Školská trieda je živý sociálny organizmus, ktorý sa vďaka vnútornej dynamike v priebehu spoločne prežitých rokov vyvíja a pretrváva. Tento vývoj by mal byť pre všetkých žiakov pozitívny a mal by podporovať optimálny rozvoj ich osobnosti. Nezriedka však školská trieda ponúka dobré podmienky len niektorým žiakom. Pre iných môžu byť tieto podmienky dokonca veľmi nevýhodné a môžu tak mať na žiakov negatívny vplyv (dokonca ich môžu poznamenať na celý život).

Príklad 1: Pán X, triedny učiteľ 8. A na základnej škole je situá­ciou vo svojej triede „preťažený“. Už skoro takmer rok sa atmosféra a klíma v triede zhoršuje. Žiaci sa neustále hádajú, vyrušujú pri vyučovaní a občas tu dochádza aj k prejavom násilia (traja žiaci zbili počas prestávky spolužiaka, ktorému sa v triede pri každej príležitosti posmievajú a ktorý je outsiderom triedy). Pán X hovoril s riaditeľom školy a spoločne budú uvažovať o tom, aké opatrenia je potrebné urobiť.

Príklad 2: Počas veľkej prestávky sa pani Y, ktorá je triednou učiteľkou 6. B triedy na základnej škole, rozpráva s piatimi žiakmi (ktorých si vybrala ako výsledok využitia sociometrickej metódy) o rozdelení úloh pri plánovaní triedneho projektu. V závere rozhovoru spomenie realizované pozorovanie, ktoré urobila v triede počas posledných hodín (mená v nasledujúcom texte sú ilustratívne; pozn. autora): „Zdá sa mi, že Anna sa v poslednej dobe uzatvára do seba. Máte tiež ten pocit?“ Žiaci prikývnu a Ján povie: „My sme spolu o tom už hovorili. Paľo a Sebastián sa jej nedávno vysmievali, pretože má na lavici stále neporiadok“. Slova sa ujme Petra: „Ale to sme už vyriešili. Miška hovorila s Paľom a ja so Sebastiánom a chlapci sa jej ospravedlnili“. Štefánia dodáva: „Ja som takisto hovorila s Annou. Ona si myslela, že ju chlapci nenávidia. Keď sa to vyriešilo, tak sa jej veľmi uľavilo“.

Ako ukazuje prvý príklad, spontánna dynamika, ktorá vznikla v školskej triede, môže vytvoriť veľmi nevýhodné a nebezpečné podmienky pre niektorých žiakov a zároveň môže pôsobiť ako spúšťač sociálno-patologických javov (máme tu na mysli najmä šikanovanie). Systematická práca s triedou býva niekedy zanedbávaná. Stáva sa tak aj preto, že učitelia často nemajú k dispozícii vhodnú metódu, ktorá by im pomohla porozumieť sociálnym vzťahom v triede zvnútra, a ktorá by im dala možnosť ich pozitívne ovplyvniť. Druhý príklad ukazuje, ako môže fungovať pedagogická práca s triedou, pokiaľ učiteľ systematicky pracuje s relevantnými nástrojmi poznávania sociálnej atmosféry a klímy v triede.

Sociometria podľa Jacoba L. Morena

Jacob L. Moreno vyvinul metódu sociometrie ako analytickú techniku, ktorá umožňuje merať aktuálnu psychosociálnu klímu predovšetkým v malých skupinách. Metóda je založená na vzájomných preferenciách. Každá voľba je vykonaná na základe vopred určených kritérií. Na povrch vystupujú tendencie, ktoré sú všetkým ľuďom vlastné, t. j. príťažlivosť, odmietanie a ľahostajnosť (Pruckner 2014). Výsledok sociometrie je zobrazovaný vo forme tzv. sociometrickej matice a grafickej formy – sociogramu (klasický sociogram predstavuje grafické znázornenie výsledkov sociometrickej metódy v orbitálnom sociograme, v ktorom sú osoby s najväčším počtom volieb – preferencií – znázorňované ako kruhy, trojuholníky alebo kvadráty v strede sociogramu; ostatní členovia skupiny sú zaradení okolo týchto foriem a vzájomné voľby sú znázornené pomocou šipiek).

Obr. 1: Príklad soc