20 najdôležitejších princípov pre vzdelávanie

Názov príspevku je názvom 36 stranovej štúdie, ktorá bola spracovaná a vydaná Americkou psychologickou asociáciou Koalíciou pre psychológiu v školstve. Na jej tvorbe sa podieľalo 13 autorov, bola publikovaná v roku 2015 a doposiaľ preložená a vydaná vo viacerých krajinách, napr. Francúzsko, Kórea, Maďarsko, Portugalsko, Slovinsko, Srbsko, Taliansko, Ukrajina atď. V Českej republike je publikovaná pričinením psychológov Masarykovej univerzity v Brne1. V mnohých článkoch je charakterizovaná aj ako „Top 20“. Autori, ktorí ju spracovali, predkladajú učiteľom uvedené princípy pomoci a námety, ktoré podporujú edukáciu a môžu prispieť k jej skvalitneniu. O štúdii sa píše ako o najdôležitejších princípoch psychológie v kontexte vyučovania a učenia. Považujeme ich za mimoriadne ovplyvňujúce edukáciu, a preto ich učiteľom sprostredkúvame v tejto forme.

Ako sa žiaci učia – 8 princípov

1. Presvedčenie žiakov o inteligencii a schopnostiach alebo spôsob, akým ich vnímajú, ovplyvňujú ich kognitívne funkcie a učenie.
2. To, čo žiaci už vedia, ovplyvňuje ich učenie.
3. Kognitívny rozvoj žiakov a ich učenie nie sú obmedzované všeobecnými vývojovými etapami.
4. Učenie je založené na viacerých kontextoch, prenos učenia do nových kontextov preto neprebieha spontánne, ale je potrebné ho uľahčovať.
5. Osvojovanie dlhodobých znalostí a zručností výrazne závisí na precvičovaní.
6. Pre učenie je dôležité, aby žiaci dostali jasnú, vysvetľujúcu a včasnú spätnú väzbu.
7. Sebaregulácia žiakov napomáha učeniu a sebaregulačné zručnosti je možné vyučovať.
8. Tvorivosť žiakov je možné rozvíjať.

Čo žiakov motivuje - 4 princípy

1. Žiaci majú väčšiu radosť z učenia a dosahujú lepšie výsledky, ak je ich motivácia k úspechu skôr vnútorná, než vonkajšia.
2. Pokiaľ si žiaci zvolia za cieľ učivo skutočne zvládnuť, a nielen podať dobrý výkon, sú pri riešení ťažkých úloh vytrvalejší a spracovávajú informácie viac do hĺbky.
3. Očakávania učiteľov od svojich študentov ovplyvňujú možnosti študentov učiť sa, ovplyvňujú ich motiváciu a výsledky vzdelávania.
4. Stanovenie cieľov, ktoré sú krátkodobé, špecifické a primerane náročné, posilňuje motiváciu viac ako vytýčenie dlhodobých cieľov, všeobecných a nadmerne ťažkých.
5. Význam sociálneho kontextu, medziľudských vzťahov a emočná pohoda pre učenie žiakov – 3 princípy
6. Učenie sa odohráva v mnohých rôznych sociálnych kontextoch.
7. Interpersonálne vzťahy a komunikácia majú zásadný význam ako pre proces výučby – učenie, tak aj pre socioemočný rozvoj žiakov.
8. Emočná pohoda má vplyv na úspešnosť vzdelávania, na učenie a vývoj.

Ako čo najlepšie riadiť triedu - 2 princípy

1. Žiaci sa môžu naučiť, aké správanie a aké sociálne interakcie sa od nich v triede očakávajú, a to prostredníctvom preverených zásad správania a efektívneho vyučovania.
2. Efektívne vedenie triedy je založené na vytýčení vysokých očakávaní a ich oznámení triede, konzistentnom rozvíjaní pozitívnych vzťahov, poskytovaní rozsiahlej podpory žiakom.

Ako hodnotiť pokrok, ktorý dosahujú žiaci – 3 princípy

1. Formatívne aj sumatívne hodnotenie žiakov je dôležité a užitočné, každé z nich ale vyžaduje odlišný prístup a interpretáciu.
2. Zručnosti, vedomosti a schopnosti žiakov sa najlepšie merajú pomocou hodnotiacich procesov založených na vedeckých poznatkoch psychológie, s dobre definovanými štandardmi pre kvalitu a spravodlivosť hodnotenia.
3. Zmysluplné využitie dát získaných pri hodnotení žiakov závisí od jasnej, správnej a spravodlivej interpretácie.

Komentár k princípom (výber z princípov – námety pre ich realizáciu)

K PRINCÍPU 1: Rozlišovať žiakov s rastovým myslením – tí sa zameriavajú na vzdelávacie ciele, na prekonávanie neznámeho, prijímajú nové výzvy, neúspech vnímajú ako výzvu zlepšiť sa a pod. Žiaci s fixným myslením sa zameriavajú na splnenie úlohy, nemajú záujem prekonávať sa, veria, že ich vlastnosti a schopnosti sú dané geneticky, nemenné, svoje neúspechy pripisujú tomu, že sa nevedia učiť, že sú hlúpi, a preto zlyhávajú.2

ÚLOHA UČITEĽA: Viesť žiakov k tomu, že výsledky sa dajú zlepšiť so zvýšením úsilím, zmenou metód učenia sa; od všetkých žiakov musí mať učiteľ vysoké očakávania, samozrejme. Musí im však pomáhať dosiahnuť ciele. Dôležité je všímať si postoje žiakov, ako pristupujú a reagujú na úlohy: so záujmom, s miernym záujmom, nedostatočný záujmom a snahou. K tomu, aby bola pomoc učiteľa účinná, musí ju realizovať obozretne, napr. primeraná a motivačná kritika by mala byť realizovaná tak, aby si ju žiak nevysvetľoval ako „potvrdenie“ svojej neschopnosti. Táto dichotómia platí pri pochvale a aj pri kritike. Ako zdôrazňuje uvedená štúdia, niekedy dobré úmysly učiteľa majú neočakávané dôsledky, dokonca môžu mať negatívne dôsledky pre presvedčenie žiakov o ich vlastných schopnostiach.

K PRINCÍPU 4: Kontextom je napr. oblasť poznávania – prírodné vedy, spoločenské vedy, rôzne druhy interakcií, prostredie učenia atď. Učenie nie je nejaké priamočiare, ale stáva sa zložitejším, čím sa nový kontext viac odlišuje od doterajšieho kontextu.

ÚLOHA UČITEĽA: Učiteľ musí modifikovať a plánovať vyučovanie tak, aby vytváral vzťahy medzi aktuálnymi vedomosťami žiakov a vyučovacími cieľmi. Jednotlivé časti učiva neučiť izolovane, ale učiť učivo vo vzájomných súvislostiach, kontextoch a využívať možnosti jeho spájania s reálnym svetom. Práve toto porovnávanie, hľadanie súvislostí a pod. prispieva ku komplexnejšiemu učeniu sa žiaka. Učiť tak, aby žiak učivu skutočne porozumel a vedel aplikovať do reality.

K PRINCÍPU 7: Požiadavka sebaregulácie a jej význam sú všeobecne známe. Realita je však taká, že v živote a aj v edukácii nie je vždy dostatočne uplatňovaná. Vzhľadom na jej význam pre edukáciu si zasluhuje skutočnú pozornosť. Podstatné je, že sebaregulovaniu sa dá naučiť a aj postupne zlepšovať.

ÚLOHA UČITEĽA: Z viacerých možností je to napr. jasné stanovovanie cieľov vyučovacích hodín a rôznych edukačných činností, členenie úloh a povinností na „menšie celky“ – ich splnenie má motivujúci účinok, učiť žiakov plánovať si čas a jeho rozvrhnutie vo vzťahu k úlohe, využívať rôzne podnety na udržanie pozornosti žiakov a pod.

K PRINCÍPU 14: Požiadavka interakčných vzťahov v edukácii nie je nová. Už pred viacerými desaťročiami sa odporúčalo skupinové vyučovanie (tímové), v súčasnosti napr. portfólia a kooperácia žiakov na nich a pod. Dnes túto zásadu, a to aj so zreteľom na budúcnosť, ktorá predpokladá významnú spoluprácu v práci, považujeme za takmer samozrejmú.

ÚLOHA UČITEĽA: Realizovanie uvedenej požiadavky nespočíva len v tom, aby učiteľ zabezpečil komunikáciu a spoluprácu žiakov. Musí mať na zreteli aj vytváranie istej správnej a žiaducej kultúry v triede, dôsledne zamedzenie vzájomného šikanovania žiakov, podporovanie vzájomných diskusií študentov, povzbudzovanie a podpora do vzájomnej spolupráce žiakov, viesť žiakov aj k využívaniu neverbálnej komunikácie a pod. Uvedené je možné realizovať na mnohých vyučovacích hodinách, napr. učiť žiakov počúvať iných, využívať spätnú väzbu v komunikácii žiakov, učiť žiakov rôznym stratégiám jednania s inými, napr. „nenáhli sa, porozmýšľaj, potom konaj“ atď.

V úvode príspevku sme uviedli, že v štúdii sú viaceré oblasti učiteľom známe. Napriek tomu uvedenú štúdiu odporúčame do pozornosti, pretože je spracovaná čitateľným pedagogicko-psychologickým jazykom, je v nej opísaná edukácia tak, ako ju poznáme a vnímame v bežnom vyučovaní. Považujeme však za potrebné zdôrazniť, že autori v texte uplatnili aj isté opisné nuansy, ktorými zvyšujú čitateľnosť textu, čím pripomínajú a neformálne zdôrazňujú mnohé špecifiká edukácie, ktoré si pri bežnom opise ani neuvedomujeme. Uvedenú štúdiu dávame do pozornosti učiteľom v praxi, študentom učiteľstva a študujúcim doplnkového pedagogického štúdia. Pozornosť si zasluhuje aj to, že ku každej zásade je uvedených najmenej 5 odkazov na literatúru, v ktorej sú zásady ďalej rozpracované. n

1     Zdroj: https://www.apa.org/ed/schools/teaching-learning/top-twenty-principles-czechoslovakian.pdf
2     Viac v Didaktike č. 4/2023