzniku porúch správania najmä socio-ekonomický rozvoj rodiny, rodinnú súdržnosť, výchovné techniky, postoje rodičov k deťom, postavenie dieťaťa v štruktúre  rodiny (v rade súrodencov). Pri posudzovaní podmienok v rodine má dôležitý význam (Štúr, 1976) štruktúra, konštitúcia rodiny, jej zloženie, spoločenské postavenie rodičov, osobnosť rodičov, vnútorné vzťahy v rodine.
• Škola (materská škola) môže podnietiť vznik porúch správania prostredníctvom učiteľovej necitlivosti k žiakovej osobnosti, nevhodným očakávaním učiteľov, nevhodným správaním učiteľa. Na druhej strane môže byť aj dôležitým  sociálnym prostredím pri korekcii a prevencii porúch správania, najmä u detí s nízkym socio-ekonomickým statusom. Nízky socio-ekonomický status  dieťaťa, napr. nepriaznivé materiálne podmienky alebo  patologické prostredie, môže byť príčinou toho, že dieťa prichádza do materskej školy handicapované, s nerozvinutými  sociálnymi zručnosťami.
• Vplyv rovesníkov na socializáciu dieťaťa aj rovesnícke vzťahy.
• Pôsobenie umeleckých a masovokomunikačných  prostriedkov, ako je televízia, video, počítače a iné  masovokomunikačné prostriedky môžu mať vplyv na soc