Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Učenie sa o miestnej krajine v miestnej krajine

Dátum: Rubrika: Metodika, obsah vzdelávania

Miestnu krajinu môžeme vnímať tromi spôsobmi: ako (1) učenie sa o miestnej krajine, (2) učenie sa v miestnej krajine a (3) učenie sa prostredníctvom miestnej krajiny. Cieľom príspevku je navrhnúť niekoľko tém, aktivít a úloh pre žiakov tak, aby prostredníctvom nich žiaci pochopili javy a procesy v krajine. Vysvetlíme regionálny princíp vo vyučovaní.

Na úvod položíme tri dôležité otázky: Prečo je učenie sa o miestnej krajine dôležité? Rodičia so svojimi deťmi cestujú po Slovensku, ale nemajú dosť informácií na odpoveď, prečo sú veci také, aké sú; ako vznikli; odkiaľ sa vzali. Prečo je učenie sa v miestnej krajine dôležité? Jedným z cieľom vyučovania by malo byť naučiť žiaka vnímať krajinu okolo seba, vidieť ju v kontexte a v činnostiach ľudí, hodnotiť ju. Prečo je učenie sa prostredníctvom miestnej krajiny dôležité? Dôležité je nielen kvôli tomu, aby sa žiaci učili o krajine, ale aby prostredníctvom učenia sa v miestnej krajne vnímali a pochopili zložité javy a procesy aj vo všeobecnosti.

Regionálny princíp vo vyučovaní -Miestna krajina, učenie sa o nej alebo v nej formou vychádzok alebo exkurzií je označované ako regionálny princíp vo vyučovaní. Označuje sa aj pojmom miestne zakotvené učenie. Možno to chápať ako vzdelávanie pre udržateľný život viazané na určité miesto a zdôrazňujúce vzťahy medzi prírodným prostredím a kultúrnymi, historickými, sociálnymi, ekonomickými podmienkami miesta. Miestne zakotvené učenie je spôsob vzdelávania, ktoré využíva všetky aspekty miestneho prostredia. Ako špecifický prístup k vzdelávaniu sa vyvinulo na konci 90. rokov 20. storočia na pomedzí environmentálnej výchovy, životného prostredia a komunitného rozvoja. Dôležitým aspektom je spolupráca, skupinová práca. Jeho hlavným princípom je rozvoj komunít. To, čo je pre vyučovanie prostredníctvom krajiny dôležité, je koncept miesta. Priestor sa stáva miestom vtedy, keď mu jedinci dávajú význam, jedinec sa s ním stotožňuje, dáva mu meno, stáva sa súčasťou priestoru a má pre neho aj citový význam. Dané miesto vníma citlivejšie ako iné miesta (Vávra, 2010).

Miestna krajina vo vzdelávaní-Obec, miesto, kde žijeme, miestny región, miestna krajina sa prelína školou vo viacerých vyučovacích predmetoch. K nedostatočnému využívaniu miestnej krajiny vo vyučovaní prispieva aj nedostatok učebníc, didaktických prostriedkov, ktoré by mohli byť v škole využívané. Pracovný zošit k učebnici pre „Geografia Slovenskej republiky“ dáva priestor k pozorovaniu, objavovaniu a zaznamenávaniu javov a procesov, ktoré sa dejú v miestnej krajine a ich prepájaniu so všeobecnými charakteristikami prírodného alebo socioekonomického charakteru. Miestna krajina sa dá spojiť s každodenným životom. Formulovanie správnych úloh, aktivít umožňuje žiakom, aby bádali, objavovali. Prostredníctvom terénnej výučby prevádzajú praktické činnosti, pri ktorých rozvíjajú nielen svoje schopnosti a zručnosti, ale aj komunikatívne, personálne, argumentačné kompetencie, riešenie problémov, využívajú zmysly (vidia, počujú, voňajú, môžu ohmatať, ochutnať).

Miestny región, miestna krajina -Existuje viacero definícií týchto pojmov. Niekedy je miestny región stotožňovaný s pojmom mikroregión, niekedy s miestom. Madziková (2004, s. 247) uvádza: „Samotný miestny región je životným priestorom žiakov, geografické poznatky o ňom sú teda veľmi úzko späté s praktickým životom. Žiaci môžu konfrontovať svoj obraz miestneho regiónu, jeho percepciu s obrazmi iných (spolužiakov, učiteľa, autorov doplnkových informačných prameňov a pod.). V samotnom obsahu vyučovania sa môžu žiaci výraznejšia spolupodieľať na jeho utváraní, na koncepcii učiva, prezentovať svoje záujmy a potreby. Pri použití aktivizujúcich metód vo vyučovaní sa sleduje rozvoj nielen poznávacích činnosti, ale aj takých aktivít, v ktorých sa môžu žiaci (aj tí menej úspešní) prejaviť samostatným riešením problémov, schopnosťou hodnotiť javy z reálneho života, rešpektovaním názorov iných, teda aktivít, ktoré rozvíjajú celkovú osobnosť žiaka. Priestorové hľadisko miestnej krajiny je podmienené najmä veľkosťou geografickej mierky.“ Kancír, J. a Madziková, A. (2003) pod pojmom miestna krajina chápu územie obce, kde sa nachádza škola, príp. územie ďalších obcí, z ktorých deti do tejto školy dochádzajú. Postupne sa poznávaný región zväčšuje, ide o tzv. širšie okolie obce, často bez presného vymedzenia alebo s využitím administratívnych hraníc, napr. okresu.

Miestny región je miesto, kde daný jedinec žije, má svoj domov, pracuje, tvorí, relaxuje, s daným miestom sa identifikuje, stretáva sa s ďalšími ľuďmi, žije v určitom prostredí.

Niekedy sa k definícii miestna krajina alebo miestny región pripájajú aj také charakteristiky ako je domov, vzťah k domovu, rodné miesto. V súčasnosti, kedy migrácia ľudí je veľmi častá, môže mať žiak v priebehu svojho školského života viacero miestnych regiónov. Možno si nevytvorí emocionálny vzťah k regiónu v zmysle „toto je môj domov, tu som doma“, ale vnímanie regiónu ako priestoru, kde žijem a prostredníctvom ktorého sa môžem naučiť veľa, je v súlade s definíciou pojmov miestny región.

Pavel Chromý (2009), definuje región ako viac či menej ohraničené územnú jednotku, ktorá sa vďaka svojej jednotnosti, uniformite, ho

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk