Sociálna skupina plní dve veľmi podstatné funkcie. Ide o cieľovú a emocionálnu doménu, ktoré pomáhajú efektívnejšie dosiahnuť stanovený konkrétny cieľ. Emocionálna funkcia predikuje, že skupina uspokojuje sociálne a psychologické potreby svojich členov, ktoré sú voči sebe vo vzájomne určených, získaných pozíciách. Skupina má vyšpecifikovaný systém hodnôt a noriem, ktorý reguluje správanie členov.
Sociálnu skupinu možno chápať ako celok, ktorý predstavuje:
- sociálnu interakciu (vzájomné pôsobenie) členov uskutočňujúcu sa podľa istých pravidiel; každá sociálna skupina má svoje vlastné pravidlá, pocit prináležitosti, príslušnosti ku skupine, stotožnenie sa so skupinou s jej hodnotami, názormi,
- skupinovú identitu (totožnosť), príslušnosť ku skupine. Uznávajú ju aj tí, ktorí do nej nepatria; členovia skupiny sú chápaní nie ako jednotlivci, ale ako ľudia patriaci do konkrétnej skupiny; ďalším dôležitým znakom sú spoločné ciele, činnosti, hodnoty, vzory, ideály.
Skupinová štruktúra predstavuje sústavu sociálnych interakcií a vzájomných vzťahov, ktorá skupinu charakterizuje ako celok. Štruktúru sociálnej skupiny vnímame aj v rovine skupinových statusov a rolí členov skupín. Štruktúru ovplyvňuje viacero faktorov, napr. charakter skupiny, jej funkcie v spoločnosti, veľkosť, ktorá ovplyvňuje vzťahy medzi členmi. Najjednoduchšiu štruktúru majú najmenšie skupiny, ktoré môže charakterizovať buď rovnocenný vzťah jej členov, alebo dominancia jedného člena a z toho formujúce rozdielne statusy a roly. Ide o bližšie a vzdialenejšie interakcie a ich kombinácie, ktoré sa môžu meniť v priebehu času. Čím väčší je počet členov a interakcií v skupine, tým je zložitejšia štruktúra. Rast počtu členov prináša problémy s organizovaním ich činnosti, ale aj regulovanie správania jej členov.
Formálna i neformálna moc v skupine sa sústreďuje do rúk niektorých jej členov, čím sa vzťahy medzi členmi dostávajú do roviny nerovnosti a postupne vzniká hierarchické usporiadanie ich statusov.
Sociálny status predstavuje sociálna pozícia v skupine, v triede, škole, v spoločnosti. Je spojená s určitými pravidlami, privilégiami a povinnosťami. Zvyčajne rozhodujúci je ten, kto výrazným spôsobom určuje sociálne postavenie jedinca v spoločnosti; sociálne ho determinuje a v svojej podstate aj definuje.
Podľa spôsobu nadobudnutia rozlišujeme status:
- vrodený - jednotlivci ho nemôžu ovplyvniť, napr. vek, pohlavie,
- získaný - možno ho nadobudnúť vlastným pričinením, napr. profesia, vzdelanie,
- vnútený - jednotlivcom ho vnúti spoločnosť alebo sociálna skupina, napr. nezamestnanosť.
Sociálna rola predstavuje vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami spojenými so sociálnymi statusmi. Ide o štandardné správanie, aké sa od nositeľa určitého statusu očakáva. Spoločnosť i sociálna skupina prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách musia sa správať tak, ako
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
