Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Význam kvalitnej prípravy učiteľa na vyučovanie

Dátum: Autor/i: prof. PhDr. Erich Petlák, CSc. Rubrika: Reflexie, návrhy, odporúčania

Cieľom príspevku nie je opisovanie významu prípravy učiteľa na vyučovanie, príspevkom nesledujeme ani vstupovanie do svedomia učiteľov, ani poúčanie o význame prípravy. Ide nám predovšetkým o zamyslenie sa nad významom plánovanej činnosti v edukácii. V príspevku sa rovnako nezaoberáme všeobecne zdôrazňovanými a často printovanými požiadavkami na prípravu učiteľa na hodinu, ale pripomenieme niektoré vybrané aspekty, o ktorých sa nazdávame, že z hľadiska skutočnej neformálnej prípravy a aj z hľadiska zvyšovania kvality edukácie si zasluhujú pozornosť. Cieľom príspevku je zdôrazniť význam prípravy učiteľa na vyučovanie.

Príprava učiteľa na vyučovanie je oblasťou, ktorá je trvale aktuálnou, pretože sa spája nielen s priamou prácou učiteľa, ale predovšetkým s výsledkami jeho edukačného pôsobenia. Medzi učiteľmi je ešte dosť tých, ktorí si pamätajú roky, keď prípravy učiteľa na vyučovanie boli povinnou súčasťou edukácie (traduje sa, že v prípravách mali byť vyznačené modrým písmom vzdelávacie ciele a červeným písmom výchovné). Tento formalizmus sa z našich škôl už vytratil. Súčasná doba v edukácii nepreferuje nariadenia a príkazy, ale vychádza z uvedomelosti a záujmu škôl a učiteľov o tvorivú prácu. To sa v plnej miere vzťahuje aj na prípravu učiteľov na vyučovanie, lebo každý vie, že sú zásadné rozdiely medzi vyučovacou hodinou, na ktorú sa učiteľ pripraví, premyslí si stratégiu práce so žiakmi a hodinou, ktorá je riadená spontánne, resp. vychádza z rutinných činností a skúseností učiteľa.

Dobré plánovanie vyučovacej hodiny je nevyhnutné pre efektívny proces vyučovania a vzdelávania. Predpokladom želateľných učebných výsledkov u žiakov je učiteľ, ktorý je pripravený na vyučovaciu hodinu.

O predpoklade píšeme preto, lebo vyučovací proces je veľmi dynamický, môžu sa v ňom vyskytnúť rôzne, aj nepredpokladané situácie. Samozrejme, tie nemusia byť len negatívne (sťažujú plnenia predpokladov), ale aj pozitívne, napr. žiaci prekvapia učiteľa vedomosťami, o ktorých nepredpokladal, že ich majú (využitie transferu vedomostí). Samozrejmou súčasťou a podstatou prípravy je triáda otázok - Čo chcem, aby sa žiaci naučili? Aké vyučovacie a učebné činnosti budem využívať? Ako skontrolujem, či žiaci učivu porozumeli a ako sa ho naučili? Uvedomujeme si, že po prečítaní uvedeného si každý učiteľ povie, že v zásade ide všeobecne známe aspekty vyučovania. Ale je tomu naozaj vždy tak?

Ciele vyučovacieho procesu

Táto stránka edukácie sa pri bežnom pohľade na cieľ javí celkom jednoduchá. Práve jednoduchosť zvádza k tomu, že cieľom vyučovacej hodiny sa nevenuje taká pozornosť, ako je žiaduce. Stáva sa, že samotná téma učiva je formulovaná ako cieľ hodiny, napr. Prídavné mená. Druhá svetová vojna. Obojživelníky. To je však len výber tematickej časti z tematického celku. V edukačnom procese musíme mať na zreteli konkrétne ciele, napr. opísať, zhodnotiť, analyzovať, narysovať, a nielen napr. oceniť, porozumieť, zamyslieť sa, preskúmať.

I. Turek v publikáciách (1996, 2014) dôsledne upriamuje a prízvukuje význam cieľa v edukácii.[1]Pripomeňme podstatu, t. j. požiadavky, ktoré spomenutý autor akcentuje - konzistentnosť, primeranosť, vyjadrenie v pojmoch výkonov žiakov (teda nie napr. oboznámiť žiakov s vývojom zemskej kôry, ale naučiť žiakov vysvetliť tento vývoj), jednoznačnosť, kontrolovateľnosť a merateľnosť, rešpektovanie taxonómie cieľov vyučovania.

Podstata vytýčenia cieľa spočíva v tom, že má vyjadriť, čo sa žiak naučí, resp. čo bude vedieť robiť po učení, a nie to, čomu bude venovaná vyučovacia hodina.

Ak uvedené odborné vyjadrenia a požiadavky pretransformujeme do každodennej prípravy učiteľa, potom povieme, že ide predovšetkým o dôsledné uvedomenie si nielen témy vyučovania, resp. učiva, ale predovšetkým uvedomenie si toho, čo chceme žiakov naučiť; čo chceme, aby dôsledne pochopili a na konci vyučovacej hodiny, aby vedeli vyjadriť, pomenovať, zhodnotiť, vytvoriť atď. Teda jasný cieľ toho, čo si žiak z hodiny „odnesie“.

Sprostredkovanie nového učiva

Táto časť vyučovania sa spája s motiváciou, pri ktorej opisujeme a vymenúvame rôzne motivačné metódy. To je, samozrejme, správne. Doba sa však mení, žiaci často pracujú s internetom a rôznymi informačnými médiami, cestujú a pod. Sú to iní žiaci, ako boli v minulosti, sú to žiaci, ktorí majú veľa vedomostí, aj keď neraz nesprávnych a skreslených. Otázne je, či vieme túto realitu motivačne využívať, či v príprave na vyučovanie zvažujeme, ako využijeme skúsenosti a názory žiakov pre samotné učenie, ale napr. aj pre rešpektovanie štýlov učenia sa žiakov. Pohľady žiaka na učivo, vzťah k učivu a pod. skrývajú značné diagnostické hodnoty poznávania žiaka, resp. jeho vzťahu k učivu, preferovanie istých postojov a pod. V zmysle uvedeného nejde len o akúsi jednoduchú motiváciu, ale najmä o isté skontrolovanie, či a čo žiaci o preberanom učive vedia, či majú nejaké skúsenosti, ale aj predstavy o tom, čo by sa chceli naučiť.

Podstata prípravy učiteľa spočíva aj v tom, aby predpokladal možné stanoviská a postoje žiakov a pripravil sa na viaceré možnosti sprostredkúvania nového učiva rôznymi vyučovacími metódami so zreteľom na prekoncepcie žiakov a aj ic

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk