ÚZKOSŤ (anxieta) je charakterizovaná ako nepríjemný duševný stav, ktorý je sprevádzaný predtuchou hrozby. Jedná sa o emóciu, ktorá je ťažko verbalizovaná, spája sa s nevedomím a je orientovaná na budúcnosť. Je bežnou reakciou organizmu na situáciu, ktorá vyvoláva stres. Úzkosť nás aktivizuje, naša pozornosť sa plne sústredí na blížiace sa nebezpečenstvo.
So stavom úzkosti je často spájaný STRACH, ktorý má podobné fyziologické prejavy a môže sa prejaviť v príbuzných situáciách. V spojitosti so strachom hovoríme o negatívnej emócii, pričom sa táto emócia orientuje a viaže k nejakému konkrétnemu objektu. Na rozdiel od úzkosti sa strach spája s vedomím a orientáciou na prítomné riziko. Strach slúži primárne na vyhýbanie sa situáciám, ktoré môžu ohrozovať život a existenciu. Pri úzkosti nedokážeme popísať nepríjemnú emóciu kvôli neurčitosti podnetu, ktorého sa človek obáva, a tým sa tiež predlžuje doba, počas ktorej reakcia trvá. U strachu môžeme hovoriť o tom, že subjekt nášho strachu vieme špecifikovať.
ÚZKOSTLIVOSŤ môžeme chápať ako trvalú osobnostnú dispozíciu, pri ktorej má človek neustále pocity obáv a úzkosti. Patrí tiež k hlavným príznakom úzkostných porúch a väčšinou sa vyskytuje neustále, čiže nezáleží na situácií, v ktorej sa človek nachádza. Prežívanie úzkosti nám môže spôsobiť stres. Ak trvá dlhšiu dobu, môže prísť depresia, a tá môže zapríčiniť úzkostné správanie. Stres sa dostavuje vtedy, keď záťaž, s ktorou sa stretávame, narušuje homeostázu.
Úzkostlivosť u pedagógov sa môže prejaviť rôzne, napr.:
- učitelia môžu byť neprimerane kritickí voči vlastnému výkonu,
- môžu mať ťažkosti s rozhodovaním,
- môžu sa trápiť nad tým, či robia veci správne,
- môžu mať tiež obavy o to, ako ich vnímajú žiaci, rodičia, kolegovia, manažment školy,
- cítia sa vyčerpaní a môžu trpieť aj vyhorením.
Z pozitívneho hľadiska môžeme spomenúť, že vďaka úzkosti by sme v niektorých situáciách nereagovali bojom či únikom, ale poddali by sme sa danému nebezpečenstvu. Zjednodušene povedané, úzkosť aktivizuje naše zmysly a sústredí našu pozornosť, čím môžeme lepšie odhaliť nebezpečenstvo.
Úzkostná reakcia je kontrolným mechanizmom organizmu a nezáleží na tom, o aký typ ohrozenia ide.
PRÍZNAKY ÚZKOSTI môžu byť rôzne. Rozlišovať ich môžeme na psychické a fyzické. Medzi psychické príznaky patria: insomnia (nespavosť), malátnosť, nepokojnosť, zlá koncentrácia, ostražitosť, strach a náladovosť, medzi fyzické príznaky patrí hyperventilácia, tachykardia, pocit hrče v hrdle, potenie, tras, chvenie, pocit zovretej hrude, blednutie. Učitelia, ktorí trpia úzkostnou poruchou, zvyčajne majú aj katastrofické predstavy. Často zveličujú, majú nutkavé myšlienky nebezpečenstva, hrozby, znižujú si sebavedomie.
Vzniká u nich ANTICIPAČNÁ ÚZKOSŤ, ktorá má za dôsledok záujem vyhnúť sa situácii. Väčšinou v úzkostnej situácií má človek tendenciu utiecť, pritom si neoverí, či je jeho strach opodst
