Šikanovanie, kyberšikanovanie a ich dopad na vzdelávanie

Škola má v živote žiaka zásadnú úlohu. Hlavné poslanie školy zohráva kľúčovú úlohu v psychickom a duševnom raste žiaka, ako aj v spoločenskom rozvoji a pokroku. Výhodami vzdelávania je rozvíjanie logického a kritického myslenia, životných zručností, ako sú napr. slušné správanie, tímová práca a spolupráca, zodpovednosť a riešenie problémov. Je nepochybné, že školstvo a vzdelávanie sú vo všeobecnosti dôležitými činiteľmi zmeny. Vzdelanie a informácie získané v škole zlepšujú sociálne zručnosti, prispievajú k sociálnej stabilite a podporujú celkový rozvoj jednotlivcov.

Do procesu edukácie vstupuje niekoľko premenných, ktoré zásadne môžu ovplyvniť kvalitu vzdelávania a učenia. Ide napríklad o osobnosť učiteľa a jeho štýl učenia, ako aj osobnosť žiaka a spôsob učenia sa, ale aj rodinné podmienky, ktoré umožňujú žiakovi učiť sa v domácom prostredí a pod. Menej pozornosti je v edukačnej praxi venované vplyvu šikanovania na školské výsledky. A pritom šikanovanie ovplyvňuje celoškolskú komunitu. Šikanovanie má nepriaznivé účinky na zdravie žiakov, ich životné podmienky a vzdelávanie. Môže spôsobiť, že sa žiaci budú cítiť osamelí, nešťastní a vystrašení. Vplyv šikanovania na vzdelávanie nie je skúmané v takej miere, ako celková prevalencia a možnosti eliminácie a prevencie javu. V príspevku pojednávame predovšetkým o šikanovaní a kyberšikanovaní, ktoré vznikajú ako dôsledok strachu z nenaplnených istôt a hodnôt, čím ovplyvňujú sociálne väzby a zároveň majú dopad na vzdelávanie a školské výsledky žiakov.

Základné typy šikanovania a vzdelávanie

Šikanovanie je celosvetový problém, ktorý negatívne ovplyvňuje klímu školy a právo žiakov učiť sa v bezpečnom a podnetnom prostredí. Podľa D. Olweusa (1996, s. 275) predstavuje „opakované negatívne vystavenie činom zo strany jedného alebo viacerých žiakov.“ Okrem uvedeného je pre šikanovanie charakteristická nerovnováha síl medzi násilníkom a obeťou, kedy obeť nie je schopná vyhnúť sa útoku alebo zastaviť viktimizáciu. Šikanovanie je proces, v ktorom osoba alebo skupina osôb opakovane využívajú svoju moc a silu voči druhým, ktorí sa nevedia, alebo nedokážu brániť. Predstavuje hlavný problém škôl a školských zariadení, ktorý môže mať veľký vplyv na žiakov, skúseností, vzťahové väzby, ako aj na sebaúctu.

Zahraničné výskumy ukazujú na významnú koreláciu medzi šikanovaním a zhoršenými edukačnými výsledkami žiakov (Ammermueller, A., 2012, Al-Raqqad, H. K., Al-Bourini, E. S., Al Talahin, F. M., Aranki, R. M., 2017), obzvlášť, ak obeťami boli výnimoční žiaci (Block, N., 2014). Zahraničný výskum A. Ammermuellera (2012) realizovaný v 11 európskych krajinách poukázal na negatívny vplyv obetí šikanovania na súčasné a neskoršie edukačné výsledky žiakov. Okrem toho bola ovplyvnená úroveň dosiahnutého vzdelania. Autorka N. Block (2014) zistila, že šikanovaní žiaci majú strach zo školy, pretože sa v nej necítia bezpečne, nie sú schopní sústrediť sa, čo sa odráža aj na ich dosiahnutých výsledkoch. Iné výskumy poukazujú na koreláciu medzi šikanovaním a nižším výkonom pri čítaní a v matematike, ako aj na spojitosť fyzického a verbálneho šikanovania so slabšími školskými výsledkami (Román, M., Murillo, F. J., 2011).

Výskumy PISA v rokoch 2015 a 2018 preukázali vyššie zapojenie do šikanovania u žiakov s nižšou úrovňou úspechu ako u žiakov s dobrým prospechom. Väčšie vystavenie šikanovaniu bolo spojené s nižšou výkonnosťou pri čítaní. Preukázalo sa, že fyzické šikanovanie je silnejšie korelované s nižšími školskými výkonmi ako verbálne šikanovanie. Pri komparovaní vzťahu medzi výkonom v čítaní a typmi šikanovania mali žiaci lepšie výsledky v čítaní na školách, kde bolo šikanovanie menej rozšírené. Na základe vyššie uvedeného môžeme konštatovať, že od typu šikanovania a závažnosti prípadu závisí ako šikanovanie ovplyvní proces učenia sa.

Existujú tri základné typy šikanovania, ktoré sú všeobecne známe.

1. Prvým typom je fyzické šikanovanie, ktoré sprevádza strkanie, facky, údery, kopance, bitky, ničenie majetku a pod. Vyskytuje sa počas prestávok a všade tam, kde nie je prítomný pedagogický dozor. Žiak vystavený tomuto typu šikanovania je „chránený“ pred fyzickým útokom len v čase vyučovania. Avšak neustály strach z konca vyučovacej hodiny a následných útokov znižuje jeho výkon na hodine. U žiaka sa môžu objaviť negatívne emočné a psychosomatické dôsledky, ktoré mu následne bránia zapájať sa do vyučovacieho procesu, čo vedie k zhoršeniu prospechu. V extrémnych prípadoch prítomnosť fyzických útokov vedie žiaka k vyhýbaniu sa škole. Dôsledkom absencie sa opäť zhoršuje prospech, pretože žiak nevie sám zvládnuť zameškané učivo.
2. Druhým typom je verbálne šikanovanie, pre ktoré je charakteristické slovné urážanie, vyhrážanie, zosmiešňovanie, ironizovanie, nadávanie atď. Žiak je vystavený verbálnym útokom tak počas prestávok, ako aj počas