Mgr. Soňa Koreňová

Vyrušovanie a autovyrušovanie je najčastejšou príčinou znižovania produktivity práce. Zlodejmi času je všetko, čo nám bráni dosahovať rýchlo a efektívne naše ciele. Najčastejšie nás vyrušenia oberajú o čas, energiu a vitalitu, čo spôsobuje, že sme málo výkonní a tiež podráždení. Nie je možné identifikovať všetky príčiny straty koncentrácie, je to veľmi individuálne. Hoci vždy, keď nás niečo vyruší pri práci čo i len na malú chvíľu, strácame okrem samotnej doby vyrušenia aj čas potrebný na návrat k pôvodnej činnosti. Podľa Seiwerta (2005) možno takto prísť denne aj o 28 % z celkového produktívneho času.

Žiaci, učitelia, vedenie školy, rodičia a mnohí ďalší aktéri školského života sa stávajú účastníkmi alebo pozorovateľmi konfliktov na dennodennej báze. Prítomnosť konfliktu v živote človeka je prirodzený a do istej miery aj želaný jav. Vďaka konfliktom máme možnosť stať sa viac tolerantnými, empatickými a prosociálnymi. Avšak v momente, keď konflikty prerastajú do otvorenej vojny medzi jednotlivcami či skupinami ľudí, prinášajú nedôveru a znepríjemňujú spolužitie, môže byť dopad na všetkých účastníkov skľučujúci a obmedzujúci. Práve takéto situácie vedú v praxi často k priestorovej forme segregovaného vzdelávania rómskych žiakov. Dobrá správa je, že z takýchto situácií existuje východisko.

Empatia je kľúčom k efektívnej komunikácii. Jej efektivita spočíva v schopnosti adekvátne reagovať na prežívanie druhého človeka. Tri zložky empatickej reakcie môžeme v sebe cielene objavovať a posilňovať.

Kolbov cyklus učenia patrí medzi najznámejšie a najpoužívanejšie teórie učenia a osvojovania si vedomostí. Často sa využíva v zážitkovom vzdelávaní. Základom tejto teórie je predpoklad, že až 80 % ľudského poznania vychádza z vlastnej, neprenosnej skúsenosti, čo výrazne prispieva k lepšiemu zapamätaniu nových poznatkov.

Koncept nenásilnej komunikácie vznikol vďaka štyridsať rokov trvajúcemu horlivému výskumu psychológa, učiteľa, mediátora a zakladateľa Centra nenásilnej komunikácie Marshalla B. Rosenberga, žiaka Carla Rogersa. K jeho celoživotnej misii ho okrem práce jeho učiteľa Rogersa inšpirovali zážitky z mládežníckych rokov. Vyrastal v Spojených štátoch amerických v období antisemitizmu a rasových konfliktov. Neraz bol svedkom rôznych foriem násilia nielen v škole, ale aj kdekoľvek na ulici. Zrejme to ho priviedlo k štúdiu psychológie a snahe hľadať spôsob, ako spolu lepšie vychádzať v prípade vzniknutých konfliktov a ako im predchádzať. Vyvinul komunikačný model, ktorý je dodnes považovaný za jeden z najúčinnejších.

Efektívne hospodárenie s časom je umenie, ktoré sa dá naučiť. Cieľom je získať čas a zorganizovať sa v ňom. V príspevku sa venujeme viacerým metódam riadenia času. Upozorňujeme, že je dôležité stanoviť si jasné ciele a eliminovať vyrušenia. Efektívne hospodárenie s časom je kľúčom k úspechu.

V príspevku sa venujeme zručnostiam pre zdravú komunikáciu, predovšetkým s ohľadom na vzťah pedagógov s rodičmi. Vybrali sme konkrétne zručnosti posilňujúce zdravú formu komunikácie a k nim ponúkame rôzne techniky a aktivity na posilnenie schopnosti.

V príspevku aplikujeme SWOT analýzu s cieľom diagnostikovať situáciu škôl v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, ktorých zástupcovia sa zúčastnili na vzdelávacích aktivitách projektu INCLUCAMPUS v období od januára do apríla 2024 a navrhneme rozvojové aktivity k nami vybraným cieľom. 

REŠPEKTUJÚCA A NENÁSILNÁ KOMUNIKÁCIA Spoločné stretnutia detí, rodičov a učiteľov sú dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu, kde sa vytvára priestor na vzájomnú komunikáciu a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami. Tieto stretnutia poskytujú príležitosť rodičom a učiteľom spoznať sa navzájom, diskutovať o potrebách a pokrokoch vo vzdelávaní dieťaťa.

REŠPEKTUJÚCA A NENÁSILNÁ KOMUNIKÁCIA Nájsť ustálenú definíciu slovného spojenia zmierlivá komunikácia nie je jednoduché. Zaobchádzať alebo hovoriť s niekým zmierlivo predstavuje snahu o zachovanie mieru, spolupráce, dobrých vzťahov. Často je tento pojem spájaný s metódou alternatívneho riešenia konfliktov – mediáciou. V príspevku popisujeme tri spôsoby komunikácie, ktoré môžu napomôcť snahám pristupovať k druhým s rešpektom, ohľaduplnosťou a vnímavo.

Vedenie žiakov z marginalizovaného rómskeho prostredia vo výučbe a k budúcemu uplatneniu sa na trhu práce je dôležitým a komplexným úsilím. Zahŕňa rôzne aspekty vzdelávania, podpory a inklúzie. Podstatou príspevku je priblížiť čitateľom princípy kariérovej výchovy a ponúknuť aktivity kariérovej výchovy a vzdelávania, ktoré rešpektujú špecifiká žiakov pochádzajúcich z marginalizovaného rómskeho prostredia.

Rodina a škola sú dva kľúčové svety, v ktorých dochádza k vzdelávaniu a výchove v počiatočných rokoch nášho života. 

V príspevku sa venujeme chybám v komunikácii rodiča a učiteľa. Ponúkame niekoľko komunikačných omylov, ktoré sú pomerne častými formami komunikácie medzi učiteľmi a rodičmi, napr. interpretácia na základe vlastnej skúsenosti, kultúrny kontext, projekcia, odvádzanie rozhovoru k iným témam a pod. Pre lepšiu názornosť uvádzame aj konkrétne príklady z praxe.

V príspevku sa venujeme organizácii triednych stretnutí učiteľa s rodičmi žiakov, ktorých cieľom je informovanie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch ich detí, ale aj vytvorenia partnerského vzťahu medzi rodičom a učiteľom. Ponúkame niekoľko tipov, ako úspešne zvládnuť takéto stretnutie. Ďalším dôležitým faktorom je zohľadnenie názorov a potrieb rodičov a zabezpečenie priestoru na vzájomnú výmenu informácií. V neposlednom rade sa zameriavame na význam získavania spätnej väzby a jej využitie na zlepšenie vzťahu medzi rodičom a učiteľom.

Umenie efektívne komunikovať patrí medzi cenné manažérske schopnosti. To, či komunikujeme efektívne, vieme jednoducho zistiť. Ak správa, ktorú sme odosielali, bola na druhej strane prijatá a pochopená rovnako či podobne, ako sme zamýšľali, komunikácia bola efektívna.

Prokrastinácia (anglicky procrastination) pochádza z latinského slovesa procrastinare – kombinácia príslovky pro, ktorá implikuje pohyb dopredu, smerom k niečomu a „crastinus“ vo význame patriaci k zajtrajšku (DeSimon, 1993, In Ferrari, Johnson, McCown, 1995). Ide o odkladanie povinností, úloh na neskôr, odďaľovanie rozhodnutia a práce. Môže ísť aj o nesúlad medzi pôvodným zámerom a výsledným správaním. Sprievodným pocitom môže byť aj úzkosť z nesplnenej úlohy, pocit viny, zníženie výkonu. Výsledkom môže byť subjektívny diskomfort –„mal by som..., ale nechce sa mi“.

Efektívne hospodáriť s časom je umenie, ktoré sa možno naučiť. Cieľom nie je len získať čas, ale predovšetkým naučiť sa dať mu zmysel. Pokiaľ sa nám hneď na začiatku projektu či našej riadiacej praxe nepodarí určiť priority a ciele, je pravdepodobné, že skôr či neskôr v návale povinností začneme strácať kontrolu nad úlohami a pocítime chaos, stres, vyhorenie.

Musíme sa len rozhodnúť, čo spravíme s časom, ktorý nám bol daný. R. R. Tolkien SWOT analýza je jednou z najjednoduchších a najpoužívanejších diagnostických nástrojov. Jej využiteľnosť je širokospektrálna, pretože jej spracovaním dokážeme získať obraz nie len o aktuálnom stave, ale aj o možnom ďalšom smerovaní analyzovaného subjektu. 

V dnešné dni si o niečo viac než v posledných desaťročiach uvedomujeme vzácnosť bezpečia a mieru. Generácia mileniálov sa o priamych zážitkoch z vojnových časov dozvedala len z príbehov starých rodičov alebo z kníh. A práve v knihách sa dnes pojem vojna označuje často ako ozbrojený konflikt. V školskom prostredí sa stretávame s rôznymi typmi a príčinami konfliktov, no podstatnejšie je poznať, ako im možno predchádzať.

Tradičné ponímanie kariérovej výchovy a poradenstva v školách bolo zamerané na výber strednej a vysokej školy. Moderný náhľad chápe kariérový vývin ako celoživotný proces začínajúci rozvojom životných zručností, socio-emocionálnych zručností a zručností dôležitých pre riadenie vlastnej kariéry už od materskej školy.