Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Základným princípom metodických orgánov je sieťovanie a synergia

Dátum: Rubrika: Rozhovor Zo seriálu: Rozhovor

Štefan Bojnák 

Je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filo­zo­fa v Nitre. Vyštudoval históriu s filozofiou. Ako učiteľ pôsobil v základných školách aj na gymnáziu. V súčasnosti pôsobí v kontrolných orgánoch. Prioritne sa venuje najmä didaktike občianskej náuky a problematike ľudských práv. Rozprávali sme sa s ním o význame didaktiky pre vyučovací proces.

Cieľovou skupinou časopisu Didaktika sú vedúci metodických orgánov školy. Ako vnímate ich úlohu v škole?

Úloha metodických orgánov v škole je nezastupiteľná. Jej dôležitosť si musia uvedomiť predovšetkým vedúci zamestnanci. Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch stručne vymedzuje úlohu vedúcich metodických orgánov v škole, zužuje ju na plánovaciu, organizačnú a poradenskú. Na prácu vedúcich metodických orgánov sú kladené vysoké odborné a osobnostné predpoklady. Mali by to byť prirodzení lídri, ktorí sú rešpektovaní ostatnými učiteľmi. Musia mať víziu, ktorú si dokážu zosobniť a zvnútorniť aj ostatní kolegovia a spoločne s nimi ju realizovať. Je nešťastím pre školu, ak riaditelia používajú personálnu politiku ako nástroj na vytváranie lénneho systému, ak za predsedov metodických orgánov menujú nie odborníkov, ale servilných zamestnancov, ktorí slúžia ako predĺžená ruka riaditeľa. Takto koncipovaná personálna politika má devastačné dôsledky na klímu v škole, ale aj na výchovno-vzdelávací proces.

V akej miere je dôležité, aby bol učiteľ aj dobrým didaktikom?

Didaktikou všeobecne rozumieme predovšetkým náuku o tom, čo má byť predmetom vzdelávania a o tom, akým spôsobom, predovšetkým na základe interakcie medzi účastníkmi vzdelávania, dochádza k osvojeniu si rôznych spôsobilostí. Didaktika je veda a veda predpokladá vedecký prístup. Podľa môjho názoru aj učiteľ, ktorý nepozná zákonitosti didaktiky, môže byť dobrým učiteľom. Tu by som zaradil tzv. „rodených“ učiteľov, ktorí dokážu intuitívne selektovať obsah vyučovania a zároveň ho aplikovať v praxi. Problém však môže byť v reflektovaní vlastného výkonu, v plánovaní zmien a v meraní želaného posunu. Preto je dobré, ak učiteľ pristupuje k týmto aktivitám vedecky na základe osvedčených postupov a používa metódy kvantitatívneho či kvalitatívneho výskumu. Môže to znieť zložito, ale ide iba o to, aby mal učiteľ spätnú väzbu prostredníctvom dotazníkov, ktoré budú reflektovať

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk