Vysokoefektívne učenie a bezpečná klíma v škole

Teória prirodzených ľudských potrieb

Stanovenie podmienok pre efektívne učenie vychádza z rôznych psychologických výskumov ľudského správania. Jedným z dôležitých zdrojov je aj teória prirodzených ľudských potrieb Abrahama Maslowa, ktorá sa opiera o zistenie, že ľudské potreby sa hlásia o slovo postupne, preto sú zoradené do hierarchického systému v tvare pyramídy. Do jej základne sú umiestnené potreby, ktoré sú najdôležitejšie pre fyzické prežitie človeka a na vrchole sú potreby, ktorých uspokojovanie znamená napĺňanie ľudstva. Podľa tohto princípu musia byť najprv uspokojené potreby umiestnené v dolnej časti pomyselnej pyramídy a až potom sa ozývajú potreby umiestnené vyššie. 

Obr. 1: Teória usporiadania ľudských potrieb podľa A. Maslowa

Prvé miesto u každého človeka patrí fyziologickým potrebám. Máme ich všetci, líšime sa však v miere a v spôsobe ich uspokojovania. Patria k nim napríklad potreby prijímania potravy, tekutín, dýchania a vylučovania, primeranej teploty, pohybu, aktivity a odpočinku.Ak niektorá z týchto potrieb nie je uspokojená, môže sa to preniesť aj do nášho správania. Sme podráždení, zmätení, máme poruchy pozornosti, môže sa prejaviť určitá agresia, pasivita až apatia. Rovnaké prejavy sa dajú spozorovať aj u detí v škole, ak sú nároky vyučovacieho procesu v rozpore s ich prirodzenými fyziologickými potrebami. Po uspokojení základných fyziologických potrieb nasleduje potreba bezpečia, ktorá je základnou podmienkou efektívneho učenia. Zaraďujeme k nej napríklad potreby ochrany, istoty, stálosti, poriadku vo svete vecí a ľudí. Máme potrebu vyhýbať sa chaosu, ohrozeniu, násiliu, niečomu neznámemu, či nezvyčajnému, čo vyzerá ohrozujúco.

K uspokojovaniu potreby bezpečia potrebujú mať deti pocit, že sa veci dejú predvídateľným spôsobom, že platí určitý princíp, pravidelnosť, štruktúra, poriadok, ktorý dáva nejaký zmysel, a že sa dá ľuďom dôverovať.

Pre deti je dôležité stanovenie hraníc a pravidiel, ktoré sú zmysluplné a pevné. „V budovaní spolupatričnosti, vzťahov dôvery a úcty medzi deťmi navzájom, vo vytváraní bezpečnej klímy v triede je základ transformácie školy a cesta k efektívnejšej výuke“ (Nováčková, 2012).

Vysoko efektívne učenie

V súčasnosti sa na potrebu vytvárania bezpečnej školskej klímy kladie zvýšený dôraz aj v základných pedagogických dokumentoch. Vzniká množstvo iniciatív, ktoré sa usilujú o poskytnutie inšpirácii v metodických postupoch pri budovaní neohrozujúceho, zmysluplného a podnetného školského prostredia..

Na Slovensku je od roku 1992 úspešne realizovaný inovačný program Vysoko efektívne učenie (ďalej len „VEU“)v minulosti uvádzaný aj ako Integrované tematické vyučovanie (ITV). Autorkami tejto pedagogickej koncepcie sú Susan Kovaliková a Karen Olsenová (USA), obsahovým garantom na Slovensku je Asociácia S. Kovalikovej – Vzdelávanie pre 21. storočie (ASK) so sídlom v Bratislave.

Vysoko efektívne učenie je overeným komplexným inovačným programom, ktorý rozvíja osobnostno-sociálne spôsobilosti žiakov a ich tvorivosť.

Experimentálne overovanie prebiehalo na ZŠ J. A. Komenského (dnes ZŠ A. Dubčeka) v Bratislave od roku 1992 do roku 2001. Jeho výsledky preukázali okrem iného aj zlepšenie sociálnej klímy v triedach na základe metodiky rozvíjania osobných a sociálnych spôsobilostí, označovaných aj ako životné alebo sociálne zručnosti. (Marušincová, 2001). V procese hľadania inovačných humanizujúcich prvkov vyučovania a prostriedkov na zlepšovanie sociálnej klímy v triedach, priniesol práve tento model presné metodické postupy, ktoré pomáhajú pedagógovi vytvárať vhodné podmienky pre efektívne učenie.

Základné princípy VEU

Základné princípy VEUpodľa autorky S. Kovalikovej (1996) tvoria tri navzájom sa prenikajúce oblasti:

1. Biológia učenia a neuropsychologické výskumy mozgu posledných desaťročí – Podmienkou pre efektívne učenie je spolupráca mozgu a celého tela. Je preukázané, že náš mozog a celé telo pracujú ako integrovaný učiaci sa systém. Výskumy tak podopierajú tvrdenia východných náuk o význame pohybu a dýchania pre naladenie na učenie.
2. Vyučovacie postupy - VEU uprednostňuje spolupracujúce stratégie, teda kooperatívne učenie. Deti sa učia navzájom, v rôznych skupinách. Majú tiež možnosť vybrať si svoj spôsob učenia sa. Učiteľ vystupuje viac v úlohe facilitátora, usmerňovateľa procesu poznávania, a nie ako jediný znalec a zdroj informácií.
3. Rozvoj kurikula ─ Vyučovanie prebieha podľa plánu, programu, zostaveného učiteľom. Charakteristické je celostnosťou, zmysluplnosťou, tesným prepojením na reálny svet. Využívajú sa možnosti učenia priamo v realite, možnosti získania priamych zážitkov. Jednotlivé poznatky sa nesprostredkovávajú izolovane, ale učivo sa preberá v súvislostiach zosúladené do vyučovacích tém.

Realizácia troch základných princípov sa uskutočňuje vytváraním mozgovo súhlasného prostredia s neprítomnosťou ohrozenia a podporujúcim prostredím, ktoré podnecuje efektívne učenie v prepojení s ďalšími postupne zavádzanými zložkami, akými sú: zmysluplný obsah, možnosť výberu, adekvátny čas na prácu, obohatené prostredie, spolupráca ako hlavná vyučovacia stratégia, okamžitá spätná väzba, cielený pohyb (učenie celým telom), dokonalé zvládnutie učiva a jeho použitie v skutočnom živote (v zmysle najlepšieho osobného výkonu). Zavedením všetkých zložiek dochádza k synergickému efektu a zvýšeniu efektívnosti programu.

Stupne zavádzania VEU

Vysoko efektívne učenie si vyžaduje zmenu riadenia školy, jej otvorenie rodičom a širšej verejnosti. Učenie (sa) v programe VEU je prepojené s každodenným životom. Súčasťou je participatívne, zážitkové, kooperatívne učenie, ktoré účinne rozvíja osobnostné a sociálne kompetencie žiakov.

Model VEU je medzi pedagógmi využívaný aj vďaka jeho flexibilite tzn. možnosti zavádzať ho postupne (5 stupňov), prípadne využívať jeho prvky, ktoré rozvíjajú kľúčové kompetencie žiakov. Jednotlivé stupne na seba nadväzujú a predstavujú postupne sa zvyšujúcu kvalitu. Každý ďalší stupeň vychádza z charakteristiky predchádzajúceho stupňa, ktorú rozvíja. Nie je vhodné zavádzať vyšší stupeň, keď nie je zavedený nižší. V pedagogickej praxi však nemožno (a ani to nie je potrebné) jednotlivé stupne striktne oddeľovať, pretože ide o kontinuálny proces, ktorý môže trvať 3 až 5 rokov.

Proces zmeny vedenia triedy a vyučovacieho procesu sa v tomto modeli začína prvým stupňom tzn. vytvorením základov pre efektívne učenie. V triede je budované neohrozujúce prostredie uplatňovaním pozitívneho riadenia triedy a metodiky rozvoja sociálnych a osobnostných kompetencií ako súčasti kurikula. Vytvárajú sa základy pre kooperatívne učenie, v ktorom žiaci začínajú preberať zodpovednosť za svoje správanie prostredníctvom používania životných zručností.

Hlavnými nástrojmi pozitívneho riadenia triedy a vytvárania pozitívnej sociálnej klímy sú v procese VEU:

• celoživotné pravidlá a
• životné zručnosti.

Sú sociálnymi cieľmi, ktoré platia pre deti aj dospelých. Zavádzajú sa postupne od prvých spoločných dní v škole. Ich nácviku sa venuje dostatočný priestor (tri až štyri týždne) a ich uplatňovanie v skupine sa dôsledne sleduje a vyhodnocuje. Každé pravidlo sa precvičuje osobitne dovtedy, kým sa pre deti nestane prirodzenou súčasťou ich správania.

Celoživotné pravidlá tvoria základ pre efektívne fungujúce spoločenstvo v triede a sú nevyhnutnou podmienkou kooperatívnej práce nielen v súvislosti s VEU. Medzi tieto pravidlá patria:

• aktívne počúvanie – sústredené počúvanie so zámerom pochopiť,
• pravdivosť – robím to, čo hovorím, som úprimný, hovorím pravdu,
• dôvera – správam sa zodpovedne, aby mi ľudia mohli dôverovať, plním svoje sľuby,
• úcta (nevysmievanie sa, nezhadzovanie) – ku každému sa správam s úctou, nikomu sa nevysmievam a nikomu neubližujem, nevyvyšujem sa nad iných,
• najlepší osobný výkon – robím veci najlepšie, ako viem, snažím sa zlepšovať.

Celoživotné pravidlá úzko súvisia s ďalšími zručnosťami nazývanými ako životné zručnosti. Pôvodne vznikli ako nástroje na dosiahnutie najlepšieho osobného výkonu. Pomáhajú učiteľovi pri nedirektívnom riadení triedy. Žiaci ich využívajú aj pri sebahodnotení a posudzovaní svojich výkonov. Ide vlastne o nacvičené schopnosti človeka, ktoré potrebuje pre kvalitný a úspešný život. Tvoria otvorený systém, ktorý sa dotvára podľa potrieb danej skupiny. K základným životným zručnostiam patria napr. priateľstvo, starostlivosť, trpezlivosť, vytrvalosť, spolupráca, odvaha, iniciatíva, zdravý rozum, riešenie problémov, organizácia, zodpovednosť, či hrdosť. Každá zo životných zručností a celoživotných pravidiel má svoj vlastný piktogram, grafický symbol, ktorý môže byť vytvorený v spolupráci so žiakmi.

Metodika nácviku celoživotných pravidiel a životných zručností

Pre proces nácviku celoživotných pravidiel a životných zručností sa používa rovnaká metodika. Úspešnosť procesu rozvoja životných zručností je závislá od dokonalého zvládnutia celoživotných pravidiel. Tie tvoria prvú etapu budovania sociálnych kompetencií žiakov potrebných pre vytvorenie základov pre VEU.

V triede VEU:

• je vytvorená pokojná a priateľská atmosféra, ktorej pomáhajú presne určené pravidlá a vzájomné dohody,
• sa zvýrazňujú sociálne, demokratické a všeľudské hodnoty ako súčasť učenia, ktorými sú rozvíjané sociálne a osobné kompetencie žiaka,
• učiteľ vytvára dostatok priestoru pre rozvoj tvorivosti detí a ich sebaúctu,
• pri hodnotení sa zdôrazňuje dosahovanie osobného pokroku bez súťaženia a porovnávania sa s ostatnými,
• pri správnom určení kritérií hodnotenia výkonu, dokážu žiaci objektívne zhodnotiť svoju prácu, sú vedené tak, aby bol eliminovaný strach z neúspechu a zlyhania,
• učiteľ sav triede správa k deťom láskavo a priateľsky, modeluje svojím správaním životné zručnosti, ktoré u detí rozvíja a uplatňuje individuálny prístup k dieťaťu,
• učiteľ sa zúčastňuje výmeny skúseností z práce s ostatnými pedagógmi.

Príklad VEU z praxe

Niekoľkoročné skúsenosti pedagógov v Základnej škole Park Angelinum v Košiciachsú dôkazom toho, že pre proces zavádzania zmien je veľmi dôležité práve ich vzájomné zdieľanie. Všetci pedagógovia 1.stupňa tejto školy absolvovaním tréningového programu Vysoko efektívne učenie – základy, vedeného odbornou garantkou programu na Slovensku RNDr. T. Piovarčiovej (Asociácia S. Kovalikovej – Vzdelávanie pre 21.storočie na Slovensku), získali cenný priestor pre rozvíjanie svojich schopností pracovať s metodikou rozvoja životných zručností, facilitovaním učenia a vytváraním zmysluplného zážitkového učenia. Pravidelná vzájomná výmena skúseností s metodikou VEU znamená inšpirujúcu podporu a pomoc pri ceste zmeny týmto pedagógom.

Pre postupné zavádzanie neohrozeného prostredia podľa metodiky Vysoko efektívneho učenia u žiakov 1.stupňa bol v roku 2008 vytvorený školský projekt Dúhové kráľovstvo. Jeho cieľom je ponúknuť učiteľom 1. až 4. ročníka ZŠ Park Angelinum v Košiciach metodický postup zavádzania, rozvíjania a hodnotenia životných zručností v podmienkach primárneho vzdelávania. Zjednocuje výber zavádzania celoživotných pravidiel a životných zručností v jednotlivých ročníkoch a zároveň určuje spoločné školské aktivity, ktoré slúžia na vzájomnú prezentáciu dosiahnutej úrovne ich používania. Ich cieľom je aj propagácia životných zručností medzi rodičmi žiakov.

Prvý ročník – Rok dúhy: Dúhové kráľovstvosa stáva symbolom školského života. Žiaci si v spolupráci s učiteľkou vytvárajú spoločné triedne pravidlá a postupy. Prváci a ich rodičia sa postupne v Dúhovom kráľovstve zoznamujú s celoživotnými pravidlami VEU – aktívne počúvanie, pravdivosť, dôvera, nevysmievanie sa a najlepší osobný výkon a vybratými životnými zručnosťami – priateľstvo, starostlivosť, trpezlivosť. Spoločné hodnotenie dodržiavania pravidiel je motivované vyfarbovaním triednejdúhy. Vstup do kráľovstva Dúhy prebieha pomocou školskej slávnosti Imatrikulácie, kde sú pasovaní prváci za pážatáDúhového kráľovstva.

Druhý ročník – Rok rytierov: Po zvládnutí prvého roka školského života sa pážatá začínajú usilovať o získanie titulu rytierov. Každá trieda si na začiatku roka vyberie svojho rytiera, ktorý sa stáva maskotom a symbolom triedy. Vymyslí mu meno, určí jeho najdôležitejšie vlastnosti a schopnosti. Žiaci sa venujú upevňovaniu a rozvoju pravidiel a zručností z 1. ročníka a začínajú s cyklom rozvoja nových zručností – vytrvalosť, spolupráca a hrdosť. Proces hodnotenia je motivovaný cestou rytiera do Dúhového kráľovstva, ktorý sa pohybuje bližšie k cieľu. Na konci školského roka je zorganizovaná akcia Rytiersky turnaj, kde si žiaci na jednotlivých stanovištiach v spolupráci so staršími žiakmi preveria precvičované zručnosti. Cieľom turnaja je posilniť spoluprácu a spolupatričnosť k svojej triede. Turnaj nemá súťaživý charakter, do jednotlivých aktivít sú zapájaní postupne všetci žiaci v triede, ktorí sa usilujú podať najlepší osobný výkon.

Tretí rok – Rok kráľovských správcov: V treťom roku školského života sa predpokladá zvládnutie pravidiel a zručností z 1. a 2. ročníka u väčšiny žiakov, ku ktorým sa pridávajú ďalšie zručnosti – riešenie problémov, zvedavosť a zodpovednosť. Žiaci sa ako kráľovskí správcovia usilujú zlepšovať život v triede. Učia sa správne rozvíjať kritické myslenie v prospech triedy. Vedia oceniť pozitívne skutky svojich spolužiakov, pracujú na svojom sebazdokonaľovaní. Hodnotenie je motivované písaním Kroniky Dúhového kráľovstva, kde sú žiakmi stručne zaznamenávané pozitívne informácie o dodržiavaní pravidiel v triede, v škole, v meste. Školskou akciou pre hodnotenie získaných zručností je Rozprávková noc.Počas spoločne strávenej noci v škole zábavnou formou preukazujú dodržiavanie všetkých doteraz rozvíjaných životných zručností.

Štvrtý rok – Rok kráľov: Štvrtý ročník je záverečnou etapou života v Dúhovom kráľovstve. Začiatok školského roka sa nesie v duchu budovania nového kráľovstva. Každá trieda si vymyslí svoje vlastné kráľovstvo, zostaví erb, vymyslí zákony, spôsoby vládnutia. Po ďalšom upevnení životných zručností z predchádzajúcich rokov sa zavádzajú a rozvíjajú nové zručnosti – organizácia, odvaha a iniciatíva. Hodnotenie ich dodržiavania je motivované písaním Kráľovských denníkov. Žiaci si sami, alebo v skupinkách (2 až 4 žiaci) vytvárajú svoj vlastný záznam z dodržiavania pravidiel a zručností. Záverečná školská akcia Kráľovská rozlúčka je rozlúčkovou slávnosťou žiakov s Dúhovým kráľovstvom a 1. stupňom školskej dochádzky za prítomnosti rodičov a vedenia školy.

Projekt Dúhové kráľovstvo poskytuje priestor pre nácvik, rozvoj, upevňovanie a hodnotenie životných zručností. V prepojení s ďalšími aktivitami je významným nástrojom aj pri budovaní imidžu a kultúry školy. Práca s rozvojom životných zručností pokračuje aj na 2. stupni vo forme ďalších, na seba nadväzujúcich školských projektov. Získané zručnosti si môžu žiaci od 6. ročníka prakticky rozvíjať a overovať aj v rámci projektu Rovesníckej mediácie. Uplatňovanie metodiky rozvoja životných zručností ako dôležitých sociálnych kompetencií žiakov a pedagógov, tvorí zmysluplne nastavenými pravidlami, základný pilier bezpečnej a efektívnej edukácie.