Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Prokrastinácia ako problém súčasnosti
Dátum: Rubrika: Manažment
Prokrastinácia je fenomén, ktorý sa v posledných rokoch stáva stále častejšou premennou vo výskumoch. Je to tiež pojem, ktorý je veľmi dôležitým v rámci školy a vzdelávania, a to nielen zo strany žiakov, ale aj zo strany učiteľov. V príspevku sa venujeme téme prokrastinácie, ktorá je spájaná aj s negatívnymi afektívnymi prejavmi. Rozoberieme hlavné aspekty prokrastinácie, ako aj typy prokrastinácie. Opíšeme výskyt prokrastinácie a vzťah osobnostných vlastností vo vzťahu k tomuto fenoménu.
Prokrastinácia je pojem, ktorý pochádza zo spojenia latinských slov – pro (pre, pred, blízko, a pohyb dopredu) a crastinus (zajtrajší, patriaci zajtrajšku, cras – zajtra) [Ferrari, Johnson, McCrown, 1995]. Ekvivalentom slova prokrastinácia v slovenčine by mohlo byť odkladanie, oneskorenie, otáľanie, ľahostajnosť (Gabrhelík, Vacek, Miovský, 2006). Možno povedať, že prokrastinácia znamená odkladanie vecí, povinností, úloh na neskôr. Z odborného hľadiska definujú prokrastináciu určité špecifiká. Ide o zložitý proces, ktorý zasahuje kognitívnu, afektívnu a behaviorálnu zložku osobnosti (Chu, Choi, 2005).
V literatúre sa stretávame s chápaním prokrastinácie ako negatívneho dysfunkčného javu alebo neefektívnej stratégie v správaní, ktorá prináša jednotlivcovi nepríjemné pocity. Najčastejšie ju popisujeme ako kombináciu troch prvkov: strach z neúspechu – fear of failure; nepríťažlivosť úlohy – taskaversiveness; lenivosť (Blunt, Pychyl, 2000; Ferrari, Tice, 2000; Wolters, 2003 in Schraw, 2007).
Prokrastinácia je spájaná s negatívnymi afektívnymi prejavmi – vyššia miera depresívnych a úzkostných pocitov, nižšia miera sebaúcty (Lay, 1992; Lay, Schouwenburg, 1993; Lay,Silverman, 1996;Martin, Flett, Hewitt, Krames,Szanto, 1996; Saddler, Sacks,1993; Senecal et al., 1995; Solomon, Rothblum, 1984, in Wolters, 2003). Gabrhelík (2006) definuje prokrastináciu ako odďaľovanie rozhodnutia a práce na úlohách a toto nežiadúce správanie prinášajúce neúspech následne sprevádza pocit úzkosti. Avšak nie každé odloženie alebo oneskorenie označujeme ako prokrastináciu. Niekedy rozhodnutie odložiť prácu môže byť zámerné a plánované (Schouwenburg, 2004).
Príklad:
Čakanie na potrebné informácie, aby sme mohli podať optimálny výkon.
Ak je oneskorenie neplánované a predstavuje nevhodne zvolenú stratégiu v konkrétnej situácii, vtedy sa jedná o prokrastináciu (Gabrhelík, 2008). Prokrastináciu možno chápať aj ako nadmerný nesúlad medzi pôvodným zámerom a výsledným správaním. Rozdiel medzi odhodlaním a začatím, či úspešným ukončením práce presahuje čas, ktorý je na túto prácu potrebný – a to najmä v úvodných fázach (Steel, Brothen, Wambach, 2001). Prokrastinátor je človek, ktorý je na začiatku odhodlaný začať pracovať na úlohe, ale začína na nej pracovať až oveľa neskôr, ako plánoval, a to z rôznych dôvodov. Práve časový aspekt je veľmi dôležitý pre určenie prokrastinácie – pretože čas potrebný na splnenie úlohy nezodpovedá ani vnútorným normám ani schopnostiam prokrastinátora. Je to dysfunkčný návyk a jeho dôsledkami sú pocity viny, zníženie výkonu a súčasne aj dôsledky v sociálnej oblasti – vytváranie si imidžu nespoľahlivého človeka.
Solomonová a Rothblumová (1984) uvádzajú, že prokrastinácia je aktom nepotrebného a zbytočného odkladania úloh až do bodu, kedy človek zažíva subjektívny diskomfort.
Príklad:
Žiaci a študenti často svoje práce začínajú a dokončujú pred odovzdaním, vymýšľajú si výhovorky, prečo ich neodovzdávajú. Rovnako sa s týmto javom stretávame aj u učiteľov.
Pri prokrastinácii ide o neschopnosť začať na úlohe pracovať v určenom čase a súčasne sa skôr venovať iným činnostiam, ktoré s úlohou väčšinou nesúvisia. Gabrhelík a spol. (2006) uvádzajú, že prokrastinátori bývajú veľmi činnorodí, ale vždy je to na úkor úlohy, na ktorej mali pôvodne pracovať.
Príklad:
Schouwenbur a Lay (1995) - prokrastinácia v školskom prostredí:
- príprava písomných úloh v posledný možný deň;
- oprava testov na poslednú chvíľu;
- mrhanie časom, ktorý treba na prípravu na hodinu, alebo poradu, tým, že učiteľ/riaditeľ robí niečo iné;
- odďaľovanie začiatku činnosti zbytočnými aktivitami, ktorými si odôvodňuje, že ak ich vykoná, potom sa už bude môcť venovať určenej úlohe, napr. trávenie času na sociálnych sieťach; kontrolovanie e-mailov; čítanie časopisov; upratovanie; usporadúvanie vecí na pracovnom stole; pozeranie televízie; umývanie riadu.
Milgramová (1991, in Ferrari, Johnson, McCown, 1995) uvádza, že pre definovanie a určenie prokrastinác
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
