Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Mediácia zo zákona - fázy mediácie

Mediácia je v posledných rokoch jedna z najčastejšie využívaných odborných metód na riešenie konfliktov. Má veľmi široký záber, dá sa využiť prakticky v každej oblasti bežného života. Výnimkou nemusí byť ani školské prostredie. Obavy pred využitím mediácie zo zákona, ktoré môže realizovať iba kvalifikovaný mediátor vyplývajú z chýbajúcej predstavy o tom, ako mediácia prebieha. V príspevku ponúkame prehľad mediačných fáz od aprípravnej fázy po pomediačnú fázu. 

Mediácia je na Slovensku upravená zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Zákon bol novelizovaný. Poslednú úpravu priniesol zákon č. 390/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o mediácii“). Podľa zákona o mediácii je mediácia mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.

Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie. Do registra mediátorov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, je zapísaný ten, kto je bezúhonný, má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,absolvoval odbornú prípravu v rozsahu 200 hodín a vykonal odbornú skúšku mediátora.

Mediátor podľa zákona o mediácii pomáha riešiť spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. V súčasnosti sa mediácia na Slovensku najviac využíva v tých najbežnejších medziľudských sporoch, ako sú rodinné či susedské spory. Samostatnou kategóriou mediácie je školská a rovesnícka mediácia, ktorá na Slovensku v poslednom období zaznamenala veľký nárast.

Zákon o mediácii upravuje výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie. Veľmi presne definuje výkon činnosti mediátora, čo je povinný a čo naopak nesmie. Zákon nešpecifikuje procesný postup vedenia mediácie. Napriek tomu je mediácia presne štruktúrovaný proces, ktorým účastníci mediácie pod vedením mediátora spoločne prechádzajú. Začína prípravnou fázou, prechádza do mediácie (ktorá v ideálnom prípade končí dohodou) a končí pomediačnou fázou, ktorá nastáva po ukončení mediácie.

Prípravná (predmediačná fáza)

Predmediačná fáza slúži na to, aby sa mohla začať mediácia podľa zákona. To znamená, že musí vzniknúť spor, strany sporu sa musia rozhodnúť pre mediáciu, alebo s ňou súhlasiť, musia zhodnúť na výbere mediátora a mediátor musí súhlasiť s mediáciou. Úlohou mediátora je posúdiť, či je prípad na mediáciu vhodný. Jedným zo základných princípov mediácie je dobrovoľnosť, nikto nemôže na sporové strany vyvíjať nátlak, aby svoj spor riešili práve mediáciou.

Treba uviesť, že mediácia môže byť doporučená, najčastejšie súdom. Mediátor si musí v predmediačnej fáze získať dôveru klienta, presvedčiť klientov o svojej erudovanosti, kompetencii, o tom, že mediácia im môže pomôcť. Úplne prvou dohodou, ktorú strany môžu dosiahnuť už v predmediačnej fáze je súhlas s mediáciou a výberom mediátora. V tejto fáze si mediátor so stranami dohodne termín stretnutia, podmienky mediácie a vysvetlí stranám, čo je mediácia a ako bude prebiehať.

Mediácia

Mediácia podľa zákona o mediácii začína podpisom Dohody o začatí mediácie a zápisom do Knihy mediácií. Potom môže mediátor prejsť k jej realizácii. Mediačné stretnutie je štrukturovaný proces, rozdelený do niekoľkých fáz, ktoré sú pre úspešnosť mediácie veľmi dôležité a nemožno ani jednu opomenúť alebo urýchliť.

Fáza č. 1 – Úvodné slovo mediátora

Mediátor stranám objasní princípy mediácie, vysvetlí svoju rolu v procese, poučí ich podľa zákona o mediácii a dohodne sa na pravidlách počas mediácie. Cieľom je vytvoriť priateľskú atmosféru, navodiť pocit vzájomnej dôvery a nastaviť pravidlá a postupy.

Predstavenie -Mediátor strany privíta, predstaví sa. Ak sú prizvané aj ďalšie osoby (napr. advokáti), privíta a predstaví aj ich. Mediátor sa dohodne s prítomnými na forme oslovovania sa. Oboznámi ich s priestorom (toalety, priestor na fajčenie, občerstvenie).

Popis role mediátora, princípov mediácie a priebehu mediácie -Mediátor vysvetlí, aká je jeho úloha v procese, aké sú jeho povinnosti, čo je kompetencia klientov. Mediátor informuje o časovom harmonograme stretnutia a na záver si overí, že prítomní všetkému porozumeli. Medzi základné princípy mediácie patrí neutralita, nestrannosť a nezávislosť mediátora, dobrovoľnosť mediácie a dôvernosť celého procesu.

  • Neutralita- nehodnotiaci postoj mediátora k stranám, mediátor nepresadzuje svoj názor a riešenie. Neutralita spočíva predovšetkým vo vernosti procesu: obe strany majú dostať rovnaký priestor na vyjadrenie sa, mali by sa riadiť rovnakými pravidlami a dostať rovnaký prístup.
  • Nezávislosť- mediátor nie je so stranami sporu finančne, psychicky či iným spôsobom prepojený.
  • Nestrannosť -mediátor nemá voči stranám predsudky, nie je zaujatý, nepodporuje, neobhajuje žiadnu zo strán, zabezpečuje, aby sa strany podieľali na procese riešenia svojho konfliktu rovným dielom. Mediátor nesmie rozhodovať o spore, ktorý je predmetom mediácie, alebo nútiť osoby zúčastnené na mediácii, aby prijali ním navrhované riešenie sporu.
  • Dobrovoľnosť - aj vtedy, ak je mediácia odporúčaná napr. súdom, by tento princíp mal ostať zachovaný. Vychádza z toho, že nemožno nikoho nútiť do dohody.
  • Dôvernosť - definovaná ako mlčanlivosť – mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a všetky prizvané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou. Je nutné rozlišovať medzi dôverou (charakteristika vzťahu) a dôvernosťou (charakteristika procesu). Dôvera v mediácií sa vyskytuje v dvoch dimenziách – ako dôvera strán k mediátorovi a ako dôvera medzi stranami navzájom.

Pravidlá-Záleží na mediátorovi, aké základné pravidlá nastaví, napr. vzájomný rešpekt , neprerušovanie sa, neskákanie si do reči, otvorenosť a jednanie v dobrej viere, vypnutie alebo stíšenie mobilu. Dôležité je dať si ich stranami odsúhlasiť.

Fáza č. 2 – Mediátor načúva sporným stranám

Každá zo strán má tzv. neprerušovaný čas, aby mohla vyrozprávať svoj príbeh, vysvetliť svoj uhol pohľadu na problém. Úlohou mediátora je získať informácie od strán, identifikovať problém, spoznať pocity, obavy, hodnoty strán. Mediátor by mal odhaliť skryté záujmy a pochopiť potreby strán. Aktívne počúva a na záver zosumarizuje počuté, neutrálnym jazykom definuje jadro problému. Pokiaľ mediátor zachytil podstatu problému správne, tak jeho parafrázovanie potvrdí povedané. Ak nie, strany ho môžu opraviť. Každej je poskytnutý priestor, aby si v kontakte s mediátorom uvedomili, ako prežívajú vzájomný konflikt. Výhodou je, že získavajú čas, aby o tom čo povedali, popremýšľali. Mediátor komunikuje so stranou, kladie doplňujúce otázky, ktoré mu pomôžu odhadnúť, aké sú pozície a záujmy jednotlivých strán. Doplňujúce otázky pomáhajú odstraňovať zablokovanie v komunikácii.

Stáva, že strany v tejto fáze nedokážu efektívne komunikovať, skáču si do reči, nepočúvajú sa. Je na mediátorovi, aby atmosféru menil tým, že preformuluje vyjadrenia, zjemňuje tvrdé výroky, zdôrazňuje spoločné hodnoty. Mediátor prispieva k budovaniu atmosféry dôvery, bezpečia a porozumenia a celkovej deeskalácie konfliktu. Táto atmosféra umožní stranám hovoriť aj o záležitostiach, ktoré sú možno zahanbujúce alebo nepríjemné a tak odhaliť hlbšie ležiace záujmy, potreby a emócie. Riadením procesu má mediátor možnosť viesť strany k skúmaniu konfliktu do hĺbky a z aspektov, ktoré možno dovtedy nezvážili.Mediátor po celý čas pracuje s oceňovaním strán – poďakuje im za otvorenosť, pochváli, ak si neskákali do reči. Na záver zhrnie body, ktoré sa budú v ďalšej fáze riešiť a overí, či sa na nič nezabudlo.

Fáza č. 3 – Snaha o vzájomné pochopenie

Strany sporu dostávajú možnosť vzájomnej komunikácie. Cieľom je vzájomné počúvanie sa pochopenie sa. Úlohou mediátora je pomôcť stranám zanechať pôvodné nepriateľské pozície a prejsť k odhaľovaniu záujmov, motívov, hodnôt, potrieb a k porozumeniu. Prechádzame z minulosti a zameriavame sa na budúcnosť. Mediátor používa techniky aktívneho načúvania, napr. dotazovanie, parafrázovanie, zrkadlenie emócií, preformulovanie, povzbudenie. Zhrnie nadobudnuté informácie a zameria pozornosť na to, čo majú sporné strany spoločné, pretože práve to bude tvoriť základ ich možnej dohody. Na konci fázy sú schopní počúvať sa a ich reakcie sú pozitívnejšie.

Techniky aktívneho počúvania:

  • Parafrázovanie- opakovanie hlavných myšlienok a faktov inými neutrálnymi slovami. Očisťuje hovorené od nevhodných/toxických slov a fráz, napr. obviňovanie, urážlivé slová, hrozby, slová ako vždy, nikdy. Dáva hovoriacemu najavo, že ho mediátor pozorne počúva a zároveň dáva hovoriacemu priestor na doplnenie, napr. „Ak tomu dobre rozumiem, za najdôležitejšie považujete....“.
  • Ocenenie - hovoriacemu dávame najavo rešpekt, prejavíme uznanie, oceníme ochotu dohodnúť sa, napr. „Veľmi oceňujem, že ste boli ochotný prehodnotiť návrh druhej strany....“.
  • Zrkadlenie emócií- mediátor neutrálne popíše emócie, nehodnotí ich. Prejaví tým hovoriacemu pochopenie a porozumenie. Niekedy stačí podať vreckovku, usmiať sa, inokedy sa dajú použiť vhodné slová, napr.: „Vidím, že vás to veľmi trápi....“.
  • Povzbudenie -prejavenie záujmu, povzbudenie k pokračovaniu, napr. „Povedzte mi prosím o tom viac....“.

Fáza č. 4 - Hľadanie prijateľných riešení

Cieľom je vypracovať pomocou brainstormingu konkrétne návrhy, ktoré sú prijateľné pre každú stranu a vyriešiť spor.  Hlavnou úlohou mediátora je nabádať a podnecovať účastníkov k tomu, aby boli tvoriví a udržovali svoje postoje zamerané na budúcnosť. Je dobré a žiadúce využívať techniky tvorivého myslenia, napr. brainstorming, rozbor predností a nedostatkov, ktoré by vzbudzovali v klientoch nápady pre nové riešenia ich konfliktu. Prebrané by mali byť aj nápady z predošlých fáz. Spoločne sú vybrané najvhodnejšie riešenia, ktoré sú prijateľné pre všetky prítomné strany sporu. Očakáva sa, že strany budú spolupracovať na riešení vlastných problémov.

Úlohou mediátora je zhrnúť otázky/okruhy týkajúce sa sporu, pomáhať stranám rozpracovať všetky možné riešenia konkrétnych otázok, pomáhať stranám vybrať riešenia, ktoré sú prijateľné pre obe strany, skontrolovať presnosť a úplnosť zoznamu okruhov a otázok týkajúcich sa sporu. Aj v tejto fáze je dôležité, aby mediátor strany oceňoval.V brainstormingu je vhodné, aby sa na návrhoch podieľali obe strany, aby boli návrhy do zoznamu zapísané bez hodnotenia a nebolo označené kto daný návrh povedal, aby bolo čím viac nápadov.

Fáza č. 5 – Písanie dohody

Mediátor pomáha stranám formulovať vybrané riešenie každej preberanej otázky/okruhu. Mediátor prečíta konečné návrhy, ku ktorým sa strany vyjadria. Je dôležité ubezpečiť sa, či sú návrhy zrozumiteľné a jednoznačné. Každá téma musí mať vypracovaný postup pre náhradné riešenie, pokiaľ by nastala situácia, ak by vonkajšie okolnosti znemožnili realizáciu pôvodných riešení. Môžu byť určené aj postupy pre prípad nedodržania dohody. Výsledná dohoda je orientovaná na budúcnosť, písaná je neutrálnym jazykom.

Dobrá dohoda je napísaná tak, aby bola SMART: Specific – špecificky, Measurable – merateľne, Achievable – dosiahnuteľne, Realistic – realisticky, Time-bound – časovo ohraničene.

Aj keď mediátor nemusí mať právne vzdelanie, mal by vedieť zachytiť body dohody tak, aby tieto základné predpoklady spĺňala. Je dobré používať jednoduchý, jasný jazyk, zrozumiteľný stranám, vyhýbať sa nejednoznačným pojmom alebo vetám. Dobrá dohoda neprisudzuje nikomu vinu, je písaná v pozitívnom duchu.

Fáza č. 6 – Záver mediácie

Konečnú dohodu v písomnej forme podpisujú klienti, mediátor nie je účastníkom dohody. Mediátor pripojí svoj podpis na dôkaz toho, že k uzavretiu dohody prišlo počas mediačného procesu. Dohoda, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná.

Na záver mediátor zhrnie proces mediácie, pričom sa sústredí hlavne na dosiahnuté výsledky, ktoré vyzdvihne. Pochváli strany za ochotu a odvahu.

Výsledkom mediácie nie je za každých okolností dohoda, rozoznávame viaceré spôsoby ukončenia mediácie:

  • Dohoda  je dosiahnutá. Všetky strany sporu spolu s mediátorom sú spokojné a konflikt vyriešený.
  • Dohoda o odklade alebo prerušení. Jedná sa o dohodu, že jednanie medzi klientmi bude pokračovať v budúcnosti, pritom nemusí byť stanovené kedy sa toto pokračovanie bude konať.
  • Dohoda o nedohode. Výsledkom mediácie  je dohoda, o tom, že dohoda nie je možná. Dohoda o nedohode je pozitívnym nasmerovaním do budúcnosti, pretože ponúka možnosť pokračovania v riešení konfliktu.
  • Dohoda nie je dosiahnutá. Stranám sa nepodarilo vyriešiť svoj spor prostredníctvom mediácie.

Mediácia končí dohodou alebo niektorým zo zákonných spôsobov uvedených v §14 ods. 8 zákona o mediácii, napr. ukončenie 6 mesiacov od začiatku mediácie alebo ukončenie ktoroukoľvek zo strán aj bez udania dôvodu.

Pomediačná fáza

Pomediačná fáza je všetko, čo sa odohrá od ukončenia mediácie, nie je časovo ohraničená. Niekedy je potrebná asistencia mediátora pri plnení dohody, niekedy treba dohodu upraviť, lebo sa zmenili okolnosti. Stáva sa, že klienti opäť navštívia mediátora, tentoraz s úplne iným problémom, alebo úplne inou osobou. Aj keď metóda bude rovnaká, proces mediácie štruktúrovaný na vyššie uvedené fázy ostane určite zachovaný.



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály