DUŠEVNÉ ZDRAVIE - Psychologický pohľad na klamstvo

Klamstvo je veľmi zložitý sociálny a komunikačný fenomén. Psychológia chápe ako skutočnú lož iba vedomé, t. j. úmyselné a zámerné získanie nejakej výhody na úkor druhého. Je to prekrúcanie skutočností za účelom osobného profitovania, v dôsledku čoho druhej osobe ubližujeme, priťažujeme jej, alebo inak ju znevýhodňujeme (Grajciar, 2012).

Klamaním sa snažíme docieliť, aby sa veci diali podľa našich predstáv, pričom máme tendenciu a snahu situáciu ovládať, mať nad ňou moc. Zmyslom lži je manipulácia a zavádzanie. Motívom je určitý druh zisku, výhody, ocenenia, zdôraznenia kvality našej osobnosti, našich zámerov a záujmov.

Lož má mnoho podôb, počnúc nevinným skreslením situácie, zahmlievaním skutočnosti, predstieraním, dezinformáciou, manipuláciou až po zámerný podvod.

Klamať možno verbálne aj nonverbálne. To, či niekto klame situačne alebo je kontinuálny klamár, je mimoriadne ťažké určiť. Existuje celý rad indícii, ako klamstvo odhaliť. Závisí to od schopnosti jednotlivých aktérov. Klamať znamená výrazne aktivovať mozog. Čím zložitejšia lož, tým väčší záber pre mozog a jeho neurálne siete. Ak hovoríme o klamstve v súvislosti s mozgovou funkciou, hovoríme predovšetkým o zložitom kognitívnom procese. Pri klamstve sa výrazne zaťažujú poznávacie funkcie.

Klamár vedome oznamuje niečo čo nie je pravda, a preto musí pozorne prepracováv