Obava ako príčina brzdy vo vzdelávaní

Manažment školy v praxi č. 6/2020 - Zotrvávanie na klasických prístupoch nesúvisí len s nezáujmom, nevedomosťami, neochotou meniť zaužívané. Na základe štúdia literatúry, skúmania edukácie (VEGA a KEGA – diferenciácia vo vyučovaní, motivácia, neurovedné aspekty edukácie), ale aj na základe rozhovorov s učiteľmi sme toho názoru, že príčiny spočívajú aj v ich obavách pred novým, v ich myslení a v postojoch k novému. 

Ide o tzv. vnútorné činitele, ktoré vyplývajú z pohľadu učiteľa na nové možnosti, nedôveru k novému, ba aj strachu z neznámeho.

Príčiny zotrvávania v tradičných prístupoch vzdelávania

Zotrvávanie učiteľa na zaužívanom je často ovplyvnené presviedčaním seba samého o tom, že:

• doteraz pracuje dobre, spĺňa čo sa očakáva a niečo nové nemôže byť lepšie a efektívnejšie,
• nové metódy a formy práce môžu byť aj lepšie, ale nemá istotu, či sa v realite novosť skutočne osvedčí, či výsledky budú naozaj lepšie,
• je zbytočné hľadať a zavádzať niečo nové, keď staré máme vyskúšané a osvedčené a všetka doterajšia práca priniesla žiaduce výsledky,
• zmeny sú potrebné a možné, ale nie je to úloha učiteľa, očakáva námety, pokyny, usmernenia a pod.,
• zmeny sú potrebné, ale obáva sa, že zmenou doterajšej práce mu pribudne oveľa viac práce, preto zotrváva na zaužívanom.

Obava z nového, obava zo zlyhania

Nielen myslenie a presviedčanie seba samého o niečom dobrom sú brzdou inovácií. Významný a negatívny vplyv na zavádzanie inovácií do života má aj obava z nového, obava zo zlyhania a pod. Prejavuje sa to najmä ako:

• strach a neistota z neznámeho – učiteľ sa obáva, či práca s doposiaľ menej využívanými alebo vôbec nevyužívanými prístupmi k edukácii prinesie žiaduce výsledky, preto radšej neexperimentuje,tento prístup, resp. postoj často vnímame aj ako nezáujem o inovovanie činností,
• vplyv negatívnych, nedobrých skúseností – tie môžu byť vlastné (učiteľ skúšal nové prístupy k edukácii a nedostavili sa očakávané výsledky) alebo sprostredkované (učiteľ sa stotožnil so sprostredkovanými informáciami bez toho, aby vyskúšal nové),
• presvedčenie, že nové neprináša výsledky – uvádzanie inovácií potrebuje istý čas, výsledky sa nedostavujú ihneď (aj učiteľ, aj žiaci si potrebujú zvyknúť na nové, predstavme si, že žiak sa doposiaľ neučil alebo len veľmi málo v skupine, nemal dostatok príležitostí na riešenie divergentných úloh atď.), výsledky inovácií nie sú hneď viditeľné, preto učiteľ v nich nepokračuje, neskúša rôzne možné variácie,
• neochota a strach zbaviť sa niečoho, na čo je učiteľ zvyknutý a čo prináša uspokojivé výsledky – toto je jeden z veľmi podstatných inhibítorov všetkých inovácií, spokojnosť s dosahovaným,
• obava zo zníženia kreditu osobnosti – doterajšie výsledky práce sú v podstate akceptované, no môže sa stať, že inovácie neprinesú hneď žiaduce výsledky, učiteľ to môže vnímať a uvažovať tak, že to zníži dôveru voči jeho práci, a tak radšej ostane pri zaužívanom,
• konformizmus ako jeden z možných nepriateľov inovácií – pojem „možných nepriateľov“ sme uviedli zámerne, pretože konformizmus môže byť ponímaný aj v kladnom zmysle, v negatívnom zmysle ho vnímame ako prispôsobenie a neochotu meniť zaužívané, ktoré sa môže prejavovať v kolektíve alebo aspoň u niektorých jedincov v kolektíve a príklon k ich názorom, postojom a pod.,
• obava z nezvládnutia rôznych digitálnych technológií – tie sú v súčasnosti integrálnou súčasťou inovácií, aj keď sa v ostatných rokoch situácia v tejto oblasti značne zlepšila, sú ešte učitelia, ktorí majú istý rešpekt pre technológiami a najviac dôverujú sebe a svojim činnostiam.

J. Adams (2004) hovorí a štyroch príčinách, ktoré blokujú inovatívne prístupy k vyučovaniu:

• emočné blokovanie - kritické hodnotenie už vo fáze vytvárania nápadov, nereálne hodnotenie rizík nápadu a neochota nechať nápady dozrieť,
• blokovanie vnímania - stereotypy, selektívne využívanie zmyslových dojmov a neschopnosť vnímať problém z rôznych hľadísk,
• kultúrne prekážky - nedostatok spätnej väzby a dodržiavanie tradícií,
• intelektuálne a expresné bloky - fixácia iba na jednu alebo na niektoré vybrané stratégie vyučovania.

Uvedenými pohľadmi učiteľov nekritizujeme, ale ani neobhajujeme. Vnímame ich ako isté psychologické zábrany, ktoré možno aj pôsobením vedenia školy a kolektívu učiteľov prekonávať. Každý učiteľ si musí uvedomovať, že inovatívnu školu robia inovatívni učitelia. To nie je len požiadavka dneška, ale najmä budúcnosti.

Viac v článku: Obava ako príčina brzdy vo vzdelávaní v Manažmente školy v praxi č. 6/2020