Múdrosť ako meta-cnosť v integrite kritického a morálneho myslenia

Svetové inštitúcie podporujúce charakterové vzdelávanie v USA a Spojenom kráľovstve rozlišujú štyri druhy cností: intelektuálne, morálne, občianske a cnosti výkonu. Integrujúcou cnosťou je praktická múdrosť, ktorá sa považuje za meta-cnosť.

Praktická múdrosť tvorí súčasť všetkých ostatných cností. V skutočnosti to predstavuje zastrešujúcu meta-cnosť potrebnú pre dobrý charakter (www.jubileecentre.ac.uk).

Edukátor charakteru žiakov by si mal uvedomiť, že bez kvalitného kritického a morálneho myslenia jedinec nedokáže čeliť každodenným výzvam. Jeho úlohou je pomáhať študentom pochopiť, čo je pri riešení problémov dôležité a morálne správne, ako konať zo správnych dôvodov a ako konať dobre aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Dôležitým faktom je, že cnosti a morálne hodnoty môže jednotlivec dosiahnuť správnym tréningom.  

Východiská múdrosti ako meta-cnosti

Významnou prekážkou múdrosti je ľudská tendencia uvažovať samoúčelne alebo sebaklamne. Táto tendencia sa zvyšuje do tej miery, do akej sú ľudia zmätení z podstaty etických konceptov a princípov. Na pochopenie etického uvažovania sú nevyhnutné tieto základy:

• Etické zásady nie sú predmetom subjektívnych preferencií.
• Všetci rozumní ľudia sú povinní rešpektovať jednoznačné etické koncepcie a princípy.
• Aby sme mali dobré dôvody v etických otázkach, musíme vedieť, ako v týchto otázkach rozumne aplikovať etické koncepty a princípy.
• Etické koncepcie a princípy by sa mali odlišovať od noriem rovesníckych skupín, politických ideológií a pod.
• Najvýznamnejšími prekážkami zdravého etického uvažovania sú egocentrizmus a sociocentrizmus ľudí (Paul, R. a Elder, L., 2014).

Etické uvažovanie budeme považovať za dôsledne premýšľanie o problémoch alebo o otázkach, ktoré majú dôsledky na ublíženie alebo pomoc vnímajúcim bytostiam.

Základom tohto premýšľania je múdrosť ako nezaujaté uvažovanie, ktoré vedie človeka k rovnováhe záujmov a podporuje dobrý život. Múdrosť podľa I. Ruisela (2018)  je:

1. poznávací proces, ktorý má zvláštny spôsob získavania a spracovania informácií;
2. cnosť – sociálne hodnotná forma správania a forma poznania, ktorá sa pokúša pochopiť možné dôsledky udalostí systematickým spôsobom;
3. dobro – osobnostne žiaduci stav – považujeme za základ riešenia problémov.

Centrálny princíp spočíva v integrácii kognitívnych schopností a afektívnych dispozícií s konatívnou stránkou, ktorá cvikom zabezpečí transfer poznatkov a prenositeľné zručnosti. Ich stimulovanie vyžaduje päť funkcií múdrosti: uznanie individuality, zohľadnenie kontextu, podpora stratégie spolupráce pri interpersonálnych vzťahoch, uznanie možnosti zmeny a uznanie nevyhnutnosti integrovania kognícií a afektu (Kramerová, D. A. 1990, in Ruisel, I., 2018).

V každom edukantovi by sme mali vidieť morálny potenciál. Úlohou učiteľa je pozitívne rozvíjať morálne návyky. Na to, aby si ich študent zautomatizoval a konal morálne zodpovedne, potrebujeme ich zabezpečiť cvikom. Jedine tak sa cnosti prejavia v praxi (praktická múdrosť – phronesis)

R. Paul a L. Elder (2014) pri tejto úvahe zdôrazňujú tri základné komponenty zdravého etického uvažovania:

1. zásady, na ktorých je založená etika;
2. falzifikáty, ktorým je potrebné sa vyhnúť;
3. patológia ľudskej mysle.

V konkrétnom príklade tohto príspevku sa odráža definícia I. Ruisela (2018). Profesor konštatuje, že múdry človek sa aj pri zvládaní prekážok pokúša chápať problémy a ich dôsledky pre seba, ako aj pre iných. Preto používa kritický myšlienkový štýl. Múdrosť v súčasnej empirickej vede je považovaná za schopnosť, ktorá je pripisovaná ľuďom, ktorí robia múdre rozhodnutia. Navonok sa prejavuje kvalitným rozhodovaním, alebo osvojovaním efektívneho rozhodovacieho štýlu. V tomto zmysle je múdrosť mentálnou schopnosťou s najvyššou úrovňou psychickej výkonnosti. Vyžaduje intenzívne mentálne prežívanie, vyhľadáva a spracováva informácie, zvažuje alternatívy pri rozhodovaní prostredníctvom komplexného alebo dialektického usudzovania. Významnú úlohu zohráva regulácia vlastných emócií a tenzií, ktoré by mohli viesť k unáhleným záverom alebo aktivitám. Múdrosť poskytuje podklady na šírenie žiaducich zvykov a foriem správania. Byť múdry znamená, že jednotlivec formuluje primerané úsudky: orientuje sa v tom, čo je v určitých súvislostiach žiaduce alebo vhodné a je schopný podľa toho konať. Na dosiahnutie cieľa vyhľadáva a nachádza najvhodnejšie prostriedky. Kto sa riadi múdrosťou, správa sa sociálne chvályhodne, veľkomyseľne a pozitívne. Z toho vyplýva, že múdrosť sa nachádza na vrchole hierarchicky organizovaného systému psychiky.

Praktická múdrosť je integrujúca cnosť rozvíjaná skúsenosťami a kritickými úvahami, ktorá nám umožňuje vnímať, poznávať, túžiť a konať v dobrom slova zmysle (www.jubileecentre.ac.uk).

Modelová situácia

Uvádzaná modelová situácia môže slúžiť ako edukačná aktivita, ktorá pomáha rozvíjať sebareflexiu a množstvo ďalších kognitívnych schopností, afektívnych dispozícií a aj charakterových vlastností. Autori J. P. Brienza et al. (2018) skúmali rozumné uvažovanie v rôznych situáciách pomocou škály SWIS. Ide o komponenty súvisiace s indexmi dobrého života (napr. adaptívna regulácia emócií, všímavosť) s vyvážením záujmov spolupráce, flexibilného myslenia, uvedomenia si vlastných hraníc a pod. Jednotlivé dimenzie sme prispôsobili edukačnému prostrediu a na základe realizácie v praxi predstavujeme up