Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Pedagogická prax v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov a sebareflexia učiteľa

Dátum: Rubrika: Výskum, prieskum, spätná väzba

Pedagogická prax zaujíma v pregraduálnej príprave učiteľov dôležité postavenie. Je pomyselným mostom medzi teoretickou a praktickou prípravou. Nácvik v modelových situáciách realizovaný počas teoretickej prípravy vo vysokoškolskom štúdiu nie je postačujúci k rozvoju profesijných kompetencií. Tie sa začínajú utvárať v procese pregraduálnej prípravy a ďalej sa rozvíjajú v reálnej edukačnej praxi pri výkone učiteľského povolania.

Pregraduálna príprava učiteľa a počas nej realizovaná pedagogická prax je jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich jeho edukačnú prax a rozvoj profesijných kompetencií. Realizácii pedagogickej praxe treba venovať dostatočnú pozornosť. Pedagogické zručnosti si však nemožno osvojiť len na základe situačných metód uplatňovaných na seminároch, resp. prostredníctvom metodík či aplikáciou teoretických poznatkov do praxe, ale predovšetkým vlastnou skúsenosťou študentov. V procese utvárania a rozvíjania pedagogických zručností zohráva veľmi dôležitú úlohu sebareflexia.

Sebareflexia a jej význam

Reflexia aktuálnej skúsenosti a sebareflexia patria k najdôležitejším zručnostiam učiteľa. Predstavujú dôležitý predpoklad sebazdokonaľovania, sebavzdelávania a sebarozvoja osobnosti, ale aj optimalizácie a efektívnosti vyučovacieho procesu. Z tohto dôvodu sa rozvoju reflexívnej kompetencie venuje v pregraduálnej príprave veľká pozornosť a je tiež predmetom záujmu mnohých výskumov. Reflexia nie je lineárnym, ale špirálovým procesom, pretože je neoddeliteľnou súčasťou interaktívnych procesov, zmien a vývoja.

Y. Killion a G. Todnem (1991), uvádzajú tri druhy reflexie – reflexia o praxi, v praxi a pre prax. Prvé dva druhy majú podľa autorov výrazne reaktívny charakter a vyznačujú sa momentom, v ktorom sa odohrávajú. Vzťahujú sa na situácie, na ktoré musí učiteľ zareagovať a riešiť ich rýchlo a bezprostredne. Autori poukazujú na to, že reflexia pre prax je trochu odlišná, pretože prináša želané výsledky z dvoch predchádzajúcich reflexií. Reflexia sa nerealizuje pre to, aby sme sa vracali do minulosti, alebo aby sme si uvedomovali metakognitívne procesy, ktoré sa uplatňovali, ale na orientáciu do budúcnosti, na motiváciu hľadať nové metódy a alternatívy pôsobenia. Uskutočňovaním reflexie pre prax, učiteľ predvída problémy, orientuje sa na potreby alebo na plánované zmeny.

Študenti v pregraduálnom štúdiu alebo začínajúci učitelia sú zvyčajne zameraní na reflexiu pre prax, zatiaľ čo kvalifikovaní a skúsení učitelia zameriavajú svoju pozornosť na reflexiu v praxi.

Sebareflexia je základom autodiagnostiky pedagogickej činnosti učiteľa, ktorú možno chápať ako diagnostickú činnosť ovplyvňujúcu účinnosť a efektívnosť edukačného procesu. Sebareflexia je podľa E. Urbanovskej (2000) chápaná ako vedomé sebapoznávanie, sebavymedzenie a sebahodnotenie, na základe ktorého sa formuje vzťah k sebe samému. Ide o proces, ktorý má duálny charakter – jedinec je súčasne subjektom aj objektom vlastného poznávania. Obsahom sebareflexie je na jednej strane sebapoznanie a sebaporozumenie, ale na druhej strane aj sebaprežívanie a vlastné správanie. Všetky aspekty obsahu sebareflexie sú zahrnuté pod pojem sebasystém.

Sebareflexia je dôležitým procesom z hľadiska samoregulácie učiteľa v kognitívnej i afektívnej sfére. Je vnútorným dialógom, ktorý je navodený sebareflexívnymi otázkami. Vytvára aktívny prístup k životu a je dôležitým ukazovateľom rozvoja osobnosti.

Premýšľanie nad sebou samým, nad svojimi postupmi, prácou, rozhodovaním, myslením a pod. pomáha vyvíjať stratégie ako vykonávať svoju prácu čo najlepšie.

Cieľavedomá sebareflexia, úsilie o sebapoznanie a sebahodnotenie sú podmienkou rozvoja učiteľa v personálnej, morálnej i profesijnej rovine. Je dokázané, že reflektujúci učitelia sú viac prístupní novým myšlienkam a zmenám(Hupková – Petlák, 2004, s. 15).

Význam cieľavedomej sebareflexie spočíva v plnení týchto základných úloh:

  • zabraňuje rutine v práci učiteľa, pretože učiteľ stále hodnotí svoju činnosť, hľadá nové metódy, formy práce a podobne,
  • umožňuje mu overovať si nové metódy, učiteľ porovnáva predchádzajúce výsledky práce i výsledky získané́ inými metódami,
  • učí učiteľa predvídať možné dôsledky jeho pôsobenia,
  • prispieva k neformálnemu a systematickému sebavzdelávaniu, sebavýchove učiteľa, učiteľ hľadá v literatúre oporu, zdôvodnenie svojich metód, foriem práce a iné (Petlák, 2000, s. 98).

Typy reflexie 

Kvalita a obsah reflexie sa viaže na jej jednotlivé typy, ktoré sa líšia zameraním, východiskami, obsahom a kvalitou. D. Nezvalová (2000, s. 26 ˗ 28, In. Kožuchová a kol. 2011) opisuje nasledujúce typy reflexie:

  • Technická reflexia – má dva významy, prvý má základ v zameraní sa na oblasť vyučovacích techník, zručností, druhý význam zodpovedá kvalite reflexie, riadeniu aktivity priamou aplikáciou výskumu vo vyučovaní.
  • Reflexia v činnosti a po činnosti
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk