S rozvojom nových technológií sa neustále menia aj požiadavky na vzdelanosť žiakov (máme na mysli znalosť angličtiny, povedomie o hardvéroch a softvéroch, zavádzanie IKT do vyučovania a mnohé iné). Rovnako zostáva podstatným atribútom pre základné aj stredoškolské vzdelanie naučiť sa učiť sa, myslieť, kriticky posudzovať informácie, operacionalizovať pojmy tak, aby nedochádzalo k prázdnemu verbalizmu, konštruovať si vlastné štruktúry poznatkov a pod. V príspevku sa venujeme oblasti pojmového mapovania, ktorá sa javí byť významným nástrojom pomoci pri vyššie zmienených podnetov.

Pojmové mapovanie

Človek sa počas svojho života stretáva s rôznymi typmi máp. Ide o mapu, ktorú použijeme pri návšteve mesta, mapu nákupného centra, pojmovú mapu.

Na čo primárne zameriavame pozornosť, keď skúmame mapu? Orientujeme sa podľa vizuálnej charakteristiky? Čítame všetky verbálne štítky? Sústredíme sa na schému a priestorové vlastnosti reprezentácie orientačných bodov? Hľadáme miesta, kde sa jednotlivé body spájajú?

Podobným spôsobom môžeme „čítať“ a „interpretovať“ aj pojmovú mapu, ktorú si žiaci vytvoria počas edukačného procesu či učenia sa. Počas mapovania používame viaceré kognitívne schopnosti – reprezentáciu, generovanie a transformáciu symbolických a lingvistických informácií.

Pojmové mapovanie ako metódu vizuálneho znázorňovania myšlienok používali mnohí významní ľudia: Marie Curie, T. A. Edison, Leonardo da Vinci, sir Isaac Newton, Ch. Darwin, Pablo Picasso, Thomas Jefferson a ďalší. V Európskom priestore sa s pojmovým mapovaním stretávame prvýkrát okolo roku 1965 vďaka nemeckému pedagógovi O. Richterovi, ktorý sa venoval otázkam štruktúrovania učiva. Dnes sa grafické znázorňovanie pojmov a vzťahov medzi nimi najčastejšie spája s menom J. D. Novaka (1979).

Poznanie každého človeka sa zakladá na pevnej sémantickej sieti, ktoré prepája jednotlivé pojmy do košatých mentálnych konceptov. Tieto koncepty sú vytvárané prepájaním jednotlivých pojmov (pričom pojem reprezentuje predstavu o jeho obsahu), ktoré sa už v sémantickej sieti nachádzajú s novými, ktoré ešte nemajú v sémantickej sieti svoje stabilné miesto. Sme presvedčení o tom, že každá edukačná aktivita by mala v prvom rade prispievať a napomáhať usporiadaniu a organizovaniu myslenia žiakov. V tom sa javí ako ideálna pomôcka práve práca s pojmovým mapovaním.

Vypracovávanie máp rozvíja kľúčové kompetencie ako:

• kompetencia k riešeniu problémov;
• kompetencia k učeniu (schopnosť definovať hlavnú myšlienku a hierarchizovať ostatné myšlienky);
• sociálna kompetencia;
• personálna kompetencia;
• komunikačná kompetencia.

Pojmové mapy môžeme aplikovať takmer na všetkých vyučovacích predmetoch, vo všetkých fázach vyučovacej hodiny, napr. ako motiváciu k učeniu, inovatívny spôsob hodnotenia učebného výkonu, opakovanie po prebratom učive.

Mapa sa skladá z pojmov, čiar, obrázkov, čísel, farieb a mnohých ďalších produktov, ktoré vytvárajú definitívnu podobu učiva. Využitie mapy je širokospektrálne, či už ide o spôsob zápisu poznámok, vizualizáciu nových nápadov, spôsob opakovania a učenia. Mapovanie môžeme aplikovať ako stratégiu učenia sa (Novak, 2004), ale aj ako učiteľovu stratégiu vyučovania (Marangos a Alley, 2007), príp. ako stratégiu na hodnotenie žiakov (Rebich a Gautier, 2005).

V školskom prostredí je primárne využívaná ľavá mozgová hemisféra, ktorá zastrešuje analyzovanie, slová, zoznamy, logiku, čísla, lineárnosť a rôzne postupnosti. V našom edukačnom rámci sa stále využívajú v prevažnej miere radovo usporiadané lavice v triede, poznámky obsahujú prevažne slová, v zošitoch sa využíva linajkový papier, poznámky si žiaci zapisujú v pomlčkách, zoznamoch, memoruje sa. Využívaná vo významnejšej miere je ľavá mozgová hemisféra, čím ochudobňujeme svoj mozgový potenciál. Ľudský mozog je však naprogramovaný tak, aby si veci a informácie vybavoval vo farebných obrazoch.

Príklad: Ak niekomu poviete, aby si vybavil ružového slona, istotne si to nevybaví napísané na bielom papieri modrým perom. Práve naopak, v mysli sa zobrazí farebný (ružový) slon. Je to pre mozog človeka prirodzené, nakoľko aj pri prezeraní fotografií sa nám automaticky v mysli vynárajú spomienky a emócie.

Ak chceme, aby si naši žiaci inf