Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Vzájomná kontrola ako prostriedok pedagogizácie vzdelávacieho procesu

Dátum: Rubrika: Hodnotenie

Hodnotenie je neodmysliteľnou súčasťou pedagogického procesu, prostredníctvom ktorého sa spolu so skúšaním preveruje zvládnutie zadaných cieľov. V posledných rokoch sa v súvislosti nutnosťou zlepšenia schopnosti kritického myslenia čoraz častejšie hovorí o nutnosti implementácie nových spôsobov hodnotenia, ktoré by zabezpečovali rozvoj modelu vzdelávania orientovaného na študenta. Práve vzájomná kontrola prispieva k prehĺbeniu teoretických poznatkov, čím súčasne zapája pedagógov do samotného procesu hodnotenia.

Hodnotenie človeka má v spoločnosti zásadný význam, pretože každé hodnotenie, spätná väzba pôsobí ako stimulant, čím prispieva k zlepšeniu práce z kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránky. Hodnotenie ako neodmysliteľná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu na základných, stredných a vysokých školách má tiež mimoriadny význam v edukačnej praxi. Spolu s konštruovaním identity si hodnotená osoba už od útleho veku vytvára pozitívny (alebo naopak negatívny) sebaobraz, ktorý podporuje jej sebadôveru a sebarozvoj, čo ovplyvňuje ďalšiu školskú úspešnosť a rozvoj určitých vlastností, na základe ktorých sa potom bude formovať charakter človeka. Hlavne z tohto dôvodu sa predovšetkým u mladších ročníkov pristupuje k otázke hodnotenia veľmi citlivo.

Všeobecne známa 5-stupňová klasifikácia ako hlavná forma hodnotenia je nedostačujúca, pretože nie je komplexná, často býva subjektívna, podnecuje k porovnávaniu a zatrieďovaniu do skupín podľa výkonu, čím brzdí individuálny rozvoj podľa vlastného tempa a negatívnym spôsobom ovplyvňuje sebaprijímanie.

Žiaci a študenti v procese vzdelávania často vystupujú ako pasívne objekty skúšania a hodnotenia, nedostávajú potrebný priestor na sebahodnotenie ako nevyhnutnú súčasť formatívneho hodnotenia. Miera implementácie progresívnych spôsobov hodnotenia do pedagogického procesu patrí medzi čoraz diskutovanejšie témy nielen pedagogickej teórie, ale rovnako aj medzi širokou verejnosťou.

Ide o tzv. alternatívne spôsoby hodnotenia, pre ktoré sú charakteristické nasledovné vlastnosti (Kicová 2015):

  • zisťovanie jednotlivých vedomostí, schopností a zručností v autentických podmienkach, t. j. v podmienkach, ktoré sa čo najviac približujú realite;
  • individuálny prístup ku každému žiakovi či študentovi s dôrazom na vopred stanovené štandardy alebo kritériá úspešnosti;
  • záverečné projekty, prostredníctvom ktorých je demonštrované pochopenie študijného materiálu;
  • schopnosť zhodnotiť seba samého, t. j. sebahodnotenie;
  • zhodnotenie sa navzájom, t. j. vrstovnícke hodnotenie.

V súvislosti s dôležitosťou využívania alternatívnych spôsobov hodnotenia vo vyučovacom procese na vysokých školách uvádzajú O. V. Galusťan a D. V. Galigorov (2018, s. 72) v ich práci zovšeobecnenú schému hodnotenia kompetencií študentov:

  • externé hodnotenie vykonávané učiteľom nad činnosťou študenta,
  • vzájomné hodnotenie vykonávané študentom nad činnosťou spolužiaka a
  • sebahodnotenie vykonávané študentom nad vlastnou činnosťou.

Obr. č. 1: Typy hodnotenia kompetencií študentov

 

V rámci externého hodnotenia ďalej rozlišujú:

  • externé priame hodnotenie a 
  • externé latentné (skryté) hodnotenie.

Pri prvom podtype hodnotenia ide o priebežnú klasifikáciu, ktorá sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov študenta. Nový koncept externého latentného hodnotenia bol do vedeckej praxe zavedený práve v dizertačnej práci O. V. Galusťa

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk