Rozvoj schopnosti tvoriť otázky – súčasť výchovy ku kritickému mysleniu

"Žiaci v slovenských školách nie sú zvyknutí reagovať na úrovni vyšších kognitívnych operácií často z dôvodu, že ich k tomu nevedie učiteľ."

Jednou z cieľových požiadaviek ŠVP je rozvoj schopnosti kriticky myslieť, ktorej základnou časťou je tvorba otázok na viacerých úrovniach. Tým, že učiteľ kladie otázky, stimuluje myseľ. Cieľom štúdie je poskytnúť parciálne výsledky výskumu zameraného na experimentálne overenie rozvoja schopnosti tvoriť otázky. Rozvoj vybranej schopnosti bol súčasťou rozsiahleho intervenčného programu zameraného na rozvoja kritického myslenia žiakov v 1. ročníku stredných škôl.

Teoretické východiská

Problematika týkajúca sa schopnosti klásť otázky podľa viacerých autor (J. Palenčárová, 2003; I. Turek, 2005; A. Petrasová, 2008 a i.) si zaslúži viac pozornosti hlavne z dôvodu, že v edukačnej praxi dominujú otázky faktografické, kde odpoveď je jednoslovná alebo ide o odpoveď krátkou vetou. Veľmi málo sa využívajú otázky analytické, hypotetické a hodnotiace. Kladenie otázok považujeme za jeden zo spôsobov, ako zistiť, či žiaci pochopili počutý alebo prečítaný text (J. Palenčárová, 2003). Zároveň upozorňujeme na fakt prezentovaný analýzami doposiaľ realizovaných medzinárodných testových previerok OECD PISA, že najväčšie problémy žiakom spôsobuje odpovedať na otázky vyššieho radu myslenia (Núcem, 2016). Žiaci v slovenských školách nie sú zvyknutí reagovať na úrovni vyšších kognitívnych operácií často z dôvodu, že ich k tomu nevedie učiteľ. Kriticky mysliaci učiteľ sa sústreďuje na tie prvky, ktoré žiaka nútia stále hlbšie sa zamýšľať nad problémom.

Bloomová taxonómia Andersonom

Najčastejšie využívanou metodológiou určovania výsledkov vzdelávania v SR je revidovaná Bloomová taxonómia Andersonom (D. R. Kratwohl, 2002). Jej aktívne slovesá na jednotlivých úrovniach poskytujú žiakom efektívny spôsob, ako premýšľať nad problémom na viacerých úrovniach. V procese rozvoja kritického myslenia otázky zamerané na nižšie kognitívne procesy poskytujú žiakom reflektovať vedomosti a porozumenie daného problému. Otázky vyššieho radu myslenia umožňujú žiakom uplatňovať rôzne stratégie pri riešení, argumentovať výber danej stratégie, hodnotiť tvorivé produkty a pod.

Sokratovský rozhovor

Uvádzame overené poznatky zahraničných odborníkov. R. Paul a L. Elder (1997), ktorí považujú Sokratovský rozhovor za najúčinnejšiu taktiku pre posilnenie kritického myslenia edukantov. Autori pripomínajú, že ide o veľmi disciplinovaný proces, kde všetky myšlienky musia byť riešené starostlivo a spravodlivo. R. Paul a L. Elder (2006) ponúkajú sprievodcu pre umenie viesť Sokratovský dialóg v praxi. Opisujú 9 druhov otázok, napr. otázky zamerané na objasnenie; sondu a zistenie zámeru; predpoklady; dôvody, dôkazy a príčiny; otázky o stanoviskách a perspektívach; tvrdeniach a dôsledkoch; otázky o otázkach; otázky sondy spôsobov, otázky smerujúce k myšlienke, otázky smerujúce k záverom a interpretácii a i.

Podľa autorov učiteľ by mal dbať na to, aby:

1. rozhovor bol zameraný na problém,
2. zapájal do rozhovoru čo najviac žiakov,
3. stimuloval rozhovor vhodnými otázkami,
4. udržiaval rozhovor na patričnej intelektuálnej úrovni,
5. zhrnul to, čo bolo doposiaľ povedané a upozorňoval na tie aspekty problému, ktorým nebola venovaná dostatočná pozornosť.

Profesor Standfordskej univerzity R. Reich (2003) konštatuje, že základnou zložkou Sokratovskej metódy je elenchos – technika otázok a logickej argumentácie smerujúcej k testovaniu správnosti názorov spolubesedníka.

Metóda kladenia otázok

Pri tomto postupe edukant kladie alebo tvorí otázky na štyroch úrovniach.

Ide najmä o tieto kategórie otázok - sumarizačné a definujúce, analytické, hypotetické, hodnotiace.

Jednotlivé ukážky otázok ku každej z uvedených kategórií bližšie špecifikuje I. Turek (2005, s. 119). Autor ponúka alternatívy rôznych otázok, ktoré slúžia ako návod na kritické myslenie. Žiaci si ním môžu pomôcť a vybrať tie otázky, ktoré sa hodia k riešeniu úlohy, napr.:

• zhrňujúce (sumarizačné) a definujúce otázky: Čo je...?, Aké ... poznáte?;
• analytické otázky: Prečo...?, Aké dôvody...?, Aké sú dôsledky...?, Aké sú možnosti...?;
• hypotetické otázky: Čo sa stane, keď...?, Ako sa zmení....?, Čo by sa stalo, keb