Sebareflexia predstavuje pre učiteľa cenný nástroj pre neustály profesijný rozvoj. Pravidelný pohľad späť na vlastnú výučbu a interakciu so žiakmi umožňuje učiteľovi lepšie porozumieť tomu, čo funguje a čo je možné zlepšiť. Táto introspektívna prax nám umožňuje analyzovať naše pedagogické rozhodnutia, reakcie na rôzne situácie a spôsob, akým sa budujú vzťahy v triede. Cez reflexiu môžeme objaviť nové spôsoby, ako zvýšiť záujem žiakov efektívne komunikovať a zvyšovať kvalitu výučby. Je to cesta k stále sa zdokonaľujúcemu vzdelávaniu a vytváraniu lepšieho prostredia pre vývoj žiakov.

Podľa Hupkovej (2004) je sebareflexia istým druhom sebapoznávania a sebazdokonaľovania človeka, ktorá pomáha rozvíjať psychickú kultúru, zvyšuje pravdepodobnosť sebanáhľadu i odhodlania korigovať negatívne stránky vlastnej osobnosti. Petlák (2000) spája sebareflexiu so sebazdokonaľovaním tým, že píše o sebazdokonaľovaní ako o sústavnom štúdiu najnovších poznatkov v profesii, ktorú vykonávame, ale aj sústavné prehodnocovanie vlastnej práce, čiže sebareflexia.

Z hľadiska kompetencií učiteľa možno sebareflexiu považovať za špecifickú reflexívnu kompetenciu učiteľa, chápanú ako mieru pripravenosti učiteľa reflektovať a hodnotiť pedagogické konanie, ktoré zahŕňa aj schopnosť diagnostikovať vlastnú činnosť a vyvodiť z nej isté závery pre ďalšie konanie (Průcha, 2002).

Švec (1997) ďalej vymedzuje sebareflexiu ako pedagogickú kompetenciu, resp. predpoklad profesionálneho rozvíjania študentov a učiteľov, ako vnútorný proces, ktorý pomáha uvedomovať si svoje konanie, myslenie, názory, postoje, ale i porozumieť nevedomým obsahom našej mysle, resp. ako vnútorný dialóg. Táto profesionálna sebareflexia, ktorá má viesť učiteľa k zmenám v jeho myslení a správaní, je vlastne jeho vnútorným dialógom. Pri tomto dialógu si učiteľ uvedomuje svoje pedagogické myslenie, postoje (ku škole, vzdelávacím programom, žiakom, triedam, kolegom, rodičom atď.), spôsoby (so žiakmi, kolegami a rodičmi v bežných, ale aj problémových situáciách) a emócie. Uvedomenie umožňuje porozumieť pedagogickým situáciám, ale aj sebe samému. Sebareflexia je východiskom hlbšieho sebapoznania a zdrojom autoregulácie ďalšieho profesionálneho vývoja (Švec, 1997).

Podľa Hupkovej (2006) je reflektívna kompetencia jedna z kľúčových sociálnych zručností, ktoré tvoria obsah sociálnej kompetencie subjektu. Petlák (2016) považuje sebareflexiu popri didaktickej analýze učiva a dôslednej príprave za predpoklad tvorivého vyučovania. Podľa neho sebareflexia pozostáva z analýzy priebehu a výsledkov vyučovacej hodiny, z ktorých sa vyvodzujú závery pre ďalšiu prácu a projektujú ďalšie činnosti pôsobenia. Uvedené kroky majú viesť k „sebavzdelávaniu a hľadaniu progresívnejších metód a foriem práce“.

Za kľúčové kompetencie, ktoré najviac ovplyvňujú profesijný rozvoj učiteľa, Švec (1997) považuje tieto kompetencie: osobnostnú, sebareflektívnu a autoregulatívnu. Sebareflektívna kompetencia spočíva v schopnostiach učiteľa analyzovať a hodnotiť svoju pedagogickú činnosť a výsledky a je „východiskovou kompetenciou profesijného sebarozvíjania učiteľa“.

Schopnosti ako predpoklad sebareflexie

Nie každý človek je však schopný sebareflektívne myslieť. Predpoklad rozvíjania takéhoto myslenia tvoria schopnosti:

• vnímať, popisovať a hodnotiť svoje myslenie, postoje, emócie, spôsoby správania;
• stanoviť si jasný cieľ a vytvoriť súbor kritérií hodnotenia;
• používať viacero sebareflektívnych techník;
• klásť si sebareflektívne otázky (opisné, kauzálne, rozhodovacie...);
• nachádzať odpovede;
• porovnávať stav aktuálneho „ja“ s ideálnym a požadovaným „ja“;
• odhaľovať pravé príčiny pozorovaných javov,
• vyvodzovať závery pre svoje zdokonaľovanie (Urbanovská, 2004).

Vlastnosti reflektívneho učiteľa

Nezvalová (2000) vypracovala s cieľom hodnotenia reflektívneho myslenia učiteľa charakteristiku reflektívneho učiteľa, podľa ktorej sa reflektívny učiteľ vyznačuje nasledovnými vlastnosťami:

• Identifikuje a analyzuje problémy a situácie.
• Nazerá na problém z hľadiska pedagogického, sociálneho a etického.
• Kriticky zvažuje kontextuálne a pedagogické faktory.
• Používa racionálne postupy k rieš