História školstva

ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Miloš Cambel nebol vo svojej dobe výnimočnou postavou. Učiteľ z okolia Banskej Bystrice, člen malej a v celoštátnom meradle takmer nepovšimnutej Slovenskej národnej strany, funkcionár spolkov, predseda miestnej odbočky ľudáckej strany. Napriek tomu jeho životná dráha odráža mnohé z rozporov, ktorými žila slovenská spoločnosť v prvej polovici 20. storočia. Muž s komplikovanou predvojnovou minulosťou sa v roku 1944 postavil na čelo ozbrojenej skupiny vysokoškolákov a v hodnosti kapitána strážil veliteľstvo povstaleckej armády až do nemeckého zajatia.

ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Rok 1945 priniesol nielen oslobodenie, ale aj naliehavú otázku: Čo urobiť s učiteľmi a úradníkmi, ktorí počas vojny slúžili ľudáckemu režimu? Preverovacie komisie zriadené na základe nariadení Slovenskej národnej rady mali dať jednoznačnú odpoveď. Realita však bola komplikovanejšia. Školstvo potrebovalo odborníkov, minulosť nezanedbateľného počtu pedagógov bola nejednoznačná a samotní členovia komisií mali niekedy vlastné škvrny. Dokumenty z povojnového obdobia odhaľujú, ako sa spravodlivosť stretávala s pragmatizmom.

ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Keď komunistický režim v rokoch 1957 – 1958 spustil rozsiahle previerky zamestnancov štátnej správy, ukázalo sa, že desať rokov po februári 1948 stále pracovali na úradoch ľudia s problematickou minulosťou — bývalí členovia Hlinkovej gardy, úradníci vojnového slovenského štátu či aktívni podporovatelia ľudáckeho režimu. Na príklade Povereníctva školstva a kultúry možno sledovať, ako fungovala táto tichá personálna kontinuita, prečo sa ju nepodarilo odstrániť skôr a ako sa s ňou napokon komunistický režim — pragmaticky i selektívne — vysporiadal.

ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Situácia maďarskej menšiny v Československu prešla turbulentným povojnovým vývojom. Po počiatočných represívnych opatreniach prišla čiastočná stabilizácia. Rok 1968 priniesol aj ústavné zakotvenie menšinových práv. Napriek formálnym garanciám však ich uplatňovanie v praxi narážalo na administratívne a politické bariéry. Konkrétnym príkladom je spor o otvorenie paralelnej triedy na gymnáziu s maďarským vyučovacím jazykom v Želiezovciach v rokoch 1980 – 1981. Prípad ukazuje, že realizácia práva na vzdelávanie v materinskom jazyku závisela od rozhodnutí straníckych a vládnych orgánov a bola výsledkom zložitej komunikácie medzi miestnymi iniciatívami a centrálnou mocou.

ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Školské kroniky a výročné správy z Malaciek ukazujú, ako sa medzi rokmi 1947 až 1950 postupne menila podoba vyučovania aj školského života. Od povojnovej snahy nadviazať na prvorepublikové tradície sa školy krok za krokom presúvali k ideologicky formovanému modelu, v ktorom čoraz väčšiu úlohu zohrávali komunistické oslavy, symboly a organizácie. Premena neprišla zo dňa na deň, no do začiatku päťdesiatych rokov sa školy stali dôležitým nástrojom politickej prevýchovy mládeže.

PROFESIJNÁ DRÁHA UČITEĽA V OBDOBÍ NESLOBODY Život Ľudovíta Didiho je príbehom učiteľa, ktorý sa nebál postaviť za svoje presvedčenie ani v časoch, keď to znamenalo stratu práce a roky problémov. Podporil Pražskú jar, kritizoval okupáciu a stal sa jediným rómskym signatárom Charty 77 zo Slovenska. Po revolúcii sa vrátil k práci s deťmi, začal písať a postupne získal uznanie, ktoré mu režim kedysi odopieral.

AKO SA PÍSALO O ŠKOLSTVE NA JESEŇ 1989 Významnú úlohu pri páde komunistického režimu zohrali študenti. Koncom roku 1989 im bola venovaná pozornosť aj ako produktom československého vzdelávacieho systému. V dobovej tlači sa to výrazne premietalo do článkov, príspevkov, správ vzťahujúcich sa k problematike školstva. Táto reflexia sa menila podľa politického vývoja: pred 17. novembrom 1989 bola iná, počas súboja komunistickej strany a opozičných hnutí sa zmenila a po kapitulácii komunistickej strany sa riešili školské témy opäť odlišným spôsobom.

Zákon č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Dokument na vytlačenie je aj pod textom.

Dvadsiate storočie na Slovensko prinieslo niekoľko turbulentných zmien a nástupov nových politických režimov. Dejinné udalosti vyniesli na politický vrchol aj Alexandra Dubčeka.

Novembrové udalosti 1989 K 17. novembru sa v našom prostredí viažu dve dôležité udalosti. Existencia tej prvej výrazne ovplyvnila druhú. Prvou udalosťou bolo uzatvorenie českých vysokých škôl nacistickými orgánmi dňa 17. novembra 1939. Druhou udalosťou bol 17. november 1989. Aj v tomto prípade zohrali úlohu študenti. Študenti, ktorým je od roku 1942 venovaný Medzinárodný deň študentstva.

Udalosti, ktoré predchádzali 17. novembru 1939 Rok 1939 bol v českých krajinách komplikovaný. Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko. Na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava. Napriek proklamovanej autonómii českých orgánov, fungovaní protektorátnej vlády či protektorátneho prezidenta, pánom situácie je nacistické Nemecko formálne zastupované ríšskym protektorom, bývalým nemeckým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Konstantinom von Neurathom.

Päťdesiate roky 20. storočia sú v bývalom Československu známe aj kvôli politickým procesom. Pomocou krutých metód sa vyšetrovatelia snažili vymôcť priznania skutočné i tie dopredu vytvorené komunistickými orgánmi. Na konci procesov boli tresty odňatia slobody, dlhoročné tresty a v neposlednom rade i tresty smrti. Len málo ľudí sa aspoň pokúsilo vzoprieť zdanlivej beznádeji. Do tejto kategórie patria Silvester Krčméry a Gustáv Husák.

Dňa 8. mája 1945 sa podpisom nemeckej kapitulácie skončila na európskom kontinente druhá svetová vojna. Svet vstúpil do novej epochy a nielen svet. Do novej epochy vstúpilo aj Slovensko. Po šiestich rokoch sa stalo súčasťou obnovenej Československej republiky. V mnohom však obnovená republika neznamenala návrat do predvojnových čias. Táto zvláštna obnova sa dotkla i školského sektora. 

História si Jana Amosa Komenského pamätá predovšetkým ako autora pedagogických spisov, tvorcu zásad využívaných v učiteľskom povolaní. Menej známa je však jeho spojitosť s morovými epidémiami. Do jeho života zasiahli trikrát a pripravili ho aj o blízkych. Prvýkrát zasiahla morová epidémia do Komenského života v roku 1604. V veku 10 až 11 rokov mu v krátkom čase zomreli obaja rodičia a dve sestry. V roku 1622 vstúpila epidémia do jeho života druhý krát. Komenskému vzala prvú manželku obe deti. 

21. augusta 1968 armády piatich krajín okupovali naše územie v rámci tzv. operácie Dunaj. Mali skoncovať s procesom známym aj ako Pražská jar. Vráťme sa však na začiatok roku 1968. Zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ďalej len „ÚV KSČ“) z prelomu rokov 1967 a 1968 zlomili väzy vtedajšiemu prvému tajomníkovi ÚV KSČ, prezidentovi Antonínovi Novotnému. Vo funkcii ho nahradil Slovák Alexander Dubček.

Škola bola od stredoveku úzko spätá s cirkvou, čo nepriamo dokladá skutočnosť, že do novoveku sa budova školy nachádzala v blízkosti kostola a fary. Takto boli situované školy v 18. a 19. storočí v Báhoni, v Galante, v Plaveckom Petri na Záhorí či v Rakovej na Kysuciach, Spišských Tomášovciach na východe Slovenska a v mnohých ďalších mestách a obciach. 

Hovorí sa, že jednou z prvých kníh, ktorá sa dostala do rúk Johannovi Wolfgangovi von Goetheovi (1742 – 1853), nemeckému dramatikovi, básnikovi, vedecovi bola kniha Jana Amosa Komenského Orbis pictus (Svet v obrazoch). 

História dnešnej ZŠ Dr. Jozefa Dérera v Malackách je úzko spojená so vznikom meštianskej školy v roku 1919. V roku 1930 bol položený základný kameň novej školy za prítomnosti vtedajšieho ministra školstva a národnej osvety Dr. Ivana Dérera, rodáka z Malaciek.

Školský rok trval v minulosti od jesene (od Všechsvätých) do skorej jari (Zvestovanie Panny Márie). Počas školského roku však bolo viacero cirkevných sviatkov a voľno, aby žiaci mohli pomôcť pri poľných a domácich prácach. Až v 19. storočí sa ustálil školský rok na 11 mesiacov s prázdninami v júli a auguste.

Dnešní žiaci a študenti berú 45 minútovú vyučovaciu hodinu ako samozrejmosť, ale nebolo tomu vždy tak. V dávnejšej minulosti, v 18. a 19. storočí nebolo určené na elementárnych i vyšších školách, koľko má trvať vyučovacia hodina.