Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Intelektuálna odvaha, intelektuálna zbabelosť a unáhlenosť

Kategória: Aktuality Autor/i: doc. PhDr. PaedDr. Martina Kosturková, PhD.

Vyberáme z časopisu Didaktika č. 3/2022

Každý deň sa stretávame s rôznymi emóciami, ktoré ovplyvňujú naše rozhodnutia. To, či im dokážeme podľahnúť, alebo ich korigujeme, určuje sila našej intelektuálnej odvahy. Intelektuálna odvaha je cnosť, ktorá sa prejavuje ako vedomie potreby čeliť a spravodlivo riešiť myšlienky, ku ktorým máme silné negatívne emócie a relevantné argumenty s racionálnymi odôvodneniami. Silný spravodlivý mysliteľ neprijíma informácie pasívne, ale ich do hĺbky skúma, sám určuje, čo má preňho zmysel. Pri tejto cnosti evidujeme minimálne dve spoločnosťou tolerované odchýlky: (1) Keď si človek intelektuálnu odvahu zamieňa s egocentrickou sociálnou zvyklosťou kritizovať všetko a všetkých bez relevantných argumentov a bez ohľadu na dôsledky, (2) Keď intelektuálna odvaha je sankciovaná. Intelektuálna odvaha je jednou z cností kritického spravodlivého mysliteľa, ktorá by mala byť podporená v edukácii.

Rozumný človek podľa Aristotela (preklad diela z roku 2021; Aristoteles, 2021, in Kosturková, M., 2022) disponuje cnosťou – zámerne zvoleným stavom, ktorý udržuje stred. Tento stred existuje medzi dvoma krajnosťami, z ktorých jedna je v nadbytku a druhá v nedostatku. Intelektuálna odvaha stojí medzi dvoma neresťami; medzi nedostatkom, ktorý sa vyznačuje napr. zbabelosťou a medzi prebytkom, ktorý sa prejavuje ako unáhlenosť bez reflexie dopadu na vlastné konanie. Odkaz Aristotela znie jasne, a to, že máme dávať prednosť stredu a nikdy nie nadbytku či nedostatku. Stredom je to, čo určuje správny úsudok, pričom je zreteľne zdôraznený pojem spravodlivosť. Intelektuálna odvaha v problematike kritického a morálneho myslenia je veľmi dôležitá vzhľadom na informačnú explóziu a intelektuálny tlak z každej strany. Nemôžeme si dovoliť byť pasívnymi príjemcami informácií, pretože v súčasnej spoločnosti aj najbystrejšie mysle sa môžu veľmi rýchlo stať obeťami manipulácie.

C. R. Rate et al. (2007) odvahu definovali ako:

  • úmyselnú aktivitu,
  • vykonanú po dôkladnom uvážení,
  • zahrňujúcu objektívne a podstatné riziko pre aktéra,
  • s primeranou motiváciou dosiahnuť ušľachtilý a dobrý cieľ.

Definícia zahŕňa prosociálne aspekty a štyri nosné piliere: zámer, uvažovanie, osobné riziko, prosociálnu motiváciu. Intelektuálnu odvahu prejavujeme vtedy, keď sme ochotní utrpieť potenciálnu stratu alebo ujmu v záujme nejakého dobra – keď súdime, že sa oplatí podstúpiť určité riziko (Intellectual Virtues Academy, 2022).

Odborníci uvádzajú minimálne šesť druhov odváh:

  1. Fyzická odvaha – rozvoj fyzickej sily, odolnosti a uvedomelosti (statočnosť s rizikom ublíženia si na zdraví).
  2. Sociálna odvaha – riziko spoločenských rozpakov alebo vylúčenia, neobľúbenosti alebo odmietnutia.
  3. Intelektuálna odvaha – rozlišovať a hovoriť pravdu.
  4. Morálna odvaha – robiť správnu vec, najmä vtedy, keď riziká zahŕňajú hanbu, odpor alebo nesúhlas iných.
  5. Emocionálna odvaha – otvára pocity celého spektra pozitívnych emócií s rizikom, že narazíme na tie negatívne (silno korešponduje so šťastím).
  6. Duchovná odvaha – keď zápasíme s otázkami o viere, zmysle života a pod.

Intelektuálna odvaha, intelektuálna zbabelosť a unáhlenosť

Intelektuálna odvaha sa na jednej strane ocitá v kontraste so zbabelosťou, kedy jedinec nemá odvahu sa vyjadriť alebo konať (aj keď disponuje relevantnými dôkazmi), na druhej strane jej kontrastom môže byť unáhlenosť. Dopady môžu byť rôzne. To, čo je v intelektuálnej odvahe podstatné, je neklamať seba samých, dôkladne byť ochotný spochybňovať všetky svoje domnienky a byť kritickým mysliteľom v pravom slova zmysle, t. j. silným kritickým mysliteľom (nepoužívať kritické myslenie na manipuláciu).

Intelektuálnu odvahu si mnohí mýlia so schopnosť odvážne kritizovať všetko a za každú cenu (v tomto chápaní však ide o vlastnosť absolútne nekritického človeka). Hlavne v odbornej oblasti by človek nemal podceňovať ani preceňovať svojich kolegov či študentov.

Ak chce človek prejaviť intelektuálnu odvahu, odporúčame:

  • zvážiť všetky okolnosti,
  • mať v danej problematike prehľad,
  • neprijímať hotové informácie, ale
  • kriticky informácie skúmať z viacerých hľadísk, zaoberať sa spravodlivým spôsobom myšlienkami, názormi bez vlastných negatívnych emócií.

Za dôležité sa považuje to, aby sa človek nebál odmietnuť iný názor, tvrdenie a pod., ak má na to dostatočné dôvody a argumenty. Cnosť intelektuálnej odvahy súvisí s kognitívnou zrelosťou, čo je jedna z najdôležitejších dispozícií kriticky spravodlivého mysliteľa. R. Paul a L. Elderová (2014) intelektuálnu odvahu vo všeobecnosti charakterizujú ako schopnosť postaviť sa voči myšlienkam, presvedčeniam, stanoviskám, ku ktorým máme silné negatívne emócie tak, že ich dokážeme spravodlivo posúdiť.

Viete si predstaviť, že by ste žili bez emócií? Evoluční psychológovia považujú emócie za kľúčový nástroj, ktorý pomohol ľuďom prežiť. Emócie nás informujú o tom, či je niečo príjemné, nepríjemné, nebezpečné a pod. Učia nás, ktoré situácie vyhľadávať, a ktorým sa vyhýbať (Medalová, K., 2015).

Opakom intelektuálnej odvahy je intelektuálna zbabelosť, strach z myšlienok, ktoré sa nezhodujú s myšlienkami konkrétneho jedinca. Ak človeku chýba intelektuálna odvaha, bojí sa zvažovať iné myšlienky, presvedčenia, stanoviská, pretože ich vníma ako nebezpečné. Cíti sa osobne ohrozený niektorými myšlienkami, predovšetkým tými, ktoré sú v konflikte s jeho identitou (obrázok 1).

Obr. 1: Intelektuálna odvaha & intelektuálna zbabelosť, zdroj: Paul R. W. & Elder, L. 2014, s. 31

Intelektuálna odvaha znamená byť skôr vnútorne motivovaný učiť sa, klásť otázky a hľadať spravodlivé odpovede (alebo riešenia).

Kriticky morálne zodpovedná osoba potrebuje intelektuálnu odvahu v profesijnom aj osobnom živote. Absencia intelektuálnej odvahy napr. spôsobuje, že nemáme odvahu spochybniť presvedčenia, ktoré majú naši kolegovia, ale my s nimi nesúhlasíme. Nie sme potom schopní ani spochybniť etiku ich rozhodnutí či ich správanie sa v práci z morálneho hľadiska.

Najčastejšou príčinou absencie intelektuálnej odvahy je strach z možného odmietnutia inými (v prípade, že spochybníme ich presvedčenie). Protireakciou na intelektuálnu odvahu je často deštruktívna sila – zastrašovanie (strach je prvou formou intelektuálnej zbabelosti). Najlepší spôsob formovania osobnej odvahy (nie z hľadiska obsahu myšlienky, ale z hľadiska procesu) je, vedieť, ako ju dosiahnuť, napr. budeme sa stotožňovať iba s tým, k čomu sme dospeli aj vďaka vlastnému presvedčeniu, pričom si uvedomíme, aké naň máme dôvody alebo dôkazy. Odvaha spravodlivého kritického mysliteľa spočíva v zdokonaľovaní vlastného myslenia – vďaka nemu sa stáva rozumnejším.

„Ak veríš všetkému, čo si prečítaš, radšej nečítaj vôbec.“ Japonské príslovie

Stratégie rozvoja intelektuálnej odvahy a odporúčania

Pri diskusii o intelektuálnej odvahe sa nevyhneme najčastejším emóciám, ktorým by sme mali venovať pozornosť: hnev, strach a stres. Hnev najčastejšie pociťujeme, keď si myslíme, že nás niekto oklamal, zachoval sa voči nám nefér, keď sa cítime nedocenení a pod. Psychológovia odporúčajú emóciu odpozorovať a presne pomenovať. Potom emóciu treba prijať a pracovať s ňou, aby nestála v ceste.

Hnevať sa na seba alebo ostatných je v poriadku. Ubližovať svojim hnevom sebe alebo ostatným v poriadku nie je (Neuschlová, V., 2020).

Stratégie eliminujúce silné emócie

Zručnosti emocionálnej regulácie a zručnosti súvisiace s efektívnym zvládaním silných emócií sú dôležité interpersonálne a intrapersonálne zručnosti. Veľmi dobre vieme, že veci povedané v hneve sa nedajú zobrať späť. Častokrát ani rozhodnutia urobené v hneve nemajú veľa spoločné s racionálnym úsudkom. Preto potrebujeme zvládať vlastné emócie, aby sme mohli využiť vlastný potenciál racionálne a s odvahou. Odborníci v programe múdrosti a pohody na University of Virginia (UVAHealth, 2022) uvádzajú konkrétny návod.

Technika:

  1. Uznajte svoj pocit. Všimnite si a identifikujte skutočnosť, že boli spustené silné emócie. Človeku pomáha identifikovať ich pomocou slov: „Som nahnevaný“, „Som smutný“ a pod.
  2. Pauza. Prestaňte konať na základe pocitu. Zamerajte sa na dýchanie. Trikrát sa zhlboka nadýchnite a počítajte do 10, potom sa znova nadýchnite a počítajte do 10.
  3. Uzemnite sa. Keď prežívate silné emócie, často strácate kontakt so svojím fyzickým telom. Upriamte pozornosť na to, kde máte nohy, ruky, na čom sedíte a pod.
  4. Preskúmajte pocity vo svojom tele. Zamerajte sa na daný pocit. Aký je to pocit?
  5. Preskúmajte myšlienky. Určité myšlienky sú spojené s vašou konkrétnou emóciou; často začínajú slovom: „Ako by mohol...?“ Identifikujte tieto myšlienky, a potom sa ich zbavte. Zbavte sa napr. aj kontrafaktového myslenia. Nezapleťte sa do svojho osobného príbehu. Keď sa cítite ohromení emóciami, je ťažké racionálne premýšľať. Najlepšie je vymaniť sa z danej situácie tým, že si osviežite tvár vodou, napijete sa vody, alebo si urobíte rýchlu prechádzku.

Podľa odborníkov z programu existujú silné dôkazy, že naučiť sa efektívne regulovať emócie je adaptívna a dôležitá zručnosť a môže znížiť stres a fyzické poruchy súvisiace so stresom. Efektívne zvládanie silných emócií je spojené aj s efektívnejšími medziľudskými interakciami a facilitáciou cieľov.

Psychológovia odporúčajú ďalšie stratégie, ktoré pomôžu človeku vyrovnať sa so silnými emóciami:

  1. Povedzte pozitívne veci sebe a ostatným, napr. „Ja to zvládnem“, „Snažím sa zo všetkých síl“.
  2. Snažte sa zachovať dobrý zmysel pre humor.
  3. Myslite na veci, za ktoré ste vďační.
  4. Vytrvalosť je najlepší spôsob, ako vyriešiť problémy a vyhnúť sa zlyhaniu.
  5. Rozpoznajte pozitíve pocity – dobré veci o sebe a zmeny k lepšiemu.
  6. Pokúste sa vyhnúť veciam, ktoré môžu situáciu zhoršiť.
  7. Stratégie, ktoré pomáhajú predchádzať emocionálnej zraniteľnosti zahŕňajú: dostatok spánku, pravidelné jedenie, zdravý životný štýl a cvičenie, vyhýbanie sa látkam, ktoré menia náladu.

Druhých ľudí vieme zmeniť len málokedy. To, čo dokážeme naozaj zmeniť, je náš postoj k situácii a druhému človeku (Neuschlová, V., 2020).

Stratégia morálnej odvahy

V súčasnej dobe mnoho ľudí (nielen učiteľov) má potrebu vysporiadať sa s neetickými, nebezpečnými alebo diskriminačnými praktikami. Na objasnenie prvkov morálnej odvahy O. Numminen et al. (2016) analyzovali viaceré odborné zdroje a dospeli k týmto atribútom: morálna integrita, zodpovednosť, čestnosť, obhajoba, odhodlanie, vytrvalosť a osobné riziko. Základnými zdrojmi boli: etická citlivosť, svedomie a skúsenosti.

Dôsledky zahŕňali osobný profesijný rozvoj a posilnenie postavenia:

  1. Vyhodnoťte okolnosti, aby ste zistili, či je v danej situácii potrebná morálna odvaha.
  2. Zistite, aké morálne hodnoty a etické princípy sú ohrozené alebo môžu byť ohrozené.
  3. Zistite, aké princípy treba v danej situácii vyjadriť a brániť – zamerajte sa na jednu alebo dve z kritickejších hodnôt.
  4. Posúďte, či je možné vydržať nepriazeň osudu – určite, aká podpora/zdroje sú k dispozícii.
  5. Vyhnite sa kameňom úrazu, ktoré by mohli brániť morálnej odvahe, ako sú obavy alebo premýšľanie vedúce k uvažovaniu o morálnej odvahe v danej situácii.
  6. Pokračujte v rozvíjaní morálnej odvahy prostredníctvom vzdelávania, školenia a praxe (Kidder, R. M., 2005).

V. D. Lachman (2010) na posilnenie učenia a schopnosti konať s morálnou odvahou odporúča stratégiu CODE:

  • C (courage) – odvaha byť morálnym;
  • (obligations to honor) – povinnosť ctiť si to, čo je správne urobiť;
  • (danger management) – zvládanie hnevu - čo potrebujem na zvládnutie hnevu alebo strachu;
  • E (expression and action) – vyjadrenie a konanie; aké kroky musím urobiť, aby som si zachoval integritu.

Stratégia – Harknessová trieda

Ak chcete prosperovať na pracovisku, ktoré je definované zmenami, je nevyhnutné neustále sa vzdelávať. Tento druh učenia si vyžaduje smelé myslenie, ktoré víta neznáme a oceňuje výhody riskovania. Pod pojmom riskovanie autor metódy myslí intelektuálne riskovanie: ochota skúšať nové veci, produktívne bojovať a učiť sa pokusom a omylom. Termín, ktorý môže byť užitočný pri pochopení toho, ako sa integruje riskovanie a sebariadené učenie, je intelektuálne podnikanie. Tento výraz, pôvodne vytvorený na Texaskej univerzite v Austine, prepožičiava meno úspešnému absolventskému programu, ktorý má pomôcť študentom premýšľať nad rámec svojich zvolených disciplín, zapojiť sa do akademického vzdelávania vo svete a využiť podnikateľské myslenie na vedenie svojej kariéry.

Ak chcete vidieť intelektuálne riskovanie, stačí navštíviť učebňu Harkness. Pre tínedžera zahŕňa riadenie akademickej hodiny diskusiou s rovesníkmi rizikom. Priniesť autentický hlas, zdieľať vedomosti a nevedomosť, otvoriť sa spätnej väzbe – to všetko zahŕňa riziko a odvahu. Harkness je spôsob, s ktorým sa študenti môžu cítiť pohodlne a oslavovať riskovanie zo dňa na deň. Toto problémové učenie učí študentov riešiť neznáme hádanky, kreatívne myslieť a prijímať chyby ako súčasť objavovania. Okrem školského programu je dôležitá aj jej intelektuálna kultúra. Konverzácia je oveľa lepšia, keď študenti presadzujú svoje myšlienky a s úctou vedia aj nesúhlasiť (Ogle, B., 2019).

Záver

Edukanta s kritickým myslením spoznáme tak, že prejavuje intelektuálnu odvahu. Mnohí tradiční učitelia to neraz považujú za drzosť; niekedy na odvážnych edukantov zazerajú s neúctou. Rozumieme tomu, pretože tradičný priestor neponúka možnosti na riskovanie a budovanie odvahy. Častokrát to učitelia argumentujú tým, že popri tomu, čo všetko treba na vyučovacej hodine stihnúť, sa to jednoducho nedá. Pre niektorých najlepšie je, keď sú edukanti ticho, nič nechcú, nekladú otázky. Mali by sme mať na zreteli, že myseľ sama od seba intelektuálnu odvahu rozvíjať nebude. Kritický a morálny mysliteľ musí mať vedomosť a ochotu skúmať presvedčenia, spochybňovať názory prostredníctvom disciplinovaného myslenia, a pritom si musí byť istý, že toto prostredie zabezpečené má aj zo strany učiteľa, aby sa nestalo, že za odvahu dostane trest. Myslíme tým intelektuálnu odvahu (aktivity na jej podporu), ktorá zahŕňa možnosť čeliť myšlienkam a spravodlivo riešiť presvedčenia, ku ktorým sa viažu silné emócie. Patrí tu aj rozvoj zručnosti, ako správne čeliť nesúhlasu so skupinou alebo jednotlivcom, ktorý má nesprávne myšlienky. Možno sa tu vynára diskusia, čo patrí do kategórie „nesprávne“. Ide o myšlienky, ktoré sú nebezpečné, absurdné a používajú sa jednotlivcom (alebo skupinou) ako „racionálne opodstatnené“. Najvyšším princípom je „konať dobro a vyhýbať sa zlu“. Edukanti v tomto kontexte by mali mať možnosť demonštrovať pochopenie intelektuálnej odvahy na konkrétnom príklade, skúmať všetky presvedčenia a spravodlivo ich hodnotiť bez ohľadu na populárnosť. To, čo by sme mali edukantov naučiť je, aby sa stali integrálnymi a autonómnymi osobnosťami.

Príspevok je súčasťou riešenia projektu KEGA č. 025PU-4/2020 s názvom - Rozvoj morálneho a kritického myslenia študentov v učiteľských študijných programoch.

LITERATÚRA:

  1. Aristoteles. 2021. Etika Níkomachova. Praha: Vydal Petr Rezek. 303 s. ISBN 978-80-86027-44-9.
  2. Kidder, R. M. 2009. How good people make tough choices: Resolving the dilemmas of ethical living. New York: Simon & Schuster. 255 s. ISBN 978-0-06-174399-3.
  3. Kosturková, M. 2022. Integrita kritického a morálneho myslenia v problematike cností a vo výskume. Prešov: Rokus. 164 s. ISBN 978-80-8238-004-3.
  4. Lachman,V. D. 2010. Strategies necessary for moral courage. In OJIN: The Online Journal of Issues in Nursing, vol. 15, no. 3, Manuscript 3.
  5. Medalová, K. 2015. Dve cesty spracovania emócií v mozgu. [online]. [2022-04-03]. Retrieved from: www.mentem.sk.
  6. Neuschlová, V., 2020. Hnev a empatia – časté emócie v krízovom manažmente. [online]. [2022-04-03]. Retrieved from: https://www.podnikajte.sk/manazment-a-strategia/empatia-emocie-krizovy-manazment.
  7. Numminen, O. et al. 2016. Moral courage in nursing: A concept analysis. In Nursing Ethics, vol. 24, no. 8, pp. 878 – 891.
  8. Ogle, B. 2019. Intellectual Courage in Today´s Students. [online]. [2022-04-03]. Retrieved from: https://www.pacificridge.org/news-detail?pk=1007816.
  9. Paul, R. a Elder, L. 2014. Critical Thinking: Tools for Taking Charge of Your Professional and Personal Life. United Kingdom: Rowman & Littlefield. ISBN 978-1-5381-3952-3.
  10. Rate, C. r., et al. 2007. Implicit theories of courage. In Journal of Positive Psychology, vol. 2, no. 2, pp. 80 – 98.
  11. Intellectual Virtues Academy, 2022. Intellectual courage. [online]. [2022-04-03]. Retrieved from: https://www.ivalongbeach.org/community/blog/posts-on-master-virtues/110-intellectual-courage.
  12. UVAHealth. 2022. Wisdom & Wellbeing Program. [online]. [2022-04-03]. Retrieved from: https://www.medicalcenter.virginia.edu/wwp/positive-practices-to-enhance-resilience-and-improve-interpersonal-communication-individual-techniques-1/communication-techniques/dealing-with-strong-emotions/.

Zdroj: Didaktika č. 3/2022


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk