Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Prokrastinácia ako problém súčasnosti

Kategória: Aktuality Autor/i: PhDr. Andrea Baranovská, CSc.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi

Prokrastinácia je pojem, ktorý pochádza zo spojenia latinských slov – pro (pre, pred, blízko, pohyb dopredu) crastinus (zajtrajší, patriaci zajtrajšku, cras – zajtra) [Ferrari, Johnson, McCrown, 1995]. Ekvivalentom slova prokrastinácia v slovenčine by mohlo byť odkladanie, oneskorenie, otáľanie, ľahostajnosť (Gabrhelík, Vacek, Miovský, 2006). Možno povedať, že prokrastinácia znamená odkladanie vecí, povinností, úloh na neskôr.

Pri prokrastinácii ide o neschopnosť začať na úlohe pracovať v určenom čase a súčasne sa skôr venovať iným činnostiam, ktoré s úlohou väčšinou nesúvisia. Gabrhelík a spol. (2006) uvádzajú, že prokrastinátori bývajú veľmi činnorodí, ale vždy je to na úkor úlohy, na ktorej mali pôvodne pracovať.

Príklad: Schouwenbur a Lay (1995) - prokrastinácia v školskom prostredí:

  • príprava písomných úloh v posledný možný deň;
  • oprava testov na poslednú chvíľu;
  • mrhanie časom, ktorý treba na prípravu na hodinu, poradu tým, že učiteľ/riaditeľ robí niečo iné;
  • odďaľovanie začiatku činnosti zbytočnými aktivitami, ktorými si odôvodňuje, že ak ich vykoná, potom sa už bude môcť venovať určenej úlohe, napr. trávenie času na sociálnych sieťach; kontrolovanie e-mailov; čítanie časopisov; upratovanie; usporadúvanie vecí na pracovnom stole; pozeranie televízie.

Milgramová (1991, in Ferrari, Johnson, McCown, 1995) uvádza, že pre definovanie a určenie prokrastinácie sú veľmi dôležité štyri základné komponenty: sekvencia správanie, ktoré smeruje k odkladu; správanie, ktoré má viesť k výsledku nezodpovedá štandardu; úlohy, ktoré má proskrastinátor splniť, sú pre neho dôležité a ich výsledkom je stav emocionálneho rozladenia.

Hlavné aspekty prokrastinácie

Na základe rôznych definícií (často nejednotných a nejednoznačných) možno vyvodiť hlavné aspekty prokrastinácie:

  • subjektívne prežívané nepohodlie - podľa Solomonovej a Rothblumovej (1984) je prokrastinácia akt zbytočného odkladania úloh až do bodu, kedy jednotlivec prežíva subjektívne nepohodlie;
  • nelogickosť odkladania - podľa Steela (2007) a ďalších autorov je prokrastinácia najčastejšie považovaná za iracionálny odklad správania, pretože pokiaľ má odklad racionálny základ, nejedná sa o prokrastináciu (Andreou, 2007);
  • rozpor medzi tým, že prokrastinovaná činnosť je po kognitívnej stránke vyhodnotená ako dôležitá, ale po emocionálnej stránke je nepríjemná – podľa Schouwenburga (2004) sa jedná o akt opakovaného odkladania niečoho, čo musí byť urobené, aj keď je to nepríjemné alebo nudné;
  • voľba a rozhodnutie ku oneskoreniu – Steel (2007) hovorí, že prokrastinácia znamená dobrovoľne odložiť zamýšľaný priebeh akcie, aj keď človek vie a očakáva, že toto správanie bude pre neho škodlivé;
  • časový posun alebo oneskorenie – Gabrhelík (2008) hovorí o tom, že za prokrastináciu možno označiť určité správanie vtedy, ak dôjde ku vzniku veľkej časovej strate medzi úmyslom alebo odhodlaním začať pracovať na úlohe, alebo ju dokončiť a skutočným začatím (ukončením) práce;
  • vzťah k zamýšľaným cieľom – v Steelovi (2007) sa možno dočítať, že človek prokrastinuje, keď odkladá začatie alebo dokončenie zamýšľaného priebehu činnosti.

Prokrastinácia je dobrovoľné, ale iracionálne odkladanie začatia alebo dokončenia potrebných úloh alebo činnosti, ktoré sú pre človeka dôležité (ich význam chápe po rozumovej stránke), ale súčasne aj nepríjemné (po emocionálnej stránke).

Dôležitým aspektom prokrastinácie je, že prokrastinátor nie je lenivý, ale svoj čas venuje často iným činnostiam. Výsledkom sú pocity úzkosti, depresie, nespavosť a často aj povesť nezodpovedného človeka. Prokrastinácia sa prejavuje rôznym spôsobom. Niektorí prokrastinátori sú akoby chronickými odkladačmi, iní sa k odkladaniu uchyľujú len ojedinele v určitých špecifických podmienkach a za určitých okolností.

Kto je prokrastinátor a motivačný konflikt

Je to človek, ktorý prokrastinuje – odkladá veci na neskôr. Prokrastinácia je výsledkom voľby a slobodnej vôle. To znamená, že sa musíme pýtať na motiváciu človeka, ktorý prokrastinuje. Človek vie, že niečo má urobiť a dobrovoľne sa rozhodne to neurobiť. Gabrhelík (2008) tvrdí, že sa jedná o motivačný konflikt.

Prokrastinátor dáva prednosť aktivitám so silnejšou motivačnou silou, než má činnosť, ktorú potrebuje vykonať.

Tieto aktivity sa mu zdajú v tej dobe atraktívnejšie a menej náročné a prinášajú mu bezprostredné uspokojenie, zamestnávajú jeho myseľ a poskytujú mu možnosť zabudnúť na pôvodnú činnosť, napr. sledovanie televízie, surfovanie na internete, chatovanie, sociálne siete, hranie hier, upratovanie. Aktivity bývajú individuálne a vychádzajú z osobnosti prokrastinátora.

Prokrastinátor je človek, ktorého typickou stratégiou správania je prokrastinácia. Táto stratégia nie je efektívnou, pretože prokrastinátora jeho správanie znepokojuje a spôsobuje mu ťažkosti. Ľudia, ktorí trpia prokrastináciou, ju vnímajú ako niečo zlé, nerozumné, a želajú si zbaviť sa jej, alebo ju aspoň zmierniť. V dôsledku prokrastinácie môže človek prísť o prácu, vzťah, povesť atď. Negatívne pôsobí aj na okolie prokrastinátora, pretože sa prejavuje vo všetkých aspektoch jeho života.

Prokrastinátorom sa nerodíme, stávame sa ním, preto je dôležité, aby sa výchova a vzdelávanie zameralo aj týmto smerom a pomáhalo budovať tie osobnostné vlastnosti, ktoré vedú k zamedzeniu patologických foriem prokrastinácie a posilneniu človeka.

redakčné krátené

Literatúra:

  • Andreou, C. Understanding Procrastination. JournalfortheTheory of SocialBehaviour, 2007, 37, 2, s. 183 - 193.
  • Ferrari, J. R., Johnson, J. J. & McCown, W. G. 1995. Procrastination and taskavoidance. Theory, Research, and Treatment. Plenum Press, New YorkGabrhelík, 2004.
  • Gabrhelík, R. Akademická prokrastinace: Ověřenísebeposuzovací škály, prevalence a příčinyprokrastinace. Disertační práce. Brno: Masarykova univerzita, Fakulta sociálníchstudií, Katedra psychologie, 2008.
  • Gabrhelík, R., Vacek, J., Miovský, M. 2006. Prokrastinace: Validizacesebeposuzovací škály na populacistudentů vysokých škol. Československá psychologie, 50(4), 361- 371.
  • Lay, C. (1986). At last, my researcharticle on procrastination. Journal of Research in Personality, 20, 474 - 495.
  • Milgram, N. A., Batori, G., Mowrer, D. Correlates of academicprocrastination. Journal of SchoolPsychology, 1993;31:487-500Schouwenburg, 2004.
  • Schouwenburg, H. C. & Lay, C. H. 1995. Traitprocrastination and the Big-Fivefactors of personality. Personality and IndividualDifferences, 18, 481 - 490.
  • Solomon, L. J. & Rothblum, E. D. 1984. Academicprocrastination: Frequency and cognitive-behavioralcorrelates. Journal of Counseling Psychology, 31(4), 503 - 509.
  • Steel, P., Brothen, T. & Wambach, C. 2001. Procrastination and personality, performance, and mood. Personality and IndividualDifferences, 30(1), 95 - 106.
  • Steel, P. (2007). The Nature of Procrastination: A Meta-Analytic and Theoretical Review of QuintessentialSelf-RegulatoryFailure. Psychological Bulletin, 133 (1), 65 - 94.

Celý príspevok - Manažment školy v praxi č. 5/2021 


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov