História školstva

AKO SA PÍSALO O ŠKOLSTVE NA JESEŇ 1989 Významnú úlohu pri páde komunistického režimu zohrali študenti. Koncom roku 1989 im bola venovaná pozornosť aj ako produktom československého vzdelávacieho systému. V dobovej tlači sa to výrazne premietalo do článkov, príspevkov, správ vzťahujúcich sa k problematike školstva. Táto reflexia sa menila podľa politického vývoja: pred 17. novembrom 1989 bola iná, počas súboja komunistickej strany a opozičných hnutí sa zmenila a po kapitulácii komunistickej strany sa riešili školské témy opäť odlišným spôsobom.

Zákon č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Dokument na vytlačenie je aj pod textom.

Dvadsiate storočie na Slovensko prinieslo niekoľko turbulentných zmien a nástupov nových politických režimov. Dejinné udalosti vyniesli na politický vrchol aj Alexandra Dubčeka.

Udalosti, ktoré predchádzali 17. novembru 1939 Rok 1939 bol v českých krajinách komplikovaný. Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko. Na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava. Napriek proklamovanej autonómii českých orgánov, fungovaní protektorátnej vlády či protektorátneho prezidenta, pánom situácie je nacistické Nemecko formálne zastupované ríšskym protektorom, bývalým nemeckým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Konstantinom von Neurathom.

Novembrové udalosti 1989 K 17. novembru sa v našom prostredí viažu dve dôležité udalosti. Existencia tej prvej výrazne ovplyvnila druhú. Prvou udalosťou bolo uzatvorenie českých vysokých škôl nacistickými orgánmi dňa 17. novembra 1939. Druhou udalosťou bol 17. november 1989. Aj v tomto prípade zohrali úlohu študenti. Študenti, ktorým je od roku 1942 venovaný Medzinárodný deň študentstva.

Päťdesiate roky 20. storočia sú v bývalom Československu známe aj kvôli politickým procesom. Pomocou krutých metód sa vyšetrovatelia snažili vymôcť priznania skutočné i tie dopredu vytvorené komunistickými orgánmi. Na konci procesov boli tresty odňatia slobody, dlhoročné tresty a v neposlednom rade i tresty smrti. Len málo ľudí sa aspoň pokúsilo vzoprieť zdanlivej beznádeji. Do tejto kategórie patria Silvester Krčméry a Gustáv Husák.

Dňa 8. mája 1945 sa podpisom nemeckej kapitulácie skončila na európskom kontinente druhá svetová vojna. Svet vstúpil do novej epochy a nielen svet. Do novej epochy vstúpilo aj Slovensko. Po šiestich rokoch sa stalo súčasťou obnovenej Československej republiky. V mnohom však obnovená republika neznamenala návrat do predvojnových čias. Táto zvláštna obnova sa dotkla i školského sektora. 

História si Jana Amosa Komenského pamätá predovšetkým ako autora pedagogických spisov, tvorcu zásad využívaných v učiteľskom povolaní. Menej známa je však jeho spojitosť s morovými epidémiami. Do jeho života zasiahli trikrát a pripravili ho aj o blízkych. Prvýkrát zasiahla morová epidémia do Komenského života v roku 1604. V veku 10 až 11 rokov mu v krátkom čase zomreli obaja rodičia a dve sestry. V roku 1622 vstúpila epidémia do jeho života druhý krát. Komenskému vzala prvú manželku obe deti. 

21. augusta 1968 armády piatich krajín okupovali naše územie v rámci tzv. operácie Dunaj. Mali skoncovať s procesom známym aj ako Pražská jar. Vráťme sa však na začiatok roku 1968. Zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ďalej len „ÚV KSČ“) z prelomu rokov 1967 a 1968 zlomili väzy vtedajšiemu prvému tajomníkovi ÚV KSČ, prezidentovi Antonínovi Novotnému. Vo funkcii ho nahradil Slovák Alexander Dubček.

Škola bola od stredoveku úzko spätá s cirkvou, čo nepriamo dokladá skutočnosť, že do novoveku sa budova školy nachádzala v blízkosti kostola a fary. Takto boli situované školy v 18. a 19. storočí v Báhoni, v Galante, v Plaveckom Petri na Záhorí či v Rakovej na Kysuciach, Spišských Tomášovciach na východe Slovenska a v mnohých ďalších mestách a obciach. 

Hovorí sa, že jednou z prvých kníh, ktorá sa dostala do rúk Johannovi Wolfgangovi von Goetheovi (1742 – 1853), nemeckému dramatikovi, básnikovi, vedecovi bola kniha Jana Amosa Komenského Orbis pictus (Svet v obrazoch). 

História dnešnej ZŠ Dr. Jozefa Dérera v Malackách je úzko spojená so vznikom meštianskej školy v roku 1919. V roku 1930 bol položený základný kameň novej školy za prítomnosti vtedajšieho ministra školstva a národnej osvety Dr. Ivana Dérera, rodáka z Malaciek.

Školský rok trval v minulosti od jesene (od Všechsvätých) do skorej jari (Zvestovanie Panny Márie). Počas školského roku však bolo viacero cirkevných sviatkov a voľno, aby žiaci mohli pomôcť pri poľných a domácich prácach. Až v 19. storočí sa ustálil školský rok na 11 mesiacov s prázdninami v júli a auguste.

Dnešní žiaci a študenti berú 45 minútovú vyučovaciu hodinu ako samozrejmosť, ale nebolo tomu vždy tak. V dávnejšej minulosti, v 18. a 19. storočí nebolo určené na elementárnych i vyšších školách, koľko má trvať vyučovacia hodina. 

Školské budovy tvoria súčasť materiálno-technickej základne výchovy a vzdelávania a podávajú výrečné svedectvo o školskej minulosti. Najstarším predpokladaným priestorom pre výuku na našom území je základ obdĺžnikového chrámu s trojlístkovou apsidou (tu sa zvyčajne krstilo a vyučovalo základom kresťanstva) na Devíne, ktorý je situovaný do veľkomoravského obdobia. Z toho je zrejmé, že školstvo bolo od počiatku úzko spojené s novo sa tvoriacou cirkvou. Aj v stredoveku takmer všetky farské školy účinkovali na farách alebo v osobitých budovách spadajúcich pod cirkevnú správu.

Už J. A. Komenský zdôrazňoval, že škola bez disciplíny je ako mlynské koleso bez vody. Možno aj preto sa v minulosti považovali tresty za nevyhnutné pre udržanie disciplíny.

História školstva Pre každého žiaka, ale aj učiteľa sú prázdniny (dovolenky) vari najočakávanejším obdobím roka. Aj prázdniny majú svoju históriu.