Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Žiaci s poruchou pozornosti a vybrané intervenčné techniky

Dátum: Autor/i: Mgr. Silvia Hvozdíková, PhD. Rubrika: Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

V príspevku, ktorý je zhrnutím výskumných zistení, sme sa venovali téme porúch pozornosti vo vyučovaní na základných školách na Slovensku. Rozoberáme poruchy pozornosti a hyperaktivity, ako ju definujú odborníci v oblasti pedagogiky a psychológie, pedagogickí zamestnanci, resp. nepedagogickí odborníci na Slovensku aj v zahraničí. Z odbornej diskusie vyplynuli otázky, ktorým venujeme pozornosť - Ktoré oblasti vzdelávania považujú odborníci za najproblematickejšie vo vzťahu k žiakom, ktorých mnohí považujú za žiakov s poruchou pozornosti? Aké sú možnosti intervencie priamo vo vyučovacom procese? Aké sú možné alternatívne prístupy k týmto žiakom.

Napriek tomu, že vnímame rastúcu tendenciu záujmu o výskum v oblasti porúch pozornosti, mnohé otázky ostávajú nezodpovedané. S rastúcim záujmom o výskum rastie aj skupina detí, ktorá nezapadá do štandardných noriem a postupov, ktoré súčasný školský systém vo väčšine prípadov ponúka. V príspevku spracovávame teoretický základ predmetnej poruchy vzdelávania z pohľadu odborníkov v oblasti vzdelávania detí vo veku od 9 do 15 rokov. Predstavujeme výsledky výskumu realizovaného ako súčasť širšej výskumnej úlohy. Štúdia tvorila základ k ďalšiemu skúmaniu možných alternatív vzdelávacích prístupov vo vyučovacom procese na základných školách v oblasti jazykového vzdelávania. Výsledky výskumu sú uvedené v monografii Teaching Foreign Languages and Special Needs Learners, ktorú vydalo vydavateľstvo Verbum v Prahe v roku 2020.

Poruchy pozornosti a hyperaktivita

Porucha pozornosti a hyperaktivita sa javí ako neurobiologická porucha. Existuje viac faktorov ovplyvňujúcich správanie dieťaťa diagnostikovaného ako ADHD:

  • vplyv rodinného prostredia, prenatálny a perinatálny vývoj, používanie mobilných telefónov, stravovacie návyky, príjem solárnej energie v prostredí, kde dieťaťa vyrastá.

Niektorí odborníci v oblasti neurodiverzity na základe výsledkov výskumných štúdií tvrdia, že neexistuje výrazný rozdiel medzi anatómiou mozgu detí s diagnózou a bez diagnózy. Predpokladajú, že aj nevýrazné zmeny v anatómii, ktoré sa v danom okamihu javia ako výraznejšie, sa v neskoršom veku po dosiahnutí istej úrovne vyspelosti organizmu vyrovnajú bežnej skupine jednotlivcov bez diagnózy. Rôzne faktory môžu rôzne vplývať na správanie detí a vzájomne sa ovplyvňovať.

V Spojených štátoch amerických sa v roku 2015 preukázala diagnóza ADHD u 11 % detí školského veku. Na Slovensku v roku 2019 (podľa NCZI) z celkového počtu vyšetrených detí v oblasti porúch správania a emotivity až 78,5 % pripadalo poruchám spojeným s ADHD (rok predtým 58 % detí do 14 rokov, prevažnú väčšinu tvorili chlapci).

Žiaci s poruchami pozornosti a hyperaktivitou predstavujú skupinu žiakov, ktorí sú často opisovaní ako prehnane energickí, príliš pohybliví, stále padajú zo stoličky, hrajú sa školskými pomôckami, nesledujú priebeh vyučovacej hodiny. Riefová (1999), Munden a Arcelus (2006), Jucovičová a Žačková (2015) charakterizujú deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou ako deti s vysokou mierou fyzickej aktivity, impulzívnosťou, nízkou mierou sebaovládania, ťažkosťami prispôsobiť sa novej aktivite počas vyučovania, agresívnym správaním, prehnanými reakciami aj na drobné podnety. Majú nižšiu mieru sociálnej kompetencie, sebadôvery a vysokú mieru frustrácie.

Hlavné symptómy poruchy ADHD sú:

  • hyperaktivita(deti sú príliš fyzicky aktívne a pohyblivé),
  • impulzívnosť(aj na drobné podnety ihneď reagujú),
  • nedostatok pozornosti(neschopnosť zamerať sa na podstatné dianie a informácie a oddeliť ich od nepodstatného, nedostatok schopnosti plánovať a realizovať plány).

Najčastejšia a najkomplikovanejšia na zvládnutie je impulzívnosť. Často sa k uvedeným symptómom priradí aj porucha pamäti alebo porucha správania. Podľa Komáreka (2007) rozdiel medzi mozgom dieťaťa s diagnózou ADHD a bez diagnózy nie je v štruktúre, ale v atypických funkčných prepojeniach. Systém ARAS (Ascending Reticular Activating System) moduluje nabudenosť. Nabudí mozog, keď akákoľvek senzorická informácia príde do mozgového kmeňa.

Príklad:

Ak zafúka za oknom silnejší vietor, podnet nabudí v mozgu reakciu, tá spôsobí odvrátenie pozornosti od pôvodného plánu. Pôvodný zámer počúvať, čo práve hovorí učiteľ, čítať zadanú úlohu vyruší senzorický podnet. Vyrušenie spôsobí zmenu správania zo želateľnej na neželateľnú formu.

Deti s poruchou ADHD majú nízku mieru potreby hľadania významu alebo zmyslu, čo sa vo vyučovaní prejavuje oslabeným záujmom o

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk