Podľa účelu, k akému hodnotenie slúži a podľa interpretácie výsledkov hodnotenia možno rozlišovať medzi:

• formatívnym hodnotením, ktoré slúži primárne žiakovi,
• sumatívnym hodnotením, ktoré slúži prevažne učiteľovi.  

Ak si  položíme otázku, čo je cieľom hodnotenia, naskytnú sa dve hlavné odpovede (Harlen 2013): pomôcť žiakom v procese učenia a zistiť, čo sa žiaci naučili počas určitého obdobia. Aj v súvislosti s týmito cieľmi hovoríme o formatívnom a sumatívnom hodnotení.

Sumatívne hodnotenie

Sumatívne hodnotenie  pochádza z latinského slova suma (súčet). Hodnotenie zahŕňa všetky výsledky žiaka, ktoré dosiahol za určité obdobie. Cieľom je získať konečný prehľad o dosiahnutých výkonoch žiaka, diagnostikovať jeho výkon a informovať ho o jeho úspešnosti, čo má predovšetkým kontrolnú funkciu. Realizuje sa na konci procesu učenia sa a je zamerané na hodnotenie kvality výstupu. Učiteľ ho uskutočňuje na konci určitého obdobia, napr. po niekoľkých týždňoch, na konci školského štvrťroku, polroku, celého školské roku a pod. (Tomengová 2012). Jeho vyjadrením je spravidla klasifikácia, ktorá je najčastejšie vyjadrená formou známky, či jej ekvivalentom, napr. výborný – nedostatočný; vyhovel – nevyhovel; prospel – neprospel, ako aj širšou slovnou formou, napr. „Petra patrila celý rok k najlepším žiakom v triede“ (Slavík 1999). Ako nástroje sumatívneho hodnotenia sa používajú napr.

krátke písomky, testy na konci tematického celku, záverečné testy, skúšky, alebo národné či medzinárodné merania. Medzi ďalšie nástroje vhodné na posúdenie toho, do akej miery žiak dosiahol stanovené ciele, patria žiacke výstupy, napr. projektové práce, laboratórne protokoly, prezentácie a pod.

Formatívne hodnotenie

Formatívne hodnotenie pochádza z latin