Problémové vyučovanie vo výučbe odborných predmetov v stredných odborných školách

Charakteristika problémového vyučovania

Problémové vyučovanie patrí medzi rozšírené koncepcie vyučovania. Tento pojem zahŕňa stratégie a väčšie množstvo vyučovacích postupov, ako sú napr. discovery learning – učenie objavovaním, heuristické vyučovanie, inquiry teaching – pátracie vyučovanie, tvorivé vyučovanie, guided discovery – riadené objavovanie. Majú spoločné znaky, a to rozvíjať tvorivé schopnosti žiakov, osvojovanie si poznatkov, rozvíjať tvorivé myslenie, samostatnosť a poznávaciu motiváciu.

V problémovom vyučovaní je žiak stavaný pred problém, ktorý musí vyriešiť. Pedagóg nedá žiakom hotové poznatky, ale ich motivuje, usmerňuje v hľadaní spôsobov a prostriedkov riešenia úloh. Pri hľadaní riešení si žiaci rozvíjajú svoje schopnosti a osvojujú nové vedomosti a zručnosti. Nastáva problémová situácia. Je to situácia, kde sa človek stretne s prekážkou, niečím neznámym, nepochopiteľným, znepokojujúcim, ktoré si žiada vyriešenie.

Ciele problémového vyučovania

Medzi hlavný cieľ problémového vyučovania patrí prejav tvorivých schopností a príprava na tvorivú prácu. Každý človek v živote prekonáva problémy, ťažkosti, prekážky, a preto by škola mala rozvíjať schopnosti u žiakov riešiť problémy, prekážky, osvojiť si metódy riešenia problémov (Turek, 1982, s. 66 – 67).

Problémová situácia obsahuje dve stránky:

1. Predmetovo-obsahovú: zručnosti a základné vedomosti zodpovedajúce vecnému obsahu situácie.
2. Motivačnú: záujem o riešenie, osvojenie si zručností a nových vedomostí.

Problémová úloha môže mať rôznu formu: grafická, praktická či počtárska úloha, zadanie, otázka, projekt.

Požiadavky pri problémových situáciách:

• Vychádzať zo životnej situácie, aby žiakov motivovala a upútala pozornosť.
• Má byť spätá s osvojovaným učivom, logicky z neho vyplývať.
• Problémová úloha má byť dostatočne náročná, zložitá, súčasne dostupná pre jej riešenie.
• Musí obsahovať neznámy prvok, navodenie problémovej situácie.

Problémovú úlohu nemôžeme riešiť príkazom, nátlakom, lebo čím väčší nátlak tým sú menej výrazne výsledky v tvorivom myslení. Preto je potrebné vytvoriť správnu atmosféru, stimulatívne prostredie, istotu, bezpečie na vyjadrenie svojich myšlienok, názorov, postojov. Týmto sa podporuje úprimnosť vo vzťahu pedagóg – žiak, žiak – žiak, sebadôvera, sebarealizácia, rešpektovanie a uznávanie postojov a pocitov, empatiu (Turek, 2008, s. 374 – 377).

Zadať problém nie je jednoduché, je nevyhnutné si ho dobre premyslieť. Zadanie otázky už môže byť u niektorého žiaka problém. Vo všetkých úlohách je niečo určené, zadané, čo má žiak hľadať, vyriešiť, určiť (Argalács, 1984, s. 7).

Druhy problémov

Psychologická a pedagogická literatúra obsahuje veľké množstvo rozličných druhov problémov.

Medzi základne druhy problémov patria:

• Rozhodovacie: nedostatok informácií pre svoj konečný výsledok rozhodnutia.
• Výkonové: vznik pri priebehu a realizácií rozhodnutia.
• Orientačné: získavanie nových informácií.

V rôznych iných situáciách sa môžu vyskytnúť aj iné druhy problémov. Ak je jedno riešenie pri probléme, nazývame ho konvergentné a ak má problém viac riešení, nazývame ho divergentné. Podľa zložitosti a obťažnosti rozoznávame problémy: teoretické, konkrétne, praktické. Rozoznávame jednočlánkový a viacčlánkový problém.

Viacčlánkový problém spočíva v prekonávaní viacerých ťažkostí pri riešení problému. Tieto problémové ťažkosti sú náročnejšie a využívajú sa na vysokých, stredných školách a vo vyšších ročníkoch základnej školy. Pri jednočlánkovom probléme sa vyskytuje jedna ťažkosť a jej vyriešenie k nadobudnutiu nových poznatkov. Uplatňuje sa najmä v nižších ročníkoch základnej školy (Petlák, 2004, s. 260 -261).

Proces riešenia problémov

Riešenie problému sa uskutočňuje tým, že jednotlivé situácie nadväzujú na seba. Ide o nastolenie, vyriešenie problému a kontrolu riešenia. Proces riešenia problému má tieto etapy:

1. Vymedzenie a nastolenie problému: problém môže nastoliť žiak alebo pedagóg, stanovený problém vyplýva z učiva.
2. Analýza problému: žiaci hľadajú súvislosti a oddeľujú v probléme podstatné a nepodstatné fakty.
3. Formulovanie hypotézy: zistenie podstaty javu a odhaľovanie spôsobov riešenia.
4. Výber metód riešenia: žiak rieši, rozhoduje, uvažuje ako bude pristupovať k riešeniu.
5. Riešenie problému: je jadrom problémového vyučovania a začína sa analýzou, formuláciou hypotéz a výberom metód. Riešenie problému má dve stránky, didaktickú a gnozeologickú.

Gnozeologická stránka zahŕňa nové poznatky a didaktická stránka upevňuje vedomosti, myšlienky, skúsenosti čo máme doposiaľ. Gnozeologická a didaktická stránka navzájom súvisia (Petlák, 2004, s. 261 – 262).

Spôsoby riešenia problémov

Deduktívne verifikujúcim, ktorý v sebe zahŕňa:

• vymedzenie problému,
• vypracovanie plánu riešenia,
• preverovanie(verifikáciu),
• objasnenie problému.

Induktívne zovšeobecňujúcim, ktorý v sebe zahŕňa:

• vymedzenie problému,
• zhromaždenie materiálu potrebného na riešenie problému,
• analýzu tohto materiálu,
• syntézu výsled