Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Metodické pobytové dni pedagogických zamestnancov ako cesta k zlepšeniu klímy v školskom prostredí

Dátum: Autor/i: Ing. Ján Lechman Rubrika: Metodika

V príspevku načrtneme víziu možnosti realizácie pravidelných metodických pobytových dní pedagogických zamestnancov mimo priestor školy s cieľom zefektívnenia kvality vzdelávania a klímy v pedagogickom zbore, ale aj využitie tohto priestoru na aktualizáciu metodík. Článok vychádza z doterajších pozorovaní a z rozhovorov v pedagogickom zbore. Opíšeme skúsenosti nadobudnuté v zahraničí. Sústredili sme sa na konkrétne možnosti realizácie a náplne riešenia zlepšovania klímy aj kvality edukačného procesu v spomínanom kontexte metodických pobytových dní na strednej odbornej škole.

Z pohľadu organizačnej štruktúry školy je veľmi dôležité, mať na škole zabezpečené výborné fungovanie predmetových komisií so zodpovednými vedúcimi týchto komisií. Metodické orgány školy môžu byť kľúčom k úspechu pri zlepšovaní kvality vzdelávania. Každá z predmetových komisií (hlavne, čo sa týka odborných predmetov) je špecifická a vyžaduje si iné podmienky a prístup k materiálnemu zabezpečeniu, ale aj k riešeniu problémov či k hodnoteniu výchovno-vzdelávacích výsledkov.

Jedným z veľmi dôležitých faktorov pri stanovení cieľov školského vzdelávacieho programu je spolupráca, resp. súčinnosť vedúcich predmetových komisií na ich kreovaní.

Príklad: Stanovenie cieľov školského vzdelávacieho programu

  1. Marketingovo-perspektívne navrhnutý ŠkVP – cieľom je, aby žiaci, resp. absolventi rozširovali pozitívne informácie o štúdiu a o osvojených vedomostiach, čo spôsobí zvýšenie záujmu o štúdium.
  2. Aktuálny ŠkVP – Aktualizácia programu s novodobými trendami sledovanie technologického smerovania a prispôsobenie požiadavkám trhu práce.
  3. Optimalizovaný ŠkVP – minimum zmien každý rok.
  4. Zmysluplný – aby tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých predmetov nemali len lukratívne názvy, ale aj zmysluplný obsah (učiť by mali pedagógovia so zodpovedajúcou odbornosťou).
  5. Vyvážený – čo znamená hlavne vhodné rozdelenie disponibilných hodín.

Optimalizácia školského vzdelávacieho procesu si vyžaduje koordináciu a kooperáciu celého pedagogického zboru. Zvládnutie tejto záťaže vplýva na celkovú klímu v pedagogickom zbore.

Klíma školy

Klíma školy je priamo spojená s kvalitou života v škole, ale aj kvalitou edukačného procesu. Jedným z najdôležitejších faktorov dobrej klímy je práve interakcia v edukačnom procese. Interpersonálna interakcia je základom kvality výchovy a vzdelávania v školách.

Rozlišujeme štyri elementy edukačného procesu: škola – manažment (vedenie), učiteľ, žiak, rodič. V ideálnom školskom systéme by mala byť každá z interakcií rovnako dôležitá.

Aj škola patrí do interpersonálnej interakcie, keďže sa jedná o spoločenstvo pedagogických aj nepedagogických pracovníkov. Túto interpersonálnu interakciu za školu zastrešuje práve vedenie školy. Škola vytvára podmienky nielen pre žiaka, ale v neposlednom rade aj pre učiteľa.

Eliminovať rozdiely medzi jednotlivými interakciami je cestou k zvyšovaniu kvality edukačného procesu a jej klímy.

Je potrebné, aby manažment školy dbal o zlepšovanie klímy, resp. o udržanie dobrej klímy. Jednou z ciest pre zlepšovanie klímy je možnosť vytvorenia motivačných stretnutí pedagogického kolektívu raz ročne – prevažne začiatkom júla mimo priestor školy, napr.v rekreačnom stredisku. Tieto stretnutia, tzv. metodické dni môžu zahŕňať napr.:

  • úpravu školského vzdelávacieho programu,
  • zlepšenie efektivity v medzipredmetových vzťahoch,
  • možnosť realizácie aktualizačných vzdelávaní a v konečnom dôsledku pri dobrom nastavení aj
  • zlepšenie celkovej klímy v pedagogickom zbore.

Koštrnová (2014) tvrdí: „Vzájomná spolupráca pedagogických zamestnancov je veľmi dôležitá pre dobrý a náležitý chod školy a triedy, ale aj pre skvalitnenie práce učiteľov a potom aj pre prácu so žiakmi. V bežnom školskom prostredí strávia učitelia väčšinu svojho pracovného času, a to predovšetkým v triedach so žiakmi. Sú pomerne izolovaní od kolegov – učiteľov. Tento problém nie je dostatočne kompenzovaný a naopak mnohokrát sa vplyvom ďalších faktorov ešte prehlbuje.“

Interpersonálna matica školy

Rozhodujúci vplyv na klímu v interpersonálnej matici školy medzi jednotlivými predmetovými komisiami môže mať aj oblasť vzdelávania, v ktorej dochádza k najrýchlejším zmenám v meniacich sa odvetviach. Pociťovanie tlaku môže spôsobovať stres, únavu. Je dôležité, aby túto skutočnosť reflektovali vedúci pedagogickí zamestnanci na rôznych úrovniach vrátane vedúcich predmetových komisií.

Príklad:

Naša škola je špecifická tým, že sa zameriavame na IT sféru a na prípravu žiakov do praxe v rámci technológií IKT. Vzhľadom na to, že ide o jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich a zároveň aj meniacich sa odvetví, treba dbať na kvalitu pedagógov, ktorí danú oblasť vyučujú – mali by mať informácie priamo z praxe, ale je tu aj požiadavka na neustále (a v tomto kontexte doslovne) celoživotné vzdelávanie. Pedagogický zamestnanci vyučujúci predmety súvisiace s IKT sférou pociťujú tento tlak a neustála príprava a sledovanie technologických zmien v týchto oblastiach edukačného procesu spôsobuje únavu a často aj pocit nespravodlivosti pri uvedomení si rovnakej formy ohodnotenia s oblasťami, ktoré sa nerozvíjajú tak rýchlo, resp. ktoré sa nemenia takmer vôbec.

Jedným z najdôležitejších hnacích prvkov správneho fungovania školského aparátu je práve motivácia. Môžeme ju využiť pri realizovaní metodických dní nielen v prostredí školy.

Základným prvkom zlepšovania kvality škôl je nepochybne dobrá klíma nielen v interpersonálnej interakcii žiaka, učiteľa a rodiča, ale aj medzi zriaďovateľom a spomínanými prvkami. Často sa zabúda na interpersonálne interakcie na rovnakej úrovni – medzi žiakmi, medzi jednotlivými rodičmi a medzi jednotlivými pedagogickými zamestnancami. Hlavným cieľom pre všetky interakčné zložky by mal byť spokojný žiak. Nie v kontexte pohodlného štúdia, ale v kontexte napĺňania predstáv o štúdiu všetkých zložiek interakcií v každodennom osvojovaní si vedomostí a zaujímaní postojov.

Obrázok 2: Matica interpersonálnych vzťahov v škole

 

Vízia školy vedie k zabezpečeniu symbiózy v interakcii medzi učiteľmi, rodičmi a žiakmi. Je to ako pomyselný rovnostranný trojuholník, ktorý je symbolom rovnoprávnosti v jednotlivých vzťahoch a zároveň dôležitosti, nad ktorým drží ochrannú ruku zriaďovateľ.

Vízia školy je v sledovaní trendov, technologických inovácií, aby dokázala ponúkať nadčasové štúdium a spokojných absolventov uplatňujúcich sa na trhu práce.

Inovovanie výučby sa realizuje v možnostiach rozpočtu organizácie alebo formou grantov, projektov. Nákupy materiálno-technického zariadenia môžu inovovať výučbu, častokrát je to však marketingový ťah dodávateľov – predajcov. Je na vedení školy, aby dokázalo odfiltrovať nevhodné ponuky a aby investované peniaze padli na úrodnú pôdu. Inak investícia môže poslúžiť krátku chvíľu a nevyužije sa jej potenciál.

Ako možno definovať dobrú klímu školy

Z nášho pohľadu je klíma školy stav atmosféry na škole, ktorá vplýva na žiakov, pedagogických zamestnancov aj nepedagogických zamestnancov harmóniou, kde učitelia pôsobia prirodzenou autoritou, žiaci sú rovnocennými partnermi s entuziazmom vzdelávať sa, rodičia sú spokojnými pozorovateľmi a nad tým všetkým drží ochrannú ruku zriaďovateľ. Samozrejme, že táto predstava je skôr utópiou. Dôležité je však sledovať tento cieľ a približovať sa k nemu.

Príklad:

Je dobré analyzovať stav napr. pozorovaním alebo dotazníkom, pozorovať napr. počty žiakov, ktorí sú ochotní reprezentovať školu. Ak sa tieto počty zvyšujú, môže to značiť zlepšenie klímy atď.

Je učiteľ týchto dní motivovaný?

Sme súčasťou obrovského pokroku technológií, ktorý v priebehu niekoľkých rokov (nie desaťročí) exponenciálne narastá. Každou novou zmenou sa otvára stovka nových možností ako posúvať pomyselnú latku nových informácií smerom nahor. Je až veľmi nepravdepodobné, že sa to zmení, ba dokonca zastaví. Vo svete, ktorý sa nám takto ponúka, už nie je dôležité naučiť sa všetky informácie, dať odpovede na všetky otázky, ale ukázať správnu cestu. To znamená, naučiť žiaka (človeka) učiť sa po celý zvyšok svojho života.

Kľúčové otázky v procese riadenia tímu

  • Ako motivovať učiteľov a zároveň vytvárať konzistentný tím?
  • Ako aktivizovať tých pedagogických zamestnancov, ktorí majú v sebe skrytý potenciál, ale nevedia ho využiť?
  • Ako si nájsť čas popri administratívnej činnosti vedúceho zamestnanca na rozhovor s kolegom bez časového obmedzenia a získať tak relevantné informácie z vyučovacej hodiny aj s cieľom hľadania nových riešení?

Odpovede na tieto otázky môžu pomôcť zlepšiť klímu, ale odhaliť aj zhoršenie klímy v pedagogickom zbore. Pozorujeme a analyzujeme viaceré faktory:

  • rozdiely v prístupe jednotlivých pedagógov z hľadiska hodnotenia žiakov,
  • rozdiely v požiadavkách na žiaka v rámci rovnakého vyučovaného predmetu,
  • letargia až vyhorenie niektorých pedagógov z hľadiska premotivovania alebo dlhodobej stereotypnej činnosti, hlavne vo veku s výhľadom na blízky odchod do dôchodku,
  • ohrozenie pozície niektorých zamestnancov z rôznych dôvodov (napr. rušenie študijného odboru na strednej škole, v ktorom mali dominantné úväzky),
  • nesprávne hodnotenie zamestnanca manažmentom školy,
  • nevenovanie pozornosti a neriešenie problémov zamestnanca, čo môže viesť k zníženiu motivácie a pod.,
  • obmedzený rozpočet školy.

Metodické pobytové dni

Jednou z metód ako analyzovať vybranú interakciu, v našom prípade interakciu na rovnakej úrovni medzi pedagogickými zamestnancami v pedagogickom zbore, je aj metóda, ktorú sme nazvali separačná metóda, kedy treba vybranú vzorku oddeliť od ostatných, aby sme ju mohli sledovať bez ovplyvňovania tých ostatných. Keďže škola ako miesto, kde všetky spomínané interakcie sú navzájom prepojené a ovplyvňované, nie je vhodná na takýto druh analýzy, treba preniesť pôsobisko interakcie na mimoškolskú pôdu.

Počas školského roka je pre člena vedenia často pri administratívnej práci veľmi zložité, komplexne sledovať prebiehajúce vyučovanie. Možno vykonávať hospitačnú činnosť na vyučovacích hodinách, ale z hľadiska preberaného učiva to bude iba fragment celkového nášho obrazu.

Táto teória nadobúda rozmer práve v kontexte odborného vzdelávania v oblasti IKT, kde vďaka enormne rýchlemu technologickému vývoju je veľmi náročné pedagogickými zamestnancami zodpovednými za konkrétny predmet zapracovávať do osnov trendy. Zvlášť zložité je to pre vedúceho zamestnanca – vedúceho predmetovej komisie, ktorého povinnosťou je, mať nad týmto určitý nadhľad.

V tomto kontexte sa ako veľmi vhodné javí realizácia metodických pobytových dní, kde by sa mohol pri vhodnej organizácii, štruktúre jednotlivých metodík nájsť čas aj na rozhovor o možnostiach smerovania školy do budúcna, Rozprávať by sme sa vedeli aj o riešeniach problémov v jednotlivých predmetoch, možných konfliktoch medzi pedagogickými zamestnancami, atď.

Snahou pri realizovaní metodických pobytových dní je uvoľnenie napätia, ktoré prežívajú pedagogickí zamestnanci v školskom prostredí.

Termín a miesto metodických pobytových dní

Pri zvolení vhodného termínu pre realizáciu metodických pobytových dní je dôležité, aby boli splnené viaceré faktory ovplyvňujúce jeho úspešnosť a zároveň aj záujem o pobyt zo strany všetkých pedagogických zamestnancov. Ako optimálny termín pre uskutočnenie akcie sa javí obdobie na konci školského roka. Veľmi dôležitým faktorom je neprítomnosť žiakov v škole a neprebiehajúce, resp. ukončené, vzdelávanie v danom školskom roku.

Začiatok júla je vhodným termínom z viacerých aspektov:

  • pedagogický zamestnanci majú ešte relatívne čerstvé informácie o priebehu vyučovacieho procesu uplynulého roka a môžu lepšie zachytiť potrebné zmeny v školskom vzdelávacom programe,
  • je to ideálny čas optimalizovať predmetové a medzipredmetové vzťahy na úrovni ročníka alebo následnosti ročníkov,
  • aktualizácia maturitných tém, pomôcok je v tomto období veľmi vhodná z dôvodu nedávneho ukončenia maturitných skúšok,
  • je to príležitosť realizácie vyhodnocovacej porady.

Treba dbať na to, aby sa termín nepresunul na obdobie školských prázdnin, kedy väčšina pedagogických zamestnancov plánuje realizáciu dovoleniek. Miesto pobytu by malo byť v prírode, v rekreačnom zariadení a z hľadiska financovania s možnosťou diskontných cien za ubytovanie a stravu, napr. Kežmarské žľaby.

Obsah metodických pobytových dní

Metodické pobytové dni by nemali mať len charakter voľnočasovej aktivity, ale mali by mať prínos pre pedagogických zamestnancov z pohľadu zlepšovania kvality vzdelávania, vyhradeného času na úpravy vo víziách, stratégiách a cieľoch, na ktoré počas školského roka nie je čas, resp. je veľmi ťažké si ho nájsť pre rôznorodosť iných povinností.

Príklad: Úlohy pre predmetové komisie – motivácia v úvode:

Skúste pútavou formou (môže byť aj vizuálne, napr. nakreslením) opísať činnosť vašej predmetovej komisie. Aké sú vaše ciele? Ktorým oblastiam sa venujete? Pomenujte dve relevantné veci, ktoré by ste zmenili vo svojej predmetovej komisii a dve relevantné veci, ktoré by ste si určite ponechali.

Vyhodnotenie školského roka - Do koncepcie metodického pobytu je vhodné zaradiť vyhodnocovaciu poradu, ktorá by ako súčasť metodických pobytových dní zahŕňala dôležitý fragment záverečných povinností konca školského roka. Priestor by mohol byť zvolený v exteriéri, čo by určite pozitívne vplývalo na pedagogických zamestnancov. Zodpovednosť za obsah a moderovanie diskusie môžu mať vedúci predmetových komisií.

Školský vzdelávací program a medzipredmetové vzťahy - Veľmi dôležitým prvkom diskusie môže byť aj úprava školských vzdelávacích programov, príp. učebných osnov na konci školského roka. Je to z toho dôvodu, že informácie o kompetenciách a obsahových štandardoch sú čerstvé a zmeny sa vždy robia efektívnejšie.

Maturita, absolventské skúšky a projekty - To isté platí aj o úprave maturitných otázok, resp. otázok pre absolventské skúšky. Koordinovať na metodickom pobyte sa môžu napríklad aj projekty medzinárodného charakteru (Erasmus+). Príprava projektu, výber sprevádzajúcich učiteľov, kritéria na výber žiakov pre mobilitné projekty, atď.

Aktualizačné vzdelávania- Náplňou metodického pobytu môže byť aj aktualizačné vzdelávanie. Zamestnávateľ môže podporovať profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v súlade s potrebami školy. Náplňou by mohlo byť vzdelávanie v prístupe ku žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tomto kontexte by možno bola vhodná účasť školského psychológa, ktorý by mohol distribuovať a vysvetliť dotazníky na identifikáciu aktuálneho stavu žiakov, zisťovať ich motiváciu, potreby a byť adresnejší vo výchovno-vzdelávacom procese. Skúmať by sa mohla aj identifikácia disciplíny a problémov v správaní. Zisťovať možno aj to, akú majú kolegovia kapacitu zvládať záťaž, akými stratégiami ju môžu zvládajú, ako mapujú postoje žiaka k škole, zisťujú jeho vzťah k učeniu. Náplňou aktualizačného vzdelávania by mohli byť aj základné znalosti z počítačovej bezpečnosti. Dnes sa celý vyučovací proces posúva k digitálnemu vzdelávaniu.

Špecializačné vzdelávanie – realizovať možno aj špecializačné vzdelávania pre kariérové pozície, napr. jednorazové špecializačné vzdelávanie podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre triednych učiteľov.

Výchovné a kariérové poradenstvo – Školský koordinátori pre výchovu a vzdelávanie môžu ponúknuť k diskusii nové úlohy a ciele školy. Výchovný a kariérový poradca môže informovať o aktuálnych možnostiach štúdia na vysokej škole, resp. zabezpečiť prednášku klinického psychológa k zvládaniu ťažko zvládnuteľných žiakov. Cieľom by mohla byť zmena prístupu a postojov pedagogických zamestnancov - kognitívny aj afektívny charakter.

Voľnočasové aktivity-metodické pobytové dni majú spĺňať aj určitú formu psychohygiény pre pedagogických zamestnancov, preto je veľmi dôležité nezabúdať na prestávky medzi jednotlivými udalosťami na metodickom pobyte, ale zároveň každý deň v správnom čase ukončiť metodické aktivity a pripraviť aktivity voľnočasového charakteru, napr. futbalový zápas zamestnancov, turistický pochod, prístup k bazénu, wellnessu a pod.

Dotazník - klíma v pedagogickom zbore

Pre účely získania informácií o klíme v pedagogickom kolektíve ešte pred realizáciou metodického dňa možno využiť dotazník monitorujúci stav klímy v pedagogickom kolektíve. Dotazník môže pomôcť aj pri prieskume záujmu o metodické pobytové dni a o aktivity tohto dňa.

Príklad: Vzor dotazníka

Dotazník ku klíme v pedagogickom zbore a možnostiam jej zlepšovania

Milé kolegyne a kolegovia, prosíme vás o vyplnenie krátkeho anonymného dotazníka. Pomôže nám vnímať klímu v pedagogickom zbore. Vyplňte, prosím, vždy iba jedno zaškrtávacie políčko symbolom X.

 
 
súhlasím
skôr súhlasím
neviem posúdiť
skôr nesúhlasím
nesúhlasím
1.
Klíma na našej škole medzi pedagogickými zamestnancami je na vyhovujúcej úrovni.
 
 
 
 
 
2.
Som rada/rád v kolektíve kolegov, učiteľov, chodím rád do zamestnania.
 
 
 
 
 
3.
V pedagogickom kolektíve si navzájom pomáhame a snažíme sa spoločne riešiť problémy vyučovacieho procesu.
 
 
 
 
 
4.
Pre optimalizovanie medzipredmetových vzťahov je potrebný väčší počet učiteľov v predmetovej komisii.
 
 
 
 
 
5.
Pre optimalizovanie medzipredmetových vzťahov je potrebná (širokospektrálna) komunikácia medzi kolegami z rôznych predmetových komisií.
 
 
 
 
 
6.
Privítal/a by som, ak by som v rámci pracovného času dostala jeden-dva dni priestor bez vyučovania - venovaný výhradne riešeniu inovácií vo vyučovacom procese.
 
 
 
 
 
7.
Privítala by som možnosť realizovania pobytu mimo školy, ktorý by zahŕňal okrem voľnočasových aktivít aj metodické aktivity.
 
 
 
 
 
8.
Je podľa mňa vhodné, aby súčasťou metodického pobytu bolo aj aktualizačné vzdelávanie.
 
 
 
 
 
9.
Považujem za dôležité, aby sa problémy edukačného procesu, napr. zmeny v ŠkVP, maturitných otázok, riešili v období na konci školského roka.
 
 
 
 
 
10.
Som ochotná/ý prispieť finančnou čiastkou na uhradenie čiastočných nákladov spojených s realizáciou metodického pobytu.
 
 
 
 
 

Veľmi pekne ďakujem za Váš čas.

Záver

Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. Realizácia metodických pobytov mimo priestor školy môže zlepšiť klímu medzi pedagogickými zamestnancami, môže zlepšiť kvalitu medzipredmetových vzťahov. Motiváciou je skvalitňovať nielen kognitívne, ale aj afektívne zručnosti. Veľmi dôležitým faktorom úspešného pobytu s následným cyklickým opakovaním raz za rok je správne načasovanie, trvanie a správna postupnosť jednotlivých metodík. Rovnako je dôležité verifikovať spätnú väzbu pedagogických zamestnancov, napr. spätno-väzobným dotazníkom a získať aj informácie o možnostiach zlepšenia metodického pobytu na ďalší rok. Asi najväčšou prekážkou realizácie metodického pobytu kolegov v priestoroch mimo školy sú financie, ktoré sú potrebné pre realizáciu tohto projektu. Pomohlo by, ak by benefity takýchto pobytov vnímali aj zriaďovatelia škôl ako prínos a v rámci svojich kompetencií podobné aktivity podporovali.

LITERATÚRA:

  1. PETLÁK, Erich, 2006. Klíma školy a klíma triedy. Bratislava : IRIS, Bratislava, 2006. ISBN 80-89018-97-1.
  2. KOŠTRNOVÁ, Dagmar, PaedDr. 2014. Tvorba a rozvoj pozitívnej klímy v triede. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2014. ISBN 978-80-565-0382-9.
  3. CARNEGIE, Dale. 1995. Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. Praha : Dale Carnegie Institute, Prague, 1995.


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk