Intelektuálna empatia a jej protipóly

Vychádzajúc zo Sokratovho príkazu „spoznaj sám seba“ upozorňujeme na to, prečo je dôležité zamýšľať sa nad vlastnými presvedčeniami. Donedávna sa problematika kritického a morálneho myslenia skúmala oddelene. Časom vedci prišli na to, že čisté kritické myslenie sa začalo používať na racionalizáciu vlastných predsudkov a presvedčení – logika, ktorá devalvovala emócie. Na druhej strane „mať len dobré srdce“ je veľmi náchylné na manipuláciu. Aby sme dosiahli želané kvality v edukačnom procese, nemôžeme vynechať rozvoj intelektuálnej empatie. Pomocou nej sa edukanti učia pozorne počúvať, analyzovať rôzne perspektívy a klásť otázky. Predpokladáme, že zručnosti zdokonaľované v triede si prenesú aj do osobného a profesijného života.

Intelektuálna empatia a kritické myslenie

Intelektuálna empatia zahŕňa východiskový bod na rozhovory o tom, ako môže vzdelávanie podporiť reflexívnejšie a empatickejšie myslenie. Významná súčasná práca, v ktorej sa výraz „intelektuálna empatia“ objavuje, je práca R. W. Paula (2000, s. 163) o intelektuálnych cnostiach (schopnosti, ktoré sú životne dôležité na kognitívny aj morálny vývoj a bez ktorých je intelektuálny rozvoj obmedzený a deformovaný). Intelektuálna empatia zahŕňa schopnosť „imaginatívne sa postaviť na miesto druhých, aby sme im skutočne porozumeli“ (Paul, R. W., 2000, s. 169). Je to rozhodujúci prvok pri zvažovaní rôznych perspektív, pri kritickom čítaní a hodnotení zdrojov, ktoré sa nemusia zhodovať s už existujúcimi názormi, so schopnosťami, ktoré sú životne dôležité na skutočné bádanie a demokratický dialóg.

Intelektuálna empatia si vyžaduje vedomie našej egocentrickej tendencie stotožňovať pravdu s našimi bezprostrednými vnímaniami alebo dlhotrvajúcimi myšlienkami a presvedčením.

Táto črta koreluje so schopnosťou presne rekonštruovať stanoviská iných a uvažovať na základe iných premís, predpokladov a myšlienok, než sú naše vlastné. Koreluje tiež s ochotou pamätať si na situácie, keď sme sa v minulosti mýlili napriek silnému presvedčeniu, že sme mali pravdu, a so schopnosťou predstaviť si, že by sme boli podobne podvedení v danom prípade (Paul, R. W., 2000, s. 169).

Diskusia R. W. Paula o intelektuálnej empatii a iných intelektuálnych cnostiach vyjadruje hodnotu holistickejších pedagogických prístupov, ktoré podporujú uvažovanie o vlastných skúsenostiach a vnímaní a ich vzťahu k skúsenostiam a vnímaniu iných.

M. Linkerová (2014, s. 12) skúmala dôležitosť intelektuálnej empatie. Analyzovala to, ako môžu byť otázky sociálnej identity a sociálnych rozdielov prekážkami alebo mostami ku kritickejšiemu mysleniu. Pre ňu je intelektuálna empatia kognitívno-afektívny prvok myslenia o identite a sociálnej odlišnosti. Vyžaduje si to premyslenú úvahu o úlohách, ktoré sociálna identita a sociálne rozdiely zohrávajú v ľudských presvedčeniach a uvažovaní. Linkerovej prístup, inšpirovaný prácou M. Frickerovej, vychádza z pochopenia, že mnohé poznatky o úsudkoch, dôveryhodnosti, spoľahlivých svedectvách a racionalite sa stratia, ak nedokážeme čeliť zložitosti sociálnych rozdielov, privilégií, moci a nevýhod (Linker, M., 2011, s. 113; Fricker, M., 2007).

Intelektuálna empatia je cnosťou myslenia, cítenia a reflexie (Baer, A., 2019).

Intelektuálna empatia a jej intelektuálna egocentrickosť

R. W. Paul a L. Elderová (2014) charakterizujú intelektuálnu empatiu ako schopnosť porozumieť názorom ostatných a presne ich rekonštruovať. Možno ju považovať za protipól egocentrickej tendencie identifikovať pravdu so svojimi dlhoročnými predsudkami, stereotypmi alebo presvedčeniami. Podľa odborníkov na kritické myslenie je intelekt