V prostredí škôl je dôležité rozlišovať medzi pravým pocitom naliehavosti (podľa Kotter, 2010), ktorý podporuje pozitívne zmeny, a jeho dvoma nebezpečnými opozitami: falošným pocitom sebauspokojenia a klamným pocitom naliehavosti.¹

Falošný pocit sebauspokojenia

Tento pocit vzniká vtedy, keď sú ľudia spokojní so súčasným stavom veci a nevnímajú potrebu zmeny. Príčinou  môžu byť úspechy získané v minulosti a tendencia nechať sa unášať dobrou povesťou školy. Niekde prevláda aj strach z neznámeho. Lídri škôl môžu byť spokojní so zabehnutým chodom vecí. Falošný pocit sebauspokojenia môže viesť k tomu, že škola stráca konkurencieschopnosť, relevanciu a efektivitu.

Príklady falošného sebauspokojovania:

• Dosahujeme dobré výsledky v testoch, ale ignorujeme kritické myslenie, kreativitu a spoluprácu.
• Spoliehame sa na tradičné metódy, ale neprispôsobujeme sa zmenám a novým potrebám.
• Uspokojujeme sa s minimálnymi štandardmi, ale nevytvárame inkluzívne prostredie.
• Škola je úspešná, ale nezohľadňuje spätnú väzbu.
• Zdôrazňujeme úspech, ale neinvestujeme do zamestnancov alebo komunity.
• Ignorujeme digitálne nástroje, ktoré by mohli zlepšiť efektivitu.
• Učitelia nedostávajú príležitosti na vzdelávanie a rozvoj.

Dôsledky falošného sebauspokojenia:

• Nečinnosť a ľahostajnosť voči potrebe zmeny.
• Zvyšujúca sa arogancia voči tým, ktorí cítia potrebu zmeny.
• Prevaha monotónnych činností v riadení, zanedbávanie nových príležitostí.
• Strata motivácie zamestnancov, stagnácia produktivity a kreativity.
• Pokles konkurencieschopnosti školy v porovnaní s inými vzdelávacími inštitúciami.
• Zhoršovanie vzťahov medzi vedením školy a zamestnancami, čo môže viesť k vyššej fluktuácii.
• Oslabenie schopnosti reagovať na zmeny v spoločnosti, čím sa znižuje relevancia školy v očiach žiakov, rodičov a komunity.
• Nízka angažovanosť zamestnancov pri implementácii nových iniciatív alebo zlepšení procesov.
• Prehlbovanie frustrácie medzi zamestnancami a žiakmi, keďže sa neberú do úvahy ich názory a potreby.

Falošné uspokojenie môže brániť osobnému a profesionálnemu rastu, spôsobovať fluktuáciu zamestnancov v tíme, viesť k dlhodobým problémom, znižovať efektivitu organizácie a oslabiť jej schopnosť adaptovať sa na nové výzvy a príležitosti.

Klamný pocit naliehavosti 

Klamný pocit naliehavosti je rovnako nebezpečný ako sebauspokojenie. Prináša množstvo zbytočných pracovných porád, stretnutí a rozširujúcu sa byrokraciu. Nezmyselné úlohy vytvárajú dojem zvyšovania produktivity a odoberajú o potrebnú energiu na plnenie podstatných úloh. V tejto situácii môžeme podliehať klamnej predstave, že čím viac vyťažíme učiteľov množstvo