ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN
Školské kroniky a výročné správy z Malaciek ukazujú, ako sa medzi rokmi 1947 až 1950 postupne menila podoba vyučovania aj školského života. Od povojnovej snahy nadviazať na prvorepublikové tradície sa školy krok za krokom presúvali k ideologicky formovanému modelu, v ktorom čoraz väčšiu úlohu zohrávali komunistické oslavy, symboly a organizácie. Premena neprišla zo dňa na deň, no do začiatku päťdesiatych rokov sa školy stali dôležitým nástrojom politickej prevýchovy mládeže.
Obdobie 20. storočia prinieslo Slovensku množstvo zlomových politických zmien, ktoré v rôznej miere ovplyvnili každodenný život obyvateľstva. Školstvo nebolo výnimkou a táto skutočnosť sa naplno prejavila aj koncom štyridsiatych rokov po komunistickom prevrate vo februári 1948. Ilustráciou týchto významných zmien môžu byť texty zachované v školských kronikách a výročných správach.
Ako príklad sme zvolili pramene podobného druhu zo škôl v Malackách, ktoré spravidla obsahujú informácie o organizačnom stave škôl, počte a menách žiakov či študentov, ako aj o slávnostiach, ktoré školy počas školského roka pripravovali. Vzhľadom na zvolenú tému sa pohybujeme v časovom rozmedzí školských rokov 1947/1948, 1948/1949 a 1949/1950. Vychádzali sme z dokumentov z malackej ľudovej (neskôr národnej), meštianskej (neskôr strednej) školy a gymnázia.
Školstvo a politická orientácia povojnového Československa
Školský rok 1947/1948 sa niesol v znamení pokračovania pokusu o kontinuitu s medzivojnovými, resp. prvorepublikovými tradíciami. Na ľudovej škole aj na gymnáziu v Malackách otvorili školský rok slávnostnou bohoslužbou, ktorú zároveň doplnila pripomienka vypuknutia Slovenského národného povstania.[1]
Počas jesenných mesiacov si žiaci a študenti pripomenuli vznik Československa, ako aj výročie úmrtia prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Personálnu kontinuitu s medzivojnovým obdobím symbolizovala aj postava jeho nástupcu Edvarda Beneša, ktorý v septembri 1947 prechádzal vlakom cez Malacky počas svojej cesty po Slovensku. Žiaci ľudovej a meštianskej školy boli súčasťou sprievodu, ktorý prezidentov vlak vítal.[2]
Obnovené Československo však už nebolo štátom v podobe, akú malo pred