Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Rozvoj metakognície žiakov v edukačnom procese

Dátum: Rubrika: Stratégie

Dnešný svet je predimenzovaný informáciami. Ak chceme, aby boli žiaci úspešní, musíme ich podporovať v kritickom a tvorivom myslení, adekvátnom reagovaní na vzniknuté situácie a musíme rozvíjať ich uvažovanie o vlastnom myslení. V príspevku sa venujeme rozvoju metakognície žiakov v edukačnom procese. Opíšeme metakognitívne koncipovanú výučbu. Charakterizujeme stupne metakognitívneho myslenia a aj metódy, ktoré využívame pri metakognitívnych stratégiách.

Na Slovensku sa termín metakognícia postupne dostáva do povedomia odborníkov, učiteľov a psychológov, no len po veľmi malých krokoch k laickej verejnosti. Skôr, ako definujeme pojem metakognícia, je potrebné operacionalizovať termín kognícia. Kognícia (spracované informácie v podobe mentálnych reprezentácií) je predmetom kognitívnej vedy. Na myslenie je nazerané ako na reprezentáciu jednotlivých štruktúr, ktoré sa nachádzajú v mysli človeka. Kognitívna veda sa zaoberá problematikou poznávania, pamätania a vnímania, spracovávania informácií, spôsobom riešenia problémov, vyhodnocovaním, plánovaním, mentálnymi operáciami.

Posledných pár rokov sa v rámci edukačnej reality hovorí doslova o kognitívnej revolúcii. V súčasnosti ponímame kognitívne vedy ako prúd najdynamickejšie sa rozvíjajúcich vedných disciplín. Za hlavnú úlohu kognitívnej vedy môžeme považovať demystifikáciu funkcií, reflexie a povahy ľudskej mysle. Ide predovšetkým o psychické stavy (pozornosť, emócie, pamäť, vnímanie, myslenie), ale aj najnovšie poznatky kognitívneho výskumu vo vzťahu k jazyku, mozgu, vedomia, správania, mysle.

V kognitívnej vede sa snažia vedci nájsť odpovede na otázky: Ako sa učíme? Ako si zapamätávame? Ako sa organizuje vnímanie? Prečo dokážeme riešiť problémy? Ako vyhodnocujeme? Akým spôsobom získava náš mozog informácie?

Z gréckeho meta (ponad) a kognícia (poznanie) vznikol pojem metakognícia, ktorý býva označovaný ako poznávanie vlastného poznania. Metakognícia slúži na regulovanie a kontrolu kognitívnych obsahov a procesov človeka, ktorý dokáže prostredníctvom nej predikovať, plánovať, monitorovať, kontrolovať, analyzovať a evaluovať procesy vlastného spracovávania informácií na mentálnej úrovni. Pri definovaní metakognície nemôžeme zabúdať na to, že ide o multidimenzionálny konštrukt, nakoľko ovplyvňuje aj ďalšie kognitívne dimenzie. Okrem kritického myslenia (uvažovanie, hodnotenie, analýza, syntéza, modifikácia vlastných prekonceptov), je to aj spôsob riešenia problémov a jednotlivé učebné stratégie.

Za zakladateľa teórie metakognitívnych procesov považujeme Flavella (1979, s. 907), ktorý metakogníciu definoval ako: „...efektívne sledovanie a následné riadenie kognitívnych procesov, obvykle so zámerom dosiahnuť nejaký konkrétny cieľ“. Průcha, Walterová, Mareš (2003, s. 122) uvádzajú, že ide o „spôsobilosť človeka plánovať, monitorovať, vyhodnocovať postupy, ktoré sám používa, keď sa učí a poznáva. Ide o vedomú činnosť, ktorá vedie človeka k poznaniu, ako sám postupuje, keď poznáva svet“. Říčan (2016, s. 15) na metakogníciu nazerá ako na „…schopnosť jedinca dívať sa so získaným nadhľadom z vyšších sfér na svoje vlastné kognitívne procesy“.

Existuje nespočetné množstvo definícií pojmu metakognícia. Termín interpretovalo mnoho autorov, pričom najčastejšie ide o nadstavbu ľudského myslenia, ktorá zastrešuje myšlienkové pochody a poznávacie procesy jednotlivca. Ten dokáže následne kontrolovať, vedome používať a vyhodnocovať svoje mentálne procesy – svoje vlastné myslenie.

Jedným z determinantov, ktoré sú začiatkom metakognitívneho spracovávania informácií, je:

  • vyhodnotenie kontextu (charakteristika úlohy) a
  • uvedomenie si svojich schopností (vlastných disponibilných stratégií).

Vyučovacie postupy a stratégie používané učiteľmi vo výchovno-vzdelávacom procese sú v súčasnom vzdelávaní kľúčovými prvkami, na ktoré treba klásť dôraz. Z uvedených dôvodov považujeme za dôležité zvyšovať efektivitu výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom inovácií, modifikácii a aplikovania jednotlivých stratégií podporujúcich rozvoj metakognície do vyučovacieho procesu.

Metakognitívne koncipovaná výučba

Prioritou pre všetkých učiteľov by malo byť zistenie:

  • ako sa ich žiaci učia,
  • ako si informácie zapamätávajú,
  • ako si plánujú učenie,
  • ako si vybavujú informácie z pamäte,
  • na základe akých kritérií sa rozhodujú,
  • akým spôsobom uvažujú,
  • ako používajú jednotlivé poznávacie procesy.

V súčasnosti sa nášmu školstvu vytýka predovšetkým to, že sa zameriava na výsledky žiakov a nie na celý proces, ktorý sa realizuje pri nadobúdaní vedomostí. Žiaci nie sú pripravovaní na to, aby sa systematicky učili z hodiny na hodinu, nie je dostatočný priestor na opakovanie učiva a pri chybách sa sústredí učiteľ najmä na ich identifikáciu, no ďalej s nimi vo vyučovacom procese nepracuje.

V rámci metakognitívnych znalostí rozlišujeme základné kategórie:

  1. POZNANIE SEBA – aby boli žiaci úspešní a vedení k celoživotnému vzdelávaniu, je potrebné, aby dokázali optimalizovať a riadiť svoje vlastné učenie; každý žiak by mal poznať svoje silné aj slabé stránky pri učení sa; vyučovacie predmety, ktoré mu idú jednodu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk