Reforma didaktického chápania vyučovania jazykovej a slohovej zložky predmetu slovenský jazyk a literatúra sa premietla do zmeny v sústave vzdelávacích cieľov (preferovanie rozvoja komunikačných kompetencií), do obsahovej systematizácie predmetu (redukcia obsahu v prospech aktivít žiakov, presun časti jazykového učiva zo základnej školy na strednú školu) a vo významnej miere aj do realizačnej roviny vzdelávania (konštruktivistický prístup k učeniu).

Pod komunikačnými kompetenciami rozumieme nielen teoretické, ale aj praktické ovládanie jazyka a jeho funkčné používanie v rozmanitých komunikačných situáciách. Podľa K. Hincovej (2015) „... vyučovanie materinského jazyka spočíva v tom, že učiteľ bude na vyučovaní:

1. konzekventne integrovať zložky materinského jazyka,
2. systematicky zaraďovať tvorivú prácu s rôznorodými textami, 3. uplatňovať metódy a stratégie podporujúce porozumenie prostredníctvom zážitku a skúsenosti“.

Cieľom Inovovaného štátneho vzdelávacieho pro­gramu (IŠVP) pre druhý stupeň ZŠ je podporovať také kognitívne činnosti u žiakov, ktoré sú vyjadrené pojmami, ako je: vlastné aktívne objavovanie, hľadanie, pátranie, zisťovanie niečoho nového, napr. výsledkov interpretácie učebných textov. Interpretáciu textu v školskej praxi možno vnímať ako výklad podstaty a zmyslu textu. Interpretujú sa umelecké i vecné texty (oznamy, vyhlášky, pozvánky atď.), ktoré popri poznávacej funkcii plnia aj iné funkcie, no najčastejšie sa o interpretácii učebných textov hovorí v súvislosti s literárnym dielom. Na druhom stupni ZŠ ide v rámci literárneho a jazykového vzdelávania najmä o budovanie vzťahu k literatúre, umeleckému textu a iným funkčným jazykovým štýlom a ich útvarom.

Vymedzenie pojmu moderná štylistika

Súčasnú štylistiku možno vnímať ako náuku o slohu/štýle. Je čiastkovou lingvistickou disciplínou. Jej predmetom skúmania je charakteristika jazykových prostriedkov vzhľadom na ich funkčné uplatnenie v jazykových prejavoch/textoch. Z funkčného hľadiska v rámci štylistiky klasifikujeme jazykové prostriedky štyroch jazykových rovín (zvukovej, lexikálnej, morfologickej, syntaktickej), ale aj nadvetné textové jednotky, ktoré sú prvkami kompozície textu s ohľadom na jeho obsahovo-formálnu výstavbu (inak povedané, sú prvkami kompozičného plánu jazykového prejavu/textu).

Predmetom skúmania štylistiky je výrazová zložka akýchkoľvek textov v ich celej premenlivosti (v súčasnom/najnovšom vnímaní však neodmieta ani analýzy textov z oblasti témy, žánru, útvaru atď.).

Vo všeobecnosti predmetom výskumu štylistiky je:

1. jazyk a jeho komunikačná funkcia a zároveň ďalšie špecifické funkcie jazyka;
2. štýl verbálneho a neverbálneho jazyka; výstavba verbálnych jazykových prejavov v rôznych sférach komunikácie;
3. výskum objektívne a subjektívne podmienených prvkov štýlovej výstavby a štýlovej podoby jazykových prejavov.

Cieľom výskumu štylistiky sú:

1. štýly celých textov,
2. slohová hodnota/slohová vlastnosť jazykových prostriedkov a ich jazykových rovín,
3. skúmanie fungovania systému jazyka v spoločnosti a to, ako sa pozerá na jazykový systém z hľadiska jeho uplatnenia pri komunikácii, t. j. posudzuje jazyk ako konkrétny jazykový prejav.

Súčasná moderná štylistika je schopná vymedziť údaje o funkčnom využití každého výrazového prostriedku.

Príklad:

Všeobecná štylistika sa zaoberá dominantne napríklad výkladom pojmoslovia/terminológie; štylistika konkrétneho jazyka sa zaoberá dominantne napríklad štylistickou kvalitou jazykového systému určitého jazyka/štylistickými a kompozičnými schopnosťami daného jazyka; synchrónna štylistika skúma štylistické kvality jazyka určitej doby, sleduje uplatnenie jazykových prostriedkov súčasnej komunikácii, zachytáva dobové/štýlové a komunikačné normy; diachrónna štylistika skúma podobu jazykových prostriedkov z vývinového/historického hľadiska; konfrontačná/porovnávacia štylistika skúma/porovnáva štýlové javy rôznych jazykov; praktická štylistika skúma zvládnutie jazyka v jeho komunikačnej funkcii, odhaľuje ich chyby; štylistika konkrétneho národného jazyka skúma štýl textov jednotlivých štýlových a komunikačných sfér/čiastkový výsek spoločenskej komunikácie, orientuje sa aj na výskum komunikačnej situácie, štýlovej hodnoty používaných výrazových prostriedkov (ich štýlová hodnota môže byť stála i premenlivá), môže sa orientovať aj na výskum štylistiky vedeckej komunikácie, kultivovanej hovorenej komunikácie, napr. pre potreby rétoriky, žurnalistiky atď.

Jazykovedná štylistika je vnímaná ako relatívne samostatná časť jazykovedy, ktorá sa zaoberá:

1. výrazovými (jazykovými a mimojazykovými) prostriedkami uplatňovanými pri výstavbe jazykových prejavov;
2. otázkami výstavby a štruktúry textu;
3. štylistickou diferenciáciou jazykových prejavov, komunikátov, diskurzov.

Literárnovedná štylistika je súčasťou teórie literatúry a zaoberá sa prostriedkami uplatňovanými p